Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (21.06.2017)
Svätého Alojza Gonzágu, rehoľníka, káže dp. Ján Buc.
Svätého Alojza Gonzágu, rehoľníka, káže dp. Ján Buc.
Prepis videa
Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Jána.
Milovaný.
- Čítanie z prvého listu svätého apoštola Jána.
- Milovaný.
- Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha.
- A každý, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho,
- kto sa z neho narodil.
- Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď
- milujeme Boha a plníme jeho prikázania.
- Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho
- prikázania a jeho prikázania nie sú ťažké.
- Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet.
- A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.
- Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že
- Ježiš je Boží Syn?
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu
- vďaka.
- Ty, Pane, si moje jediné dobro.
- Ty, Pane, si moje jediné dobro.
- Ochraň ma, Bože, k tebe sa utiekam.
- Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán. Ty,
- Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu.
- V tvojich rukách je môj osud."
- Ty, Pane, si moje jediné dobro.
- Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril.
- V noci sa k tomu moje srdce vyzýva.
- Pána mám vždy pred očami, a pretože je po mojej
- pravici, nezakolíšem.
- Ty, Pane, si moje jediné dobro.
- Ukážeš mi cestu života, u teba je plnosť
- radosti, po tvojej pravici večná slasť.
- Ty, Pane, si moje jediné dobro.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán,
- aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval
- vás.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov,
- zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho
- spýtal, aby ho pokúšal:
- „Učiteľ, ktoré prikázanie v zákone
- je najväčšie?"
- On mu povedal:
- „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým
- svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou
- mysľou.
- To je najväčšie a prvé prikázanie.
- Druhé je mu podobné:
- Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.
- Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon
- i proroci."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Keď som si čítal životopis dnešného svätca, tak ma veľmi
- tak oslovil, lebo zomrel veľmi mladý.
- A to, čo prežil vo svojom živote, boli asi také, é,
- dve veľké udalosti, kde sa musel rozhodnúť.
- On bol vychovávaný v Taliansku vo veľmi takej bohatej rodine a
- jeho otec ho už videl ako jeho nasledovníka, dediča
- toho, ktorý ponesie to také rodinné,
- é, vyššie, ešte sa bude rozmáhať tá rodina,
- bude známe ich meno.
- A mama bola úprimne veriaca, hlboko veriaca duchovná žena,
- ktorá viedla malého, malého Aloisa práve tak.
- A toto bol taký rozpor, že otec v ňom videl vojaka, nejakého
- možno veliteľa a ja neviem nejakého pobočníka.
- On ho odmalička vychovával, brával k vojakom a raz sa aj stalo, že
- mal-mladý, é, malý Alois prišiel domov a kľal tak ako
- vojaci, ako to počul. Hej, a mamka to musela znova vykoreňovať z
- neho.
- A toto bol taký jeho život v mladosti, ktorý žil, že otec ho ťahal
- tam a ukazoval mu tú budúcnosť takú v tomto svete, v takej sláve.
- A mamka mu ukazovala to, čo znamená byť vydaný Ježišovi.
- A on tak naozaj ako hľadal, išiel do hĺbky a miloval Pána Ježiša a
- potom
- sa priklonil na tú stranu, že, že teda bol Boží a že sa rozhodol
- pre to. A otec bol veľmi z toho taký najprv
- nahnevaný, ale potom sa
- zmieril s tým. A veľmi Aloisa ovplyvnili duchovné
- cvičenia svätého Ignáca. A on v tých duchovných cvičeniach si
- prečítal jedno také vyznanie od svätého Ignáca z Loyoly, ktorý napísal tie
- duchovné cvičenia, a tam prečítal tú vetu, že: „Chcem a
- volím si, aby sa, aby som nasledoval Krista, nášho
- Pána a bol mu viac podobný.
- Radšej chudobou s Kristom chudobným než bohatstvo.
- Radšej potupu s Kristom potupovaným než úctu.
- Radšej túžim po tom, aby ma pokladali skôr za
- blázna a za hlupáka pre Krista-
- Ktorého prv pokladali za blázna než za múdreho a rozumného
- na tomto svete. A on keď toto počul, keď sa ho to dotklo jeho srdca, tak
- on hovoril, že hej, že to mi dáva zmysel, že ja chcem jednoducho nasledovať Krista
- celým svojím srdcom a išiel do toho naozaj tak, že, é,
- potom veľa študoval, modlil sa, bol veľmi pokorný,
- é, nechcel nikdy ísť do nejakého popredia a
- žil naozaj
- takú, takú čistotu, úprimnosť s Bohom.
- A veľmi ma oslovilo takých päť vecí, ktoré on mal vo svojom
- živote a ktoré ho sprevádzalo práve v tom, aby došiel do tej svätosti.
- A prvá vec bola to, že jeho aktivita, é, sa
- nestotožňovala len s čisto vonkajšou aktivitou.
- On slúžil chudobným, mnohým pomáhal, vychádzal von, ale
- on hovorí, že to, čo robíme vonku, nesmie byť robené len vonku.
- To začína vo vnútri, to začína v spoločenstve s Bohom.
- A presne toto je ten moment, že aj my, keď chceme nájsť svoje poslanie, tak nie
- je to len o tom vonkajšom, ale my vo vnútri potrebujeme byť s
- Kristom, aby sme robili presne to, do čoho on nás volá.
- Pretože diabol je niekedy ten, ktorý nás obviňuje.
- On nás- nám môže hovoriť, že keď robíme veľa, tak on nás
- chce a poď ešte viacej robiť a my ani zabudneme na to, prečo to robíme.
- Stratíme tú, tú podstatu toho všetkého.
- A možno keď robíme nič, tak on nás ešte tak pohladka povie,
- že dobre,
- že robíš nič, hej, že my potrebujeme dávať na to veľký pozor,
- lebo on je veľmi
- prefíkaný práve v tom, aby nás odvádzal od toho, čo máme
- robiť. A preto, keď, é, my sme v pokoji s Bohom, že
- vieme, že čo máme robiť a príde diabol a nás
- pokúša a nás chce odviesť
- z tej správnej cesty, tak my to ustojíme.
- My vieme mu oponovať a vieme to Božie povolanie, a preto tá
- vonkajšia aktivita vždy potrebuje začať vo vnútri, práve
- na tom stretnutí s Bohom. A až potom my vychádzame dovonku.
- Takže to bola taká prvá Alojzova rada alebo taká, taká zásada,
- že každá vonkajšia aktivita začína vo vnútri.
- Druhá vec bola tá, že služba sa
- realizuje
- primárne v obetovaní seba,
- že keď idem slúžiť, keď idem niečo robiť, tak ja dávam seba.
- Dávam to, čo mi Pán Boh dal, lebo my sme bohatí.
- My sme stvorení na obraz Boha a máme čo dať.
- A on hovorí, že a toto, čo ja mám, tak potrebujem položiť na oltár
- a dávam sám seba a vtedy to môže priniesť to ovocie.
- Uvedomme si všetci, že naozaj Pán Boh nás stvoril dobre, dal
- každému jednému z nás talenty a my tieto potrebujeme dať.
- Ale tento dar sa rodí vtedy, keď dáme sam-samých seba,
- keď zomierame sebe. A toto dnes možno nie je moderné.
- Lenže ľudia to dnes potrebujú. Potrebujú tých, ktorí im prinesú
- život. Potrebujú nás, ktorí sa rozhodneme možno aj dnešný deň
- prísť k tým, ktorí potrebujú sa napiť ľudskosti z iného
- zdroja, lebo možno okolo seba nemajú.
- Čítam jednu knihu od pátera Raniera Cantalamessu, pápežského
- kazateľa, ktorá má názov Chlapec, ktorý nosil
- vodu a on opisuje to, že keď bol malý chlapec a keď bola
- žatva, tak vtedy, é, on bol ten, ktorý bral vodu
- a nosil tým, ktorí robili tú žatvu, tým chlapom vodu a
- načieral im do pohára. A oni ho mali veľmi radi,
- lebo vždy priniesol
- občerstvenie. Oni si mohli dať chvíľku, é, pauzu, hej,
- keď sa napili a on hovorí: „A toto robím celý život.
- Nosím vodu. Už nie tým, ktorí sú na poli, ale
- nosím vodu tým, ktorí to potrebujú.“ A páter Raniero sa
- stotožnil s tým,
- že je chlapec, ktorý nosí vodu stále.
- A my máme byť tiež tí, lebo aj my tu dnes stretneme život,
- stretneme živého Boha a my odtiaľ máme odísť s tým, že ja
- mám život, ktorý mi dáva Ježiš a ja ho potrebujem
- uvoľniť.
- My máme byť ľudia, ktorí nosia život, ktorí nosia
- povzbudenie pre iných. Tretia vec, ktorú,
- é, Alojz mal vo svojom živote, bola tá, že v
- transformácii, s ktorou pod impulzom milosti človek sa
- učí
- stvárňovať pocity Pána. On prišiel k tomu bodu, že on sa chce
- transformovať na Ježiša, že on chce, aby naozaj tak, jak svätý
- Pavol to povedal v liste Galaťan dva dvadsať, že už nežijem ja, ale žije vo
- mne Kristus. Tak aj Alojz hovorí, že ja sa chcem transformovať až tak,
- aby Ježiš žil vo mne naplno. A to je taká túžba.
- A možno aj my, keď sa dnes pozrieme na svoj život,
- možno vidíme
- oblasti, kde ešte Ježiš nie je Pánom, kde ešte nezavládol v tých
- niektorých oblastiach. A možno dnešný deň znova môžeme povedať,
- že Ježiš,
- ja nič iné nechcem len vidieť tvoju vládu a slávu v mojom živote a v tom,
- čo ty chceš robiť cezo mňa. Transformuj ma, aby som sa
- premenil na teba, aby tá premena jednoducho prebiehala aj v
- dnešný deň.
- Štvrtá vec, ktorú Alojz hovorí, je, že chcem stať sa
- autentickým.
- Dnes je veľa takého pozlátka, veľa falošnosti a
- niekedy sa môže stať, že aj na nás to tak príde, že my
- hráme niečo,
- že sa na niečo hráme. Aj kresťanstvo môže byť pre mnohých
- hra. Aj to, že sme v nedeľu v kostole môže byť hra,
- aby
- si nás ľudia všimli, aby nás neohovorili, ale pritom vo vnútri môžeme byť
- úplne kdesi inde. Alebo naše vnútro môže byť úplne v inom
- rozpoložení ako to, že sme nasledovníci Krista.
- A my možno potrebujeme aj dnešný deň, možno aj, aj vďaka Alojzovi
- hľadať to, že kde ten môj život je tak kdesi posunutý
- mimo
- tej autenticity, že čo sú tie veci, ktoré by sme napríklad nechceli,
- aby ľudia dnes o nás vedeli, aby nás jednoducho spoznali takých,
- akí sme. Ale my potrebujeme nájsť tú odvahu prijať
- sa takých, akí sme
- a s tým pracovať. Možno prechádzať potom cez tú premenu a
- ísť ďalej v
- živote, aby sme našli to svoje poslanie v takej
- plnosti, do ktorého nás
- Pán Boh povoláva. A posledná vec, ktorú on povedal, tak
- povedal, že, že uvedomil si, že len zrno, ktoré odumrie, prinesie
- veľkú úrodu. A my sa toho niekedy bojíme. Odumrieť.
- Možno aj, aj niekedy aj svojím snom, niekedy aj svojím plánom,
- niekedy aj svojím
- túžbam, niekedy aj svojím predstavám o nás.
- Ale keď odumrieme, tak vtedy to prinesie ovocie,
- vtedy to prinesie
- úrodu. A on to pochopil a on zomrel dvadsaťtri
- ročný, dvadsaťtri ročný a zomrel preto, že išiel
- pomáhať, keď bol v Ríme mor, tak jednoducho on sa, é,
- nezastavil pred tým a videl tých, ktorí sú núdzni, ktorí tam
- sú na uliciach a on ich nosil na svojich pleciach.
- Jednoducho im pomáhal všetkým a tá choroba sa dotkla aj jeho tela.
- Ako dvadsaťtri ročný potom zomrel v roku
- 1591, práve dvadsiateho prvého júna.
- Pre mňa to bolo veľké povzbudenie, keď som to čítal a myslím, že pre nás tiež
- môže byť on aj pre dnešný deň možno takým naštartovaním pre to, aby
- sme rozmýšľali o tom, že či ten náš život naozaj odráža to naše
- povolanie a to, čo môžeme urobiť. Ja si myslím, že môžeme toho
- urobiť viac, ako si vieme predstaviť, viac, ako
- snívame, že ten potenciál nášho života je naozaj
- to, aby
- sme priniesli život a tým druhým môže začať chutiť život, lebo
- im ukážeme, že aké to je nádherné, keď žijeme s Bohom.
- Otec, ja ti ďakujem za príklad svätého Alojza a
- za to, že on sa
- rozhodol byť tvojim tak úplne. A prosím, aby táto
- radikalita dnes vstúpila do našich životov, aby sme
- nehľadali nič iné, len tvoje kráľovstvo a jeho
- spravodlivosť. A my veríme, že všetko ostatné nám bude
- pridané. Pomôž nám, aby sme nikdy nezabudli na to,
- o čo nám ide v živote a za čím ideme. Si to ty, ktorý si
- Boh, ktorý žije a kráľuje na veky vekov.
- Amen.
