Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (22.02.2016)
Katedra svätého Petra, apoštola, káže dp. Martin Šafárik.
Katedra svätého Petra, apoštola, káže dp. Martin Šafárik.
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
- Keď Ježiš prišiel do okolia Cezarey Filipovej, pýtal sa svojich
- učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna
- človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána
- Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za
- Jeremiáša alebo za jedného z
- prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa
- ich.
- Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého
- Boha.“ Ježiš mu povedal:
- „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo
- a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.
- A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím
- svoju cirkev a
- pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského
- kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo
- rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v
- nebi.“ Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- samotný titul dnešnej slávnosti Katedra
- svätého Petra
- naznačuje aj dôvod výberu dnešného
- prvého čítania a samotného evanjelia a žalmu, teda celého
- Božieho slova.
- Hovorí sa o knážskom úrade ako takom, teda v tej najvyššej
- miere. Vieme, že máme tri stupne kňazstva: diakonát,
- prezbiterát a episkopát, ale ešte spomedzi toho
- episkopátu je jeden vyvolený
- rímsky biskup, teda biskup biskupov,
- pontifex, eh, viditeľná hlava svätej katolíckej cirkvi,
- a to
- je Svätý Otec. Úrad, ktorý nazývame teda
- aj inak. Je to pápežský úrad.
- Ja by som si dovolil použiť slová samotného
- pápeža, a dokonca už aj oficiálne
- vyhláseného svätca, svätého otca Jána Pavla II.,
- ktoré adresoval všetkým nám kňazom práve pri návšteve
- Svätej zeme v roku dvetisíc z miesta,
- kde sám Ježiš Kristus ustanovil Eucharistiu.
- A teda je to list poslaný kňazom, nám
- kňazom, ale samozrejme uvediem iba jeho fragment.
- Svätý otec Ján Pavol II. sa prihovoril takto:
- „Z tohto miesta, na ktorom Kristus vyslovil posvätné slová
- ustanovenia Eucharistie,
- vás vyzývam, drahí kňazi,
- aby sme znovu objavili dar a tajomstvo,
- ktoré sme prijali.
- Aby sme to pochopili od základu, musíme uvažovať o Kristovom
- kňazstve.
- Z moci krstu má na ňom určite účasť
- všetok Boží ľud.
- Ale Druhý vatikánsky koncil nám pripomína, že okrem tejto účasti
- spoločnej všetkým pokrsteným je tu ešte ďalšie osobitné
- služobné kňazstvo, ktoré je podstatne odlišné
- od toho prvého, i keď s ním vnútorne súvisí.
- Ku Kristovom kňazstvu sa priblížime z osobitného hľadiska v súvislosti s
- Jubiléom vtelenia.
- Ono nás pozýva, aby sme uvažovali v Kristovi o úzkom
- súvise,
- ktorý existuje medzi jeho kňazstvom
- a tajomstvom jeho osoby."
- Drahí bratia a sestry, tu teraz preruším, spravím malú zátvorku.
- Z mojej kňazskej praxe, keď prichádzam k chorým,
- či už do nemocnice, alebo teda do ich príbytkov, aby som im
- vyslúžil sviatosti.
- A často sa mi stáva, že prichádzam do izby,
- v ktorej teda sú už prítomní aj rodinní príslušníci tohto chorého
- a zvyknú mi dávať také predinštrukcie toho, v akom
- stave je ich príbuzný. „Pán kaplán, on už nereaguje.
- S ním sa už nemusíte rozprávať. On už vás vôbec nevníma.
- Už asi ani mu to nedávajte.” Nie všetci sú teda
- poučení a vedia, že sviatosť pomazania chorých,
- pokiaľ človek žije, tak má
- samozrejme stále účinnosť a platnosť.
- A mnohí boli veľmi prekvapení, že síce s nimi
- nekomunikoval ten ich príbuzný možno mesiac, dva mesiace.
- Mal som už rekord tri mesiace. Človek, ktorý vôbec nič
- z toho lôžka nevydal žiadnu, žiadnu známku
- nejakej reflexie toho,
- čo sa okolo neho deje.
- A mám teda taký zvyk, že keď vojdem do miestnosti takéhoto
- človeka, vždy pozdravím: „Pochválený buď Ježiš
- Kristus.“ Prídem k lôžku a poviem: „Som katolícky kňaz,”
- pretože zväčša tí ľudia už sa nepozerajú, majú zatvorené oči
- a reagujú teda sluchom na slovo.
- A tu znovu kňaz, ktorý má takéto skúsenosti,
- zase inak vníma slovo ako,
- ehm, každý iný alebo ktokoľvek iný.
- To slovo, prečo práve Boh si vybral a slovo bolo na
- počiatku.
- To slovo bolo Boh. Teda slovo je obrovským nositeľom
- informácie,
- ktoré keď je vyslovené v osobe Ježiša Krista,
- alebo teda v rámci jeho kňazského úradu, tak spôsobuje veľké
- zázraky.
- Teda prišiel som k lôžku a to hovorím, nehovorím o konkrétnom jednom
- prípade, ale je viacej. A povedal som: „Pochválený buď Ježiš Kristus, som
- katolícky kňaz.” A zrazu ten človek povedal: „ Naveky amen.”
- Tie rodinní príslušníci im padli sánky a pozerali sa, že čo to
- má znamenať.
- A ja som sa vtedy, teda nie vždycky, keď som to len cítil, som sa na
- neho otočil ja a hovorím: „To je sila kňazskej vysviacky,
- kňazskej Kristovej moci.“ Pretože tam už ja nie som dôležitý
- ako Martin Šafárik, tam už je dôležitá
- moja kňazská vysviacka a moje pomazané ruky, o ktorých
- som našiel jedno nádherné rozjímanie, o tých Kristových
- kňazských pomazaných rukách. Tak ja by som vám ho teda predniesol ako
- takú meditáciu.
- „Ó pomázané, ó tajomné kňazské ruky.
- Otec z vás stvoril,
- Syn si vás zamiloval.
- Duch Svätý posvätil.
- Otec sa s vami delí ako s chlebom o stvoriteľskú
- moc.“
- To je, to je niečo úžasné.
- „Otec sa s vami delí ako s chlebom o stvoriteľskú
- moc.“ Akú úžasnú silu má kňaz na základe
- tejto vysviacky.
- „Duch vás pomázal, Duch vás naplnil a premenil.
- Syn vás usilovne hľadal ako ovce medzi
- tisícimi ruka,
- aby do vás vložil
- svoje prebité, skrvavené ruky.“
- Teda tieto ruky, ktoré ostatný deň robia také isté veci
- ako všetci ostatní. Umyvám riad, podávam, é, svojim
- blížnym predmety, sám ich do svojich rúk uchopujem,
- sa menia na Kristove
- vo svätej omši,
- pretože vo svätej omši už nie
- je kňaz teda ako civilná osoba, ale je sám Kristus.
- „Aby do vás vložil svoje prebité a skrvavené ruky.
- Ó tajomné a premenené kňazské dlane.
- Večnú pečať vypálil na vás večný
- plameň.
- S úzkostlivým chvením chcem uhádnuť,
- čo sa vo vás skrýva.
- Či ste vy ešte svoje ľudské
- a či Kristove.“
- Toto keď som sa dostal k tejto meditácii a som ju teda prvýkrát počul,
- tak mi tak prebehol mráz po chrbte,
- že vlastne čím som to obdarený.
- Samozrejme, sme my kňazi pozvaní k tomu, aby sme meditovali toto veľké
- tajomstvo dôvery,
- é, Boha k nám a zároveň tej obrovskej výsady,
- ktorá sa
- nám dostala.
- Ale z druhej strany myslím, že každému je jasné, že v plnosti nie sme
- celkom schopní
- uchopiť tú obrovskú vec, ktorá nás presahuje, že čo
- sa to vlastne stalo pri kňazskej vysviacke a čo sa tu
- stále deje aj skrze tieto pomázané ruky
- pri sviatostiach, keď ich položím na chorého
- a pomažem týmito rukami jeho čelo
- a, a jeho ruky a získava plnomocné odpustky.
- To znamená, že ten človek, keď je vnútorne disponovaný, že chce žiť s
- Bohom, keď úprimne ľutuje hriechy a chce prijať
- túto milosť,
- akonáhle by zomrel, tak ide rovno do neba.
- Pretože pri pomázaní chorých sa odpúšťajú všetky
- tresty za hriechy.
- To znamená, to je tá spravodlivá daň, ktorú by sme museli zaplatiť
- za to, čo sme popáchali, alebo naopak, čo sme neurobili dobre a
- mohli sme. Odpúšťa sa nám táto daň a
- teda nastáva
- údel takej porcie Božieho milosrdenstva, ktorá
- vlastne úplne všetko zastrešuje.
- A skončil by som vyznaním, keďže dnes máme teda tento
- nádherný titul Katedry svätého apoštola Petra,
- ktorá vlastne v sebe zahŕňa tú tému toho najvyššieho
- kňazstva, pretože,
- á, biskupský úrad je úrad, ktorý zastáva plnosť kňazstva
- a my teda kňazi a diakoni pomáhame biskupom ako nástupcom
- apoštolov realizovať túto kňazskú Kristovu moc.
- Neexistuje iná moc
- kňazská ako Kristova. To znamená, že my sme, á, všetci
- jeho Boží služobníci, ktorí sme boli vysvätení a stáli ako
- nositelia, nástroje tejto jedinej Kristovej kňazskej
- moci,
- ale v rámci rôznych tých troch, á,
- stupňov plnosti, hej? Každý podľa svojho druhu a svojho
- poslania. A my máme kňazi úžasného
- patróna svätého Jána Mária Vianneyho, ktorého samozrejme asi aj vy, televízni
- diváci, všetci veľmi dobre poznáte.
- Je to populárny kňaz
- a viem, že mnohí z vás aj boli na tom putnom
- mieste v Arse, kde teda
- pôsobil a, á, od neho je zachované takzvané
- vyznanie lásky ku kňazskému stavu.
- Tak tým by som teda ukončil svoj príhovor.
- „Milujem ťa, môj Bože, a mojou jedinou túžbou je milovať
- ťa až do posledného dychu môjho života.
- Milujem ťa, môj Bože, nekonečne hodný milovania a radšej chcem
- zomrieť milujúc ťa,
- ako žiť čo len chvíľu bez lásky k tebe.
- Milujem ťa, môj Bože, a túžim po nebi len preto, aby
- som tam mohol prežívať radosť z dokonalej lásky k tebe.
- Milujem ťa, môj Bože, a bojím sa pekla,
- lebo tam by som nikdy viac neokúsil sladkú útechu z
- toho, že ťa milujem.
- Môj Bože,
- ak môj jazyk nemôže v každej chvíli povedať, že ťa milujem,
- chcem ti to--
- chcem, aby ti to opakovalo moje srdce pri každom
- mojom
- dychu a tlkote.
- Obdaruj ma milosťou, aby som trpel milujúc ťa a
- miloval ťa i v utrpení.
- Aby som jedného dňa vydýchol naposledy s láskou k tebe
- a pritom cítil, že ťa milujem.
- A čím bližšie je môj koniec,
- tým vrúcnejšie ťa prosím,
- aby si moju lásku rozmnožil
- a zdokonalil. Amen.
