Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (22.12.2016)
Štvrtok po 4. adventnej nedeli, káže dp. Jozef Pajerský.
Štvrtok po 4. adventnej nedeli, káže dp. Jozef Pajerský.
Prepis videa
[hudba]
Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- [hudba]
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe,
- Pane.
- Mária hovorila:
- „Velebí moja duša Pána a môj duch jasa v Bohu,
- mojom Spasiteľovi,
- lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
- Hľa, od tejto chvíle
- blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
- lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je
- jeho meno
- a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
- Ukázal silu svojho ramena.
- Rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
- Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
- Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil
- naprázdno.
- Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje
- milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom,
- Abrahámovi a jeho potomstvu naveky."
- Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa
- vrátila domov.
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- [odkašle]
- Drahí bratia a sestry, milí televízni diváci.
- Dnešné Božie slovo nám ponúka na zamyslenie
- dva podobné texty,
- také špecifické, ktorých nie je až tak veľa
- tohto typu
- v textoch Svätého písma. Sú to dva
- chválospevy.
- Ten druhý, ktorý zaznel v evanjeliu,
- tak ten mnohí z nás veľmi dobre poznajú.
- Možno niektorí
- by ste vedeli
- aj spolu so mnou ho čítať, že ho poznáme naspamäť.
- Že by ste ma kontrolovali, keby som sa náhodou pomýlil.
- Tak ako keď čítame zas v evanjeliách aj Otče náš.
- Tento text sa stal súčasťou
- v tradícii Cirkvi večerných modlitieb.
- Vždy, keď sa modlievajú kňazi, zasvätené osoby,
- ale v poslednej dobe sa to rozšírilo aj medzi laikmi.
- Keď sa modlievajú liturgiu hodín, tak pri večerných chválach,
- pri takzvaných večerách
- sa modlí práve aj tento Máriin chválospev.
- Velebí moja duša Pána. Takže ho dobre poznáme.
- Možno, že už to sme nepoznali,
- že tento spev je veľmi inšpirovaný
- jedným starobylým spevom zo Starého zákona,
- ktorý práve zaznel v prvom čítaní.
- Naozaj sú tam hlboké prepojenia,
- aj také vyslovene textové. Aj štruktúra tého-toho textu
- je veľmi podobná a dá sa povedať, že autor
- tohto, autor evanjelia, svätý Lukáš, keď
- redigoval, keď dával dokopy tento text, tak v mnohom
- sa práve inšpiroval
- aj
- textom z prvej knihy Samuelovej,
- tým spevom
- Anny, ktorý sme dnes počúvali alebo čítali
- aj opakovali v žalme ako pokračovanie prvého
- čítania. Srdce mi plesá v Pánovi, v moje-v
- mojom Bohu rastie moja sila.
- Tie spoločné prvky sú
- jednak situácia, v ktorej sa spievajú tieto spevy.
- Vždy je to spev matky,
- ktorá bola požehnaná
- dieťaťom, ktorý prišiel
- podľa Božieho plánu.
- Potom
- je to spev v Pánovi. Tak to aj začína.
- Srdce mi plesá v Pánovi.
- Velebí moja duša Pána.
- Oslavuje Božie pôsobenie.
- Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný.
- Sväté je jeho meno. V mojom Bohu rastie moja sila.
- A ospevuje také zvláštne Božie pôsobenie,
- veľmi paradoxné, v ktorom Boh pozdvihuje maličkých
- a tých, ktorí podľa svetského zmýšľania boli na
- vrchole,
- tak tých dáva bokom.
- Luk silákov sa zlomil, slabí sa opásali silou a tak
- ďalej. Je tam viacero
- aj niektorých obrazných vyjadrení, ktoré vyjadrujú práve toto,
- že maličkí sú po-povýšení. Tí, ktorí boli
- ponižovaní, tak tí sú povýšení. Aj Panna Mária
- spieva:
- „Rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
- Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených."
- Skúsme sa nad týmto textom zamyslieť aj z tohto pohľadu.
- K čomu ma Boh pozýva dnes, keď mi dal
- vypočuť si v toto ráno práve tieto dva spevy?
- Tak by sme si to mohli poskladať do takých troch bodov, aby sme si to aj
- zapamätali.
- Tá prvá vec je v slovíčku velebiť,
- plesat. Panna Mária hovorí: „Velebí moja duša."
- Anna, starozákonná Anna, matka Samuela,
- hovorí: „Srdce mi plesá."
- Obidve tieto ženy sú pre nás príkladom toho
- a možno aj takým trošku napomenutím, že viera
- sa prežíva v radosti,
- že človek, ktorý verí Bohu a ktorý prežíva svoj
- život s Bohom,
- tak jeho srdce
- nie je možné, že by v ňom nebola radosť.
- Možno toto v niektorých chvíľach nášho života môže byť takým,
- možno takým najťažším bodom našej viery.
- Niekedy sa môže stať, že človek sa aj tak nastaví v živote, že,
- že je verný Božím prikázaniam, nerobí nejaké vylomeniny a
- žije tak celkom, že aj ostatní povie, že aha, on je veriaci.
- Ale v tomto bode sa tak odchyľuje, odchyľujeme
- od toho, čo si Boh praje,
- že nežijeme svoj život s radosťou.
- Som počul raz jedno také vyjadrenie od jedného otca biskupa
- pri kňazskej vysviacke, keď tak dával také otcovské rady
- tým svojím duchovným synom, ktorých svätil za kňazov
- a povedal takú, také, takéto slová.
- Ony sa mi hlboko tak zapísali. Ja som bol vtedy tiež ešte pred
- vysviackou, to som bol na vysviacke môjmu kamarátovi,
- a tak som sa aj
- ja tak, tak počúval a tak nastavoval, ako chcem žiť svoje kňazstvo.
- A on to povedal takto:
- „Boh
- nechce len, aby sme plnili jeho príkazy a jeho vôľu,
- ale Boh chce a túži, aby sme to robili radi."
- Panna Mária aj starozákonná Anna
- prijali veľmi silno Božie pôsobenie vo svojom živote
- a
- táto skutočnosť napĺňala ich srdcia radosťou.
- V jednom žalme
- je takéto vyjadrenie: „Blažený národ, ktorý vie jasať."
- A tak si možno položme otázku,
- že či vieme jasať, či sa vieme radovať,
- či sa nestalo, že naše srdcia už tak nejak zatrpkli
- a že možno aj v našich rozhovoroch tak viac spomíname tie
- ťažkosti a kríže, ktorých je samozrejme, že veľa,
- ale akoby už tak sme sa na ne nastavili,
- že už si ani nevieme všimnúť alebo sa nevieme podeliť s
- radosťou.
- Blažený národ, ktorý vie jasať. A čo robiť vtedy,
- keď ten národ, keď ten človek nevie, keď zabudol
- jasať, keď mu srdce tak vyschlo, keď nevie
- povedať, že srdce mi plesá?
- Tak, aby sme to vedeli, musíme sa tomu učiť.
- Aj dnešné Božie slovo zrejme aj preto zaznelo, že nás chce
- naučiť jasať, naučiť plesať, naučiť
- radovať sa.
- A môžeme to robiť aj tak,
- že si častejšie budeme
- čítať tieto texty, ktoré hovoria o radosti týchto
- veľkých žien a od nich sa môžeme učiť tej Božej
- radosti.
- Možno sa to stáva aj preto,
- že nám v srdci tak vyschne radosť, lebo sme si ju možno už
- dávno zlízali pri takých hriešnych radostiach.
- Možno tak ako dieťatko,
- teda ja som to osobne nevidel, ale skôr tak počul, že sa možno niekedy
- stane, že dostane chleba s lekvárom a ono ako
- prvé zlíže
- lekvár a potom mu ostáva už iba chleba.
- Tak možno niekedy aj v našom živote je to tak, že sme si už zlízali tie
- radosti nie dovoleným spôsobom. No a potom už ako
- pokánie nám ostáva už iba ten tvrdý chlieb.
- Tak potom tá naša radosť má aj príchuť pokánia.
- Ale isté je, že s Bohom sa vždy môžme
- radovať.
- Tá druhá vec, ktorá nadväzuje na to, na to, čo som pred chvíľkou
- povedal, v obidvoch prípadoch to nie je
- hocijaká radosť, hocijaké plesanie.
- Vždy sa tam spomína, že je to plesanie v Bohu.
- „Velebí moja duša Pána, môj duch jasa v Bohu,
- mojom Spasiteľovi."
- A Anna hovorí: „Srdce mi plesá v Pánovi."
- Je to Božia, alebo by sa aj dalo povedať božská radosť,
- na rozdiel od svetských radostí. Je pravda, že aj
- niektoré radosti sveta môžu byť Bożimi radosťami, lebo
- veď aj Boh sa dokázal radovať nad svetom, keď ho
- tvoril a povedal, aké je to všetko dobré.
- Radoval sa nad tým.
- Ale je dôležité, aby to nebola len svetská radosť,
- aby to bola radosť v Pánovi.
- A možno aj tuto sa potrebujeme niekedy tak pýtať, či sme sa
- nevzdialili od tejto radosti v Pánovi, že niekedy sa deje
- niečo také zvláštne, že sa dokonca pohoršujeme na tom,
- že sa niekto vo svojej viere raduje.
- Že keď niekto dokáže o svojej viere spievať, jasať,
- tak my až pozeráme, čo? Však vo viere treba byť vážny,
- uzobraný, dokonca akokeby až smutný.
- Niekedy sme sa tak nastavili
- si myslieť, že, že toto je viera, že byť taký vážny, uzobraný,
- tak by sme sa asi pohoršili aj nad Pannou Máriou, ktorá pred Alžbetou
- hovorí: „Velebí moja duša Pána" a isto pritom
- nemala zopnuté ruky ako nejaká gotická socha,
- ale sa tešila, radovala.
- Takže to je možno niečo, čo nám tieto dve ženy ukazujú, že
- vo viere sa dá aj radovať
- a je to radosť v Pánovi.
- No a potom ešte taká tretia vec.
- V obidvoch prípadoch je to radosť v Pánovi, ale
- keď počúvame aj ten kontext, v ktorom zazneli tieto spevy, tak
- je to radosť nad človekom.
- Aj Panna Mária sa raduje nad malým Ježišom, ktorého
- nesie, nesie pod svojím srdcom a ktorý bol aj
- pravý
- človek.
- A práve ten moment, že prichádza na svet človek,
- že je v požehnanom
- stave, tak ten dal impulz pre radosť Alžbete, ale
- potom aj Panne Márii.
- Aj Anna sa radovala nad človekom, nad malým Samuelom, ktorého
- dostala po dlhom období neplodnosti
- a nie v tej chvíli, keď ho, keď sa narodil, ale keď ho odovzdáva do
- chrámu.
- Je to radosť nad človekom.
- Možno tu je taká ďalšia vec, že dá sa radovať nad človekom.
- Myslím, že to poznáme.
- Si pamätám jeden taký moment z môjho života, keď ako
- chlapec možno naozaj som tak prežil takúto tú mariánsku
- radosť nad narodením malého chlapca, keď sa narodil
- môj brat
- a ja som bol vtedy osemročný chalan a ešte
- doteraz mi tak ostal veľmi silno zapísaný do pamäti
- práve ten moment, keď som sa teda dozvedel, že je to ešte,
- že je
- to dieťatko, že je to brat. A som teda hovoril mojim
- sestrám s veľkou radosťou a naozaj s takou veľkou
- radosťou, že, že prišiel na svet môj brat.
- Možno, že aj každý z vás ste zažili niečo
- podobné, keď sa vám narodili
- súrodenci alebo deti, vnúčatá a podobne.
- Možno potom prišli chvíle, keď tí, nad ktorými sme sa radovali,
- nám potom robili aj starosti, tak už potom sa človek neradoval.
- Ale
- tá radosť by mala pretrvávať, ak je božská.
- Takže máme sa radovať nad človekom, nad každým.
- A skúsme možno aj tento deň si tak spomenúť, nad koho narodením sme
- sa radovali
- a radujme sa nad nim aj teraz. Aj keď život prináša ťažkosti.
- Ale ak tá naša radosť je v Pánovi, tak pretrváva.
- Amen.
- [outro hudba]
