Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (21.06.2016)
Utorok v 12. týždni obdobia cez rok, káže dp. Marián Bér.
Utorok v 12. týždni obdobia cez rok, káže dp. Marián Bér.
Prepis videa
Čítanie z druhej knihy kráľov.
Asýrsky kráľ Senacherib poslal Gezejášovi
poslov s odkazom:
- Čítanie z druhej knihy kráľov.
- Asýrsky kráľ Senacherib poslal Gezejášovi
- poslov s odkazom: „Toto poviete judskému kráľovi
- Ezechiašovi, aby ťa nepodviedol tvoj Boh,
- na ktorého sa spoliehaš. Nehovor: Jeruzalem sa
- nedostane do ruky asýrskeho kráľa.
- Veď si počul, čo urobili asýrski králi všetkým
- krajinám, ako ich spustošili. Len ty by si sa
- teda zachránil? Keď vzal Ezechiaš z rúk poslov
- písmo a prečítal si ho, vystúpil do Pánovho
- domu, rozprestrel ho pred Pánom a modlil sa pred
- jeho tvárou: „Pane, Bože Izraela, ktorý
- tróniš nad cherubmi,
- len ty si Boh všetkých kráľovstiev zeme.
- Ty si stvoril nebo i zem. Nakloň svoj
- sluch a počuj. Otvor, Pane, svoje oči a
- pozri. Počúvaj slová Senacheriba, ktoré
- povedal, aby potupil živého Boha.
- Je pravda, Pane, asýrski králi rozprášili národy
- aj ich krajiny a ich bohov pohádzali do ohňa,
- lebo to neboli bohovia, ale dielo ľudských rúk z
- dreva a kameňa. Preto ich zničili.
- Ale teraz, Pane, Bože náš, vyslobodi nás z
- jeho ruky. Nech vedia všetky kráľovstvá zeme,
- že len ty si Boh, Pane.
- Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiašovi
- odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela:
- Počul som, o čom si sa, o čo si prosil vo veci
- asýrskeho kráľa Senacheriba. Toto o ňom
- povedal Pán:
- Potupuje ťa a vysmieva sa ti panenská dcéra
- Siona. Za tvojim chrbtom pokyvuje hlavou
- dcéra Jeruzalema.
- Z Jeruzalema vyjde zvyšok a zvrchu Sion, čo sa
- zachráni. To urobí horlivosť Pána
- zástupov. Preto Pán hovorí o asýrskom
- kráľovi: Nevkročí do tohoto mesta, ani
- šíp ťa nevystrelí, nezautočí naň štítom,
- ani násypom ho neobženie. Vrátí sa po
- ceste, po ktorej prišiel, a do tohoto mesta
- nevkročí, hovorí Pán. Budem kryť toto
- mesto a zachránim ho kvôli sebe a kvôli
- Dávidovi, môjmu služobníkovi. A stalo sa v
- tú noc. Vyšiel anjel Pána a pobil v
- asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc
- mužov. Asýrsky kráľ Senacherib
- ustúpil, vrátil sa domov a zostal v Ninive.
- Počuli sme Božie slovo. Boh
- zbohosloví.
- Boh založil svoje mesto naveky.
- Boh založil svoje mesto naveky.
- Veľký je Pán a hoden každej chvály v meste nášho Boha.
- Jeho svätý vrch, prekrásne návršie je celej zemi na radosť.
- Boh založil svoje mesto naveky.
- Vrch Sion, tajomný príbytok, je mestom veľkého kráľa.
- Boh sa preslávil v jeho palácoch ako istá ochrana.
- Boh založil svoje mesto naveky.
- Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo uprostred tvojho
- chrámu.
- Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do
- končín zeme. Tvoja pravica je plná spravodlivosti.
- Boh založil svoje mesto naveky.
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Ja som svetlo sveta, hovorí Pán. Kto mňa nasleduje, bude
- mať svetlo života. Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s tvojím duchom.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- „Nedávajte, čo je sväté psom a nehádžte svoje
- perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali,
- neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás.
- Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám,
- robte aj vy im, lebo to je zákon i proroci.
- Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a
- priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo
- cez ňu vchádzajú.
- Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do
- života! A málo je tých, čo ju nachádzajú.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Sláva tebe, Kriste.
- Za všetky previnenia.
- Jedno rozprávanie, milí bratia a sestry,
- eh, hovorí o tom, ako sedliak
- viezol na svojom oslíkovi vrece
- a toto vrece mu spadlo. A teraz videl, že je to príliš veľká
- ťarcha na to, aby to vrece sám zdvihol a naložil naspäť
- na svoje dobytča. A tak neostávalo mu nič iné,
- iba ostať sedieť a
- pozerať, či náhodou nejaký okoloidúci mu nepomôže s
- nákladom
- naložiť ho na oslíka.
- A čo sa nestalo? Zrazu videl, ako sa od lesa blíži na
- koni jazdec. Lenže nanešťastie, a práve to bolo také
- nepríjemné a možno to boli aj tieto-
- Predsudky tohto muža, sedliaka.
- Na tom koni kráčal, alebo teda sa niesol
- zemepán, šľachtic.
- A teraz tento, é, sedliak začal uvažovať: „No zrovna tento
- musel ísť, ten mi určite nepomôže s tým nákladom.“
- Ale
- ešte nestihol ani dorozmýšľať tieto svoje myšlienky, zrazu pri ňom tento pán
- zastal s koňom a hovorí mu: „Vidím, priateľu, že si sa
- dostal do úzkych, do zlej situácie, že nevlázeš s tým
- vrecom. Pomôžem ti.“ A ešte ani nestihol
- dopovedať, už držal vrece v rukách.
- Sedliak chytil za druhý koniec a vyložili vrece na oslíka
- a sedliak
- bol veľmi prekvapený, ale zároveň šťastný, že sa mu podarilo tento
- náklad naspäť naložiť. A hovorí tomuto pánovi: „Ako
- sa vám odvďačím? Veď ja som vôbec ani nečakal,
- že vy by ste mi boli
- ochotní pomôcť.“ A tento zemepán hovorí:
- „Jednoducho sa mi môžeš odvďačiť.
- Keď uvidíš niekoho v núdzi alebo v podobnej situácii,
- tiež mu pomôž. A takýmto spôsobom sa vytvorí určitá
- reťaz dobrých skutkov.“
- Možno, že aj my by sme, é, neočakávali, že
- nám trebárs niekto z tých, ktorí nás spravujú,
- ktorí nás vedú, že nám pomôže. Ale pochopiteľne
- toto rozprávanie v sebe nesie jeden taký, jednu takú
- veľkú myšlienku, že
- keď dokážeme priložiť, každý z nás, keď dokáže priložiť ruku k
- dielu, urobiť pre niekoho niečo dobré a nečakať
- za to
- nejakú špeciálnu odplatu, ale v konečnom dôsledku povzbudiť
- toho, komu pomôžeš, že zase ty môžeš urobiť pre niekoho niečo
- dobré,
- tak sa vytvorí taká reťaz dobrých skutkov, reťaz lásky.
- A to je vlastne to, čo sme počuli v dnešnom evanjeliu.
- Ako Ježiš hovorí určité také rady do života, by som to
- nazval. A tá jedna znela: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili
- vám, robte aj vy im.“ A Kristus hovorí: „Lebo to
- je zákon i proroci.“ Pochopiteľne, že sa dostávame v tomto k
- tomu základnému príkazu lásky. Kto z nás chce,
- aby nám niekto robil zle alebo aby nám niekto
- ubližoval? Ale vzniká tu taká priama úmera,
- že je to pozvánka pre každého z nás, teda konať skutky lásky,
- napĺňať ten základný príkaz, milovať Boha,
- milovať blížneho, čo je zákon i proroci.
- A na základe tohto vzniká reťaz dobrých skutkov a reťaz lásky,
- ktorá sa šíri. No ale pochopiteľne, že nie vždy je
- to také jednoduché, a preto nás aj Ježiš ďalej v evanjeliu
- akosi tak varuje, alebo teda ponúka nám ďalšiu radu:
- „Vchádzajte tesnou bránou
- a úzkou cestou, lebo široká brána a priestranná cesta
- vedie do zatratenia.“ Je to v nás a
- pochopiteľne, že keď sme k sebe úprimní, milí bratia a sestry, tak
- každý z nás asi si dokáže povedať, že
- ľahšie sa nám môže kráčať širšou cestou,
- priestrannou bránou. Ale Kristus nás pozýva práve
- k kráčaniu po úzkej ceste alebo po strmej ceste a
- vchádzaniu tesnou bránou.
- Môžeme sa pýtať, že prečo je to v nás tak zakotvené alebo
- zakorenené, že
- ľahšie sa nám kráča po tej pohodlnejšej ceste.
- Pochopiteľne, že je to, je to v nás následkom dedičného
- hriechu. Človek následkom dedičného hriechu,
- pochopiteľne,
- je náchylný k tomu hľadať to svoje ja
- a nie to, čo od nás očakáva Boh.
- Človek chce byť neraz, é, teda v tom
- inom slova zmysle sám sebou
- a nie pýtať sa, čo vlastne odo mňa očakáva Boh, aká je
- Božia vôľa. Alebo mohli by sme to slovami
- dnešného evanjelia povedať, aká je Božia cesta v mojom živote.
- A tak môžeme nachádzať také
- dva,
- nedá sa povedať extrémy, ale dve také situácie,
- v ktorých sa človek môže
- ocitnúť, že neraz sa
- stretneme s ľuďmi, alebo aj vy možno poznáte vo svojom okolí
- ľudí, ktorí
- povedia: „No ja pomáham, robím všetko
- pre svojich blížnych, ale mne nemá kto pomôcť.
- Na mňa nikto nepamätá.“ Aj toto je,
- ak je to v skutočnosti tak, aj toto je také kráčanie tou
- úzkou cestou alebo vchádzanie tesnou bránou,
- kráčanie strmou cestou, že naozaj, é,
- človek, aj keď koná dobro, keď sa snaží kráčať
- vďaka dobrým skutkom, možno tou cestou dobrých skutkov,
- konania dobrých
- skutkov voči blížnym a on zostáva kdesi zabudnutý,
- tiež je to určitá cesta, neraz cesta kríža,
- cesta utrpenia, ktorá vedie do večnosti,
- do večného života.
- A potom môžeme vnímať zase tú druhú skupinku
- alebo človeka, ktorý naozaj sa zapojí do konania
- dobrých skutkov
- a pochopiteľne aj cíti, že— lebo
- počujeme aj to a môžeme počuť, že, é, toľko som
- alebo že tam som urobil dobre, tam som niečo pomohol a mne to Pán Boh
- stonásobne vrátil. Toľkokrát sa mi to vrátilo v mojom živote,
- že
- zase iní ľudia pomohli mne.
- A toto je vlastne taká tá reťaz dobra, tá reťaz lásky, ktorá
- naozaj aj vy by ste vedeli o tom zrejme rozprávať, ktorá neraz funguje.
- Ale môžeme vnímať práve ešte aj ďalšiu situáciu,
- kedy
- vidíme ľudí, že naozaj aj dokonca veriaci snažia sa
- kráčať len
- tou širokou pohodlnou cestou, vchádzať priestrannou bránou
- bez ohľadu na to,
- ako vnímajú svoje okolie, ako vnímajú svojich blížnych.
- Vidíme, že Kristus v dnešnom evanjeliu hovorí:
- „Táto cesta vedie do
- záhuby.“ A len tak pre povzbudenie ešte jedno také,
- jeden taký, no, je to také tiež rozprávanie, ktoré
- hovorí o dvoch bratoch, ako sa vydali
- na cestu.
- Teraz prišli k takému rázcestiu.
- Jedna cesta bola krásna, vyasfaltovaná,
- široká, priestranná
- a druhá bola taká úzka, nie veľmi pohodlná.
- A tam na tom rázcestí bol múdry muž.
- A oni sa ho pýtajú: „Ktorou cestou máme ísť?“ A on im hovorí:
- „Vyberte si tú úzku cestičku. Tá vedie
- k pokoju.
- Ale keď si vyberiete tú širokú, priestrannú cestu, tá vás
- privedie do záhuby.“ Lenže bratia sa rozhodli pre tú širokú cestu,
- pochopiteľne.
- Eh, je to v nás, je to to ľudské. Ale čo bolo zaujímavé,
- tak na konci tej širokej, priestrannej cesty našli obrovský
- poklad,
- veľa peňazí. A teraz si hovoria, že: „No nenecháme to tu.“ Tak
- jeden z bratov zostane strážiť ten poklad a ty, druhý brat,
- odíď domov, prines, priveź vozík, naložíme to a
- odvezieme spoločne domov. Ale teraz zrazu začali
- myšlienky prúdiť v hlave. Tomu, čo tam ostal strážiť ten poklad,
- hovorí: „No prečo by som sa mal deliť so svojím
- bratom?
- Nechám si všetko pre seba.“ A tak sa pripravil do úkrytu.
- Pripravil si luk, šíp a čakal na brata.
- A brat, ktorý išiel pre vozík domov, pochopiteľne si hovorí:
- „No prečo by som sa
- mal deliť s bratom?“ Zobral jedlo a jed.
- A keď tak išiel, už k tomu pokladu sa blížil,
- tak jeho brat ho čakal
- s tým šípom. Vystrelil na brata, zabil ho.
- A keď už chcel nakladať
- to bohatstvo, ktoré tam našli, tak vidí, že brat zobral aj jedlo.
- Tak sa najedol a otrávený jedom zomrel.
- Možno je to vykonštruované rozprávanie, ale hovorí nám práve veľkú pravdu.
- A tak môžme aj na základe toho dnešného evanjelia, milí priatelia,
- milí bratia a sestry, aj my porozmýšľať, akou
- cestou sa snažíme kráčať. A keď je to aj neraz cesta, možno,
- eh, strmá, brána úzka a neraz sú to rôzne úskalia v
- našom
- živote, ktoré prežívame, utrpenie, ktoré človek prijíma,
- kiež nám je posilou a uistením to, čo Kristus hovorí: „Táto
- cesta vedie do večného života.“ Amen.
