Mohlo by vás zaujímať:
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... GRÉCKOKATOLÍCKOU FARNOSŤOU SULÍN
05.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (23.01.2015)
Piatok v 2. týždni obdobia cez rok, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok v 2. týždni obdobia cez rok, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Pán
s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
- Pán
- s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Marka. Sláva tebe,
- Pane.
- Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám
- chcel a oni prišli k nemu.
- Vtedy ustanovil dvanástich, aby boli s ním a aby ich
- posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov.
- Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba
- Zebedejovho a Jakubovho brata Jána im dal beno,
- meno Boanergés, čo značí synovia hromu.
- Ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša,
- Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša,
- Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského,
- ktorý ho potom zradil.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- ak nám sväté evanjelium hneď prvou vetou uvádza,
- že Ježiš vystúpil na vrch,
- tak tým naznačuje, že sa ide stať niečo
- veľmi dôležité a kľúčové.
- Mnoho ďalších slov,
- ich symbolických gest sa stalo na vrchu,
- aby bolo jasné, že sa to týka niečoho veľmi dôležitého, čo
- je medzi nebom a zemou.
- Vrch, vystúpiť na vrch, vystúpiť do výšky,
- odkiaľ pozeráme už len hore, už len na nebo,
- je tiež symbolický úkon, ktorý naznačuje,
- že slová, ktoré odznejú, rozhodnutie, ktoré
- sa stane, má zásadný dosah na všetko, čo sa
- bude diať ďalej. A je to niečo, čo sa deje medzi
- Bohom a človekom.
- I keď by sa nám mohlo zdať, že druhá časť dnešného
- evanjelia je v podstate len zoznam mien,
- zoznam mien apoštolov dvanástich, ktorých
- Ježiš povolal, aby sa stali jeho učeníkmi, aby ich
- potom posielal, ako sme to čítali, kázať a
- vyháňať zlých duchov.
- Lenže keď čítame celé Sväté evanjelium, tak zisťujeme,
- že za každým týmto menom sa skrýva konkrétny ľudský
- príbeh. Konkrétny príbeh jedného konkrétneho
- človeka, konkrétny príbeh jedného konkrétneho
- vzťahu toho povolaného človeka,
- apoštola a Ježiša Krista.
- Za každým jedným menom toho apoštola je
- nejaký jeho konkrétny postoj, konkrétny prístup,
- konkrétny vývoj a napokon aj
- konkrétny koniec života, ktorým sa smrť,
- ktorým sa ten s, ten život toho konkrétneho človeka
- zavŕšuje.
- A nie náhodou tento zoznam mien začína a
- končí menami,
- ktoré naznačujú apoštolov s najdramatickejším
- vývojom. Pretože Peter aj Judáš vo svojom
- vývoji, vo svojom vzťahu k Ježišovi Kristovi
- prešli
- obidvaja veľmi ťažkou krízou.
- Ale pokiaľ ide o záver života, ten je zásadne
- rozdielny.
- Lebo kým Judáš Iškariotský si sám siahol na život,
- Peter, skala,
- ten prvý, ktorý je menovaný v tomto zozname, zomrel
- za Ježiša Krista. Judáš Ježiša zradil,
- a preto zomrel. Preto si siahol na život.
- Peter zostal
- Ježišovi verný a zomrel zaňho. Zomreli
- obidvaja, ale obsah tej smrti, vnútorná
- atmosféra tej smrti je zásadne odlišná.
- Je to o to silnejšie, že aj Peter, aj Judáš svojím
- spôsobom svojho Majstra Ježiša Krista
- zradili.
- Veď Peter v krízovej situácii, keď Ježiša súdili, trikrát
- povedal v úľaku, v strachu, že ho
- nepozná. Povedal to o tom, ktorému niekoľko
- týždňov alebo mesiacov predtým povedal, že ho nikdy nezradí.
- A teraz hovorí trikrát: „Ja neviem, kto to je, ja ho
- nepoznám."
- Aj Judáš Iškariotský za peniaze zrádzal,
- informoval Ježišových
- protivníkov, nepriateľov, ktorí sa rozhodli ho zabiť, o tom, kde je,
- kde
- sa pohybuje a kde ho treba zatknúť.
- Dokonca signálom k tomu zatknutiu bol
- bozk, ktorý vošiel do dejín ako judášsky
- bozk.
- Aký je teda rozdiel medzi Petrom a Judášom?
- Aký je rozdiel medzi vnútornou povahou ich zrady
- a spôsobom, ako túto zradu, toto
- vlastné zlyhanie
- vnútorne spracovali, a teda
- potom to vyústilo do spôsobu, akým zomreli?
- Základný rozdiel medzi Petrom a Judášom
- je rozdiel v ich prístupe k Ježišovmu
- milosrdenstvu.
- Peter dokázal zaplakať
- nad tým, čo povedal. Dokázal si vnútorne
- uznať, že on, že konkrétne on, že menovite on,
- že osobne on,
- zodpovedný za to, čo hovorí, zaprel svojho
- Majstra. Dokázal zaplakať, dokázal sa na neho
- pozrieť, a preto dostal ako možnosť
- sebarehabilitácie
- v pokání
- seba
- znovuoživenia duchovného, keď sa ho Ježiš trikrát
- opýtal, či ho miluje, a Peter mu trikrát povedal,
- že ho miluje. Po trojnásobnej zrade
- trojnásobné vyznanie lásky.
- Judáš neprichádza k Ježišovi, aby pred ním zaplakal nad tým, čo
- plánoval.
- Judáš neprichádza k Ježišovi, aby ho poprosil o
- odpustenie, hoci Ježišovo odpustenie je bezhraničné.
- Ktorékoľvek pokánie sa otvára pre toto odpustenie, toto
- odpustenie sa realizuje, lebo už je
- v ponuke, už je ponúknuté, už je darované každému
- človeku bez výnimky.
- Jedinou podmienkou je schopnosť
- zaplakať, ľutovať a korigovať
- vlastné jednanie.
- To samozrejme nemusí mať taký dramatický priebeh, ako to bolo v
- evanjeliách, ako to bolo v životných príbehoch apoštola
- Petra a Judáša.
- Ono v podstate je to každodenný proces, lebo každý deň,
- keď si večer spytujeme svedomie, každý večer,
- keď sa pozeráme na to, ako sme prežili ten deň, čo sme
- mysleli, čo sme hovorili, čo sme konali, akí sme boli
- vo vzťahoch k druhých ľuďom,
- ako sme sa rozhodovali vo väčších alebo menších rozhodnutiach.
- Ono je to v podstate každodenný proces vedieť neustále si
- uznať, že sme vybočili z tej cesty, na ktorú
- nás pozval Pán Ježiš.
- Jedinou podmienkou je pokora.
- Pokora, ktorá neznamená nejakú
- štylizovanú polohu submisívneho človeka, ktorý sa vždy
- všade a každému ospravedlňuje a podkladá a s nikým
- nevstupuje nikdy a za nijakých okolností do konfliktu.
- Nie, toto nie je pokora.
- Pokora je ochota uznať, že my sme
- slabí a že robíme chyby a že robíme veľké chyby,
- až také, že sú to hriechy a také veľké hriechy,
- že sú to až
- smrteľné hriechy. Pokora znamená vedieť to
- pomenovať, vedieť to pomenovať osobne.
- Ja som urobil veľký hriech a vedieť to
- povedať s ochotou to napraviť.
- A Pán nie sedem, ale sedemdesiatsedemkrát čaká, aby
- nám povedal: „Chcem, buď čistý, chcem, reštartuj sa,
- chcem, obnov sa a začni odznova." A tak
- padajúc a vstávajúc,
- padnúť je ľudské,
- nevstať je diabolské, vstať je cestou
- k Bohu.
- Ježiš na krížovej ceste
- padal a vstával pod krížom, aby nám ukázal, že ide s nami, že
- ide vedľa nás, že nás chce posilniť, že nám chce stáť po boku práve
- vtedy, keď najviac zlyhávame. Známy je príbeh
- človeka, ktorý v modlitbe sa pýtal Pána Ježiša:
- „Ako je
- možné, že keď sme normálne kráčali, videl som v piesku tvoje
- stopy a moje stopy, ale keď mi bolo najhoršie, videl
- som len jedny stopy. Kde si, Pane, bol?"
- Odpoveď je známa. Pán Ježiš hovorí: „Tie stopy boli moje, lebo som ťa
- niesol na rukách. Bol som to ja, ktorý som ťa niesol, keď sa
- ti zdalo, že si úplne sám.
- Lebo vtedy si bol najbližšie ku mne, keď si v tej samote začal
- hľadať toho, ktorý ti prisľúbil: Ja som s vami, ja som
- s tebou až do skončenia sveta. V každej sekunde tvojho
- života, v každej okolnosti tvojho života, aj v tej
- najhlbšej tme ja chcem byť tvojim
- svetlom."
- A tak si v tejto svätej omši vyprosujme silu vždy
- znovu a znovu hľadať pravdu, vždy znovu a znovu
- korigovať smerovanie vlastnej cesty,
- vedieť poprosiť o odpustenie Pána Ježiša a keď je to
- potrebné a uznáme, poprosiť o odpustenie aj toho, komu
- sme ublížili. Ako povedal Svätý otec
- František, jedno zo slov, ktoré nikdy nesmie chýbať v rodinnom
- slovníku, v slovníku, ktorý používame v každodenných vzťahoch,
- je
- slovo prepáč. Prepáč, že som k tebe nebol
- dostatočne láskavý. Prepáč, že som ťa nepočúval
- dostatočne pozorne. Prepáč, že som ti neodpovedal
- tak, ako by som bol mal. Prepáč, že som ťa nevyhľadal.
- Prepáč. Toľko prepáč máme povedať tým,
- ktorí sú nám najbližší, aby sme zase do nášho vzťahu pozvali
- Ježiša, ktorý odpúšťa a vo svojom milosrdenstve
- uzdravuje.
- Uzdravuje nielen jednotlivcov, ale uzdravuje vzťahy,
- uzdravuje rodinu, uzdravuje spoločenstvo.
- V tejto svätej omši teda odovzdajme seba i naše vzťahy
- Pánu Ježišovi
- a poprosme ho o vnútornú pokoru povedať
- prepáč Bohu i človeku vedľa nás.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus. Navždy amen.
- [hudba]





