Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (22.04.2016)
Piatok po 4. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok po 4. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Keď prišiel Pavol z Pizickej Antiochie,
povedal v
- Čítanie zo Skutkov apoštolov.
- Keď prišiel Pavol z Pizickej Antiochie, povedal v
- synagóge: „Bratia, synovia Abrahámovho rodu
- a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto
- slovo spásy.
- Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia Ježiša
- nepoznali. Odsúdili ho, a tak splnili slová
- prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu.
- A keď nenašli nič, za čo by si zasluhoval
- smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť.
- A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z
- dreva a uložili do hrobu.
- Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych a on sa mnoho dní zjavoval
- tým, čo s ním prišli z Galilei do Jeruzalema a
- teraz sú jeho svedkami pred ľudom.
- A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali
- naši otcovia, Boh splnil ich deťom, keď nám
- vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané:
- Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil." Počuli
- sme Božie slovo. Bohu ďakujeme.
- Oslávil si, Otče, svojho Syna.
- Oslávil si, Otče, svojho Syna. Ja som
- ustanovil svojho kráľa na svojom svätom vrchu Sione.
- Zvestujem Pánovo rozhodnutie. Pán mi povedal: „Ty si môj
- Syn. Ja som ťa dnes splodil."
- Oslávil si, Otče, svojho Syna.
- Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do
- vlastníctva celú zem. Budeš nad nimi panovať žezlom
- železným a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.
- Oslávil si, Otče, svojho Syna. A teraz,
- králi, pochopte. Dajte si povedať, pozemskí vladári,
- v bázni slúžte Pánovi a s chvením sa mu klaňajte.
- Oslávil si, Otče, svojho Syna.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Ja som cesta, pravda a život, hovorí Pán.
- Nik nepríde k Otcovi iba cezo mňa.
- Aleluja, aleluja,
- aleluja. Pán s
- vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Jána. Sláva ti, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- „Nech sa vám srdce nevzrušuje. Veríte v Boha?
- Verte aj vo mňa.
- V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.
- Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem
- pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám
- miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste
- aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam
- idem, poznáte."
- Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš.
- Akože môžeme poznať cestu?"
- Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta,
- pravda a život. Nik nepríde k Otcovi
- iba cezo mňa."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- svojho času som
- ako študent
- vykonával brigádu, ktorá spočívala
- v predávaní kníh na najväčšom
- bratislavskom námestí.
- Keďže táto brigáda trvala niekoľko týždňov,
- začal som spolu s tými, s ktorými som spolupracoval,
- vnímať, že to námestie má svoj
- život, svoju dynamiku.
- V určitom množstve cez neho prechádzajú v určitej hodine,
- v určitom čase tí istí ľudia tou istou trasou.
- A postupne som si uvedomil
- takú zvláštnu vec,
- že na tých kráčajúcich ľuďoch, a to platí všeobecne,
- je možné vidieť, či kráčajú za jasným
- cieľom. Idú odniekiaľ niekam, kam
- majú prísť na určitý čas, teda kráčajú s určitým
- nasadením,
- v určitom rytme, s určitým
- vnútorným napätím, že treba prísť do
- určitého cieľa.
- A od týchto ľudí možno jasne odlíšiť tých ľudí, ktorí
- takpovediac kráčajú nikam, teda
- neponáhľajú sa nikam, nemajú jasne vytyčený
- cieľ. Buď preto, že sa prechádzajú,
- oddychujú, a preto
- ich náplňou je pozrieť si mesto.
- Ale niekedy bolo možné na tých ľuďoch vnímať aj to,
- že nedostatok cieľa, a preto aj nedostatok
- nasadenia pri kráčaní nie je vec dovolenky,
- ale vec
- vnútorného nedostatku motivácie
- kamkoľvek prísť.
- Ako keby
- ich reprezentoval ten
- Tomáš, ktorý sa dnes v evanjeliu pýta
- Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme
- poznať cestu? Akože môžeme poznať cestu?
- Ako môžeme kráčať po ceste s nasadením
- a vnútorným
- presvedčením, že tam treba prísť, keď nevieme,
- kam máme ísť, nevieme, kam ideš.
- Pred
- nejakým časom som navštívil
- svoju profesorku z gymnázia.
- Staršia osoba,
- ktorá už takmer nikoho nespoznávala.
- Keď som sa jej prihováral,
- ani vlastne neodpovedala, ale v určitom momente
- ukázala na kríž pred sebou
- a povedala:
- „Ježiš je moja jediná nádej. Ježiš, jedine
- on.“ Nikoho z ľudí nespoznávala,
- ale
- v tejto situácii
- bolo zvlášť dojímavé,
- s akou láskou a vnútorným presvedčením hovorí:
- „On je jediný. On je ten,
- ktorý ma
- jediný zachraňuje.“ Ako keby
- tu bola odpoveď tomu Tomášovi. Veď kto ťa zachránil?
- A kde je ten, kto ťa zachráni? Kde je ten, kto za teba
- zomrel a vstal z mŕtvych?
- Preto Ježiš hovorí: „Ja som cesta
- a ja som pravda.“ Kam ide
- človek, ktorý je na ceste,
- ale nemá dar vnútorného poznania pravdy?
- Aký je rozdiel medzi človekom, ktorý kráča k pravde a
- kráča bez pravdy?
- To je ten istý rozdiel, ako je rozdiel medzi tulákom a
- pútnikom.
- Z tuláka sa stavia pútnik
- vtedy, keď sa dozvie, že jeho cesta má smer,
- má východisko, má cieľ, má náplň.
- Kráčať krok za krokom,
- aby sme potom pri tom poslednom kroku vedeli, že
- vstupujeme do cieľa.
- A čo je tým cieľom?
- Ježiš hovorí: „Idem vám pripraviť
- príbytok.“ Od momentu nášho
- krstu, ak to mám vyjadriť moderným jazykom,
- máme v Božom srdci zabukované miesto.
- Tak ako
- keď cestujeme niekam, tak si tam v tej destinácii
- objednávame ubytovanie. Zabukujeme si
- hotelovú izbu alebo nejaké, nejaký
- iný spôsob ubytovania. Od momentu, keď sme boli v mene
- Otca i Syna i Ducha Svätého pokrstení,
- v Božom srdci máme pripravené miesto.
- Boh nás očakáva, aby nás mohol uviesť do tých príbytkov,
- do ktorých bránu a dvere milosrdenstva nám otvoril
- Ježiš Kristus.
- Spomínanú pani profesorku, ktorá ukázala na Ježiša
- ako na svoju jedinú nádej, na svoj jediný cieľ a jedinú cestu,
- budeme dnes popoludní pochovávať.
- V prítomnosti spolužiakov sa budeme za ňu modliť.
- Budeme prosiť, aby ona, ktorá kráčala aj ako
- profesorka, keď nás učila, po ceste viery,
- aby ju prijal do svojich príbytkov, ktoré nám tam pripravil
- Pán Ježiš Kristus.
- Budeme ju pochovávať a budeme určite myslieť aj na to,
- že dnes sa my lúčime s ňou,
- ale určite stopercentne, nevyhnutne a
- neodvratne
- príde aj ten deň, keď nie my sa budeme lúčiť,
- ale s nami sa budú lúčiť.
- Každý jeden pohreb je vlastne výzvou aj pre tých, ktorí sa
- na tom pohrebe zúčastňujú, aby si uvedomili,
- že kým dnes prišli do toho krematória
- alebo do toho cintorína po vlastných nohách,
- príde ten deň, keď ich tam prinesú, aby sa zase iní s
- nimi lúčili.
- Drahí bratia a sestry, aj tých niekoľko minút, ktoré sme práve
- teraz rozjímali, nás priblížili k tomu tajomnému
- momentu nášho odchodu. Možno to bude za
- desiatky rokov, možno to bude za desiatky
- hodín. Nikto nevieme zaručiť, ako to bude,
- ale jedno vieme určite,
- že ak už tu na našej ceste v živote budeme kráčať v
- pravde,
- ktorou je Ježiš Kristus, jeho evanjelium, jeho láska, jeho
- milosrdenstvo, jeho blízkosť trpiacemu človeku,
- tak potom môžeme mať oprávnenú nádej,
- že pri tom poslednom kroku
- to bude aj prvý krok
- do
- večných príbytkov.
- Hľadiac do Božej tváre, hľadiac do Ježišovej tváre, kde sa nám,
- ako to
- budeme počuť, zotrú slzy
- z našich očí
- a tam sa budeme a stretneme, ako dúfame, s tými, ktorí
- nás predišli
- a na pohreboch, ktorých sme si uvedomili, že aj raz my
- pôjdeme za nimi.
- Aj Eucharistia, ktorú dnes prijmeme, je predchuťou
- večnosti.
- Ježiš k nám prichádza pod spôsobom chleba.
- My ho s vierou prijímame do našej duše a aj dnes
- sa týmto vlastne pripravujeme
- ďalej kráčať po ceste, ktorá vedie k
- Ježišovi.
- Na konci filmu Pokánie, slávneho filmu, ktorý vznikol ešte
- v komunistickej dobe, ale presahoval
- limity ateizácie, pretože veľmi hlboko vypovedal
- o duchovných veciach. Celkom na konci sa jedna staréna
- pýta človeka: „Kam vedie táto cesta?
- Kedysi viedla do chrámu.“ A povedal
- jej: „Chrám už nestojí. Cesta nevedie do
- chrámu.“ A posledná veta filmu bola: „A na
- čo je taká cesta, ktorá nevedie do
- chrámu?“ Ako by sme kráčali po ceste, keby
- nás neviedla do chrámu večnej Božej
- prítomnosti, ktorá nás zaplavuje svojou láskou?
- Aj pri vašom duchovnom svätom prijímaní povedzte
- Ježišovi, ako to povedala tá pani profesorka na
- nemocničnej posteli: „Ježišu, ty si moja
- jediná nádej, jediná cesta, jediná
- pravda. A preto, že si moja cesta, pretože si
- moja pravda, si aj môj život.“ Nech je
- pochválený Pán Ježiš Kristus. Amen.
- [hudba]
