SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
23.12.2015
18:41 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3851x

Z prameňa (23.12.2015)

Streda po 4. adventnej nedeli, káže dp. Martin Šafárik.

Streda po 4. adventnej nedeli, káže dp. Martin Šafárik.

Prepis videa

cca 12 min čítania • 2215 slov

Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.


  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
  • Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna.
  • Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil veľké
  • milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
  • Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po
  • jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa
  • volať Ján.”
  • Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto
  • nevolá.” Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on.
  • Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude
  • volať.” A všetci sa divili. V tom sa mu rozviazali
  • ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.
  • Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských
  • horách sa hovorilo o týchto udalostiach.
  • A všetci, čo to počuli, vštiepili si to do srdca a vraveli:
  • „Čím len bude tento chlapec?” A vskutku Pánova ruka
  • bola s ním.
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry.
  • Keďže máme predposledný adventný deň, vidíme už teda
  • od nedele, ako sa uzavrel kruh svetla,
  • víťazný kruh očakávania
  • a sa teda naozaj napĺňa je čas. Tak isto, ako sa naplnilo toto
  • svetlo adventného venca.
  • Chcel by som sa prihovoriť tak typicky adventne.
  • I keď som všetkých tých, ehm, celé tie štyri týždne
  • nepočúval príhovory počas svätých omší, ktoré mali
  • kňazi pre vás. Neviem teda, aby som sa neopakoval, tak som sa teda
  • rozhodol, že nebudem vymýšľať nič nové,
  • ale skôr načriem do toho pokladu nášho
  • teologického poznania a pomôžem si tromi svätými.
  • Tromi svätými, ktorých v posvätných čítaniach
  • práve boli uvedené nádherné a naozaj typické
  • adventné myšlienky nad Božím slovom,
  • eh, svätého Beda, svätého Ambróza a svätého Bernarda.
  • Sú to všetko myšlienky, ktoré sa týkajú včerajšieho a dnešného
  • evanjelia.
  • Svätý Beda povedal:
  • „Má hlboký zmysel,
  • že aj Pánovo,
  • aj Jánovo narodenie
  • predbiehajú matky proroctvom."
  • My dobre vieme, že v Starom zákone,
  • eh, bol Pán Ježiš na mnohých miestach
  • predpovedaný ako
  • Mesiáš a dokonca celý Starý zákon izraelský národ
  • očakával Mesiáša. Takisto vieme, že aj
  • boli proroctvá o svätom Jánovi Krstiteľovi.
  • Izaiáš takisto hovorí o,
  • o tom služobníkovi, ktorý má prichý-prichystať cestu Pánovi a
  • je hlasom na púšti. A vlastne toto sám o sebe potvrdil
  • pod vplyvom Ducha Svätého aj svätý Ján Krstiteľ, keď povedal, že ja nie som ten,
  • ktorého očakávate. Ja som iba ten, ktorý má pripraviť cestu Pánovi.
  • Lebo ako sa hriech začal od ženy, tak sa majú aj
  • dobrodenia začať od žien.
  • A ako svet pod vedením jednej stratil život, tak
  • sa mu v dvoch, ktoré o preteky spievali, život zasa navrátil.
  • Ja toto miesto svätého Bedu mám veľmi rád, pretože,
  • eh, v podstate pomáha, eh, všetkým ženám v tej,
  • eh, v prvej časti zlej situácii, keď,
  • eh, často my chlapi povieme: „No jasné, za všetkým je žena.”
  • Za každým hriechom je žena, pretože prvá žena Eva
  • naviedla Adama na hriech. Nebyť jej,
  • eh, nezvládnutého pokušenia zo strany diabla,
  • tak Adam by to asi
  • neriešil.
  • Teda môžeme naozaj objektívne povedať, že ten úplne prvý
  • ľudský hriech naozaj sa zrodil v ženskom srdci.
  • Ale zase musíme povedať aj to B,
  • že nebyť toho ženského Máriinho fiat,
  • staň sa,
  • tak by sme nepriš-- tak by sme nedostali, eh,
  • skrze jej lono pod jej srdcom ten najväčší dar od
  • nebeského Otca, to je sám Ježiš Kristus.
  • Teda tak, ako to žena pokazila,
  • tak to žena opravila. A za to treba byť vďačný.
  • To Bedove nádherné, nádherné, ktoré o preteky
  • spievali. Vieme, že aj Panna Mária sa tešila pri
  • návšteve svätej Alžbety. To je práve druhé tajomstvo
  • radostného ruženca. Ježiš, ktorého si Panna pri návšteve Alžbety v
  • živote nosila. To je krásny
  • moment toho tajomného stretnutia a ktoré zase
  • rozvádza svätý Ambróz.
  • A je to naozaj desiatok
  • tohto ruženca, ktorý je úplne charakteristický práve pre
  • adventné obdobie. Vieme, že
  • celé adventné obdobie, keby ste si otvorili Directorium, základné
  • liturgické inštrukcie spísané pre slávenie
  • posvätné liturgie, tak v úvode pred adventným obdobím by
  • ste našli pár viet, kde sa hovorí práve o tom, že adventné
  • obdobie je typické aj svojou mariánskou
  • črtou. Prečo? Pretože nikto sa tak netešil na Pána
  • Ježiša
  • ako samotná Matka Božia, pretože pod jej srdcom sa
  • utváral tento Boží život.
  • Teraz teda svätý Ambróz, ako to videl.
  • „Všimnime si každé slovo zvlášť i jeho osobitý význam.
  • Alžbeta prvá počula hlas,
  • ale Ján prvý pocítil milosť.
  • Ona počula podľa prirodzeného poriadku.
  • On sa radostne zachvel pre veľké tajomstvo.
  • Ona vníma Máriin príchod,
  • on Pánov.
  • Žena príchod ženy, dieťa príchod
  • dieťaťa.“
  • Nádherné, nádherné, ako to svätý Ambróz vo svojej
  • meditácii dokázal krásne pomenovať.
  • Toto miesto by som si dovolil trošku tak aj použiť, é, pre to
  • naše kresťanské sna-snaženie, v ktorom niekedy
  • môžeme v takom dobrom slova zmysle vlastne závidieť
  • svätým.
  • Ono keď čítame tie biografie svätých, tak, hm,
  • častokrát sa nám zdá, už keď sa hovorí o ich detstve,
  • akoby naozaj boli tak
  • omilostení od narodenia, že si povieme no dobre, no
  • tak ale však jak je to možné, že už ako malý sa rozprával s Pánom
  • Ježišom
  • alebo ako, ako malému dieťaťu sa
  • už tak protivila akákoľvek nespravodlivosť?
  • Veď všetci máme alebo teda mnohí máme dobrú aj
  • kresťanskú výchovu, ale nemáme až takú citlivosť.
  • Je to naozaj mimoriadny dar.
  • Toto si treba uvedomiť, že
  • takí svätci, ako je páter Pio, Matka Tereza, Ján Pavol II.,
  • é, svätý Anton Paduánsky a teraz by sme mohli
  • menovať, é,
  • to sú obrovské milosti, ktoré si síce vyžadujú
  • ľudskú spoluprácu, pretože Boh je veľmi intímny Boh, ktorý
  • nikdy nikoho do ničoho netlačí, ale rešpektuje plne slobodnú vôľu.
  • Ale z druhej strany naozaj je to obrovská, obrovská milosť.
  • No čím si Ján, svätý Ján Krstiteľ zaslúžil, že ešte ani
  • sa nenadýchal tohto sveta, teda tohto vzduchu na tomto svete
  • a už reagoval na Kristovu prítomnosť? To je obrovský zázrak.
  • Tu si však treba uvedomiť, že nie je dôležité
  • nejako žiarliť na tých svätcov, že oni, oni mali väčšiu milosť.
  • Z druжей strany, čím väčšia milosť, tým väčší záväzok.
  • Čím viac sa niekomu dá, tým viac sa, samozrejme, bude aj vyžadovať.
  • Teda to, tá veľkosť Božej milosti ide, é,
  • naozaj ruka v ruke aj, aj s tými záväzkami.
  • „Ženy o milosti rozprávajú a v deťoch pôsobí.
  • Prostredníctvom matiek sa začínajú veľké tajomstvá lásky
  • a obe matky dvojnásobne zázračne prorokujú
  • pod vplyvom ducha detí.“ A keď
  • je to obrátené, že to malinké dieťatko, ktoré
  • je pod srdcom, é, v prípade svätej Alžbety svätý
  • Ján Krstiteľ a v prípade Panny Márie, é, Pán Ježiš už
  • pôsobí na tú svoju matku, samozrejme, v tomto biblickom prípade
  • v takej miere, že konajú pod tým istým vplyvom, pretože
  • Ježiš Kristus je
  • ten istý Boh, aj keď druhá božská osoba, ale ten istý Boh ako Duch Svätý.
  • Teda, é, keď hovoríme o jednej osobe, zároveň hovoríme
  • aj o ostatných dvoch osobách.
  • Toto miesto takisto sa môže nádherne využiť
  • ako aplikácia alebo teda ako argument na to, že
  • dieťa je dieťaťom od počatia a nie od narodenia.
  • Keď Panna Mária
  • konala pod vplyvom svojho dieťaťa, ktoré ešte bolo pod
  • jeho srdcom, tak tu máme nádherný biblický dôkaz
  • toho,
  • že naozaj dieťa je dieťaťom a už ovplyvňuje
  • aj samotnú matku od samého počatia.
  • A nielen Pán Ježiš. Teda by sme mohli povedať, že dobre,
  • však v
  • prípade Boha to bolo iné. Nie, lebo hneď vidíme paralelne v tom istom,
  • v tom
  • istom čase, že aj svätý Ján Krstiteľ, ten bol obyčajný človek,
  • aj keď s neobyčajnou
  • milosťou, ale obyčajný človek, takisto poznačený hriechom.
  • Vieme, že od dedičného hriechu bola uchránená
  • jedine Matka
  • Božia.
  • „Dieťa sa zachvelo a matku naplnil Duch Svätý.
  • Teda matku nenaplnil skôr ako syna.
  • Ale keď naplnil syna, naplnil aj matku.“ Tam to
  • bytostné prepojenie, nielen teda, ktoré symbolizuje tá pupočná
  • šnúra, cez ktorú dieťa prijíma
  • stravu, ale naozaj to ontologické prepojenie
  • matky s dieťaťom.
  • Dokonca vieme, že matka aj na diaľku cíti častokrát,
  • keď dieťa
  • je ohrozené. Cíti, že sa niečo deje.
  • Hovoríme tomu možno nejaký, že šiesty inštinkt alebo šiesty
  • zmysel.
  • Matka má niečo, niečo úžasne v sebe rozvinuté,
  • ak ide o jej
  • dieťa, pretože tam je tá materinská láska, ktorú naozaj najlepšie
  • môžu pochopiť len samotné matky. „Ján sa chvel
  • jasotom, aj Máriin duch jasal.
  • Keď sa Ján zachvel, Alžbetu naplnil Duch Svätý.
  • Ale o Márii vieme, že jej duch jasal.
  • No nie preto, že by ju bol naplnil Duch, veď
  • nepochopiteľný už pôsobil v matke
  • nepochopiteľne.“ Teda naozaj tu je ten smer
  • podľa svätého Ambroza zvnútra od Ježiša Krista na svoju
  • matku. „Alžbetu naplnil Duch Svätý až po počatí,
  • Máriu pred počatím.
  • Blahoslavená si, lebo si uverila.“
  • Znovu
  • veľmi podobný moment, ktorý, é, môžeme
  • prepojiť s dialógom Pána Ježiša a svätým Tomášom,
  • keď mu povedal „Blahoslavení tí, ktorí nevideli a uverili“, hej, keď chcel
  • vložiť svoje dva prsty do rán nášho Spasiteľa.
  • Vtedy Pán Ježiš mu síce vyhoval, lebo videl, eh, nedostatok v jeho
  • viere, ale z druhej strany hneď mu dodáva: „Dám ti
  • teraz túto, túto milosť, že sa môžeš dotknúť, aby si uveril, ale
  • nie je toto ideál. Ideál je blaho-veriť
  • a nevidieť.“ A Panna Mária nevidela ani Pána Ježiša dopredu, ako
  • sa to stane. Nevedela si ani celkom predstaviť,
  • ako bez vôle muža,
  • eh, počne. No skúste si to predstaviť ako
  • šestnásťročné jednoduché
  • dievča židovské pred dvetisíc rokmi. To je, to je ťažké sci-fi.
  • Ale natoľko bola poslušná a podriadená Bohu a presvedčená teda, že
  • Pánov anjel ako posol zvestuje, eh, Stvoriteľovu,
  • eh, vôľu, že povedala: „Neviem síce, ako sa to stane, ale
  • fiat.“ Toto sa očakáva aj od nás.
  • Preto Panna Mária je aj pre nás veľkým vzorom.
  • My drvivú väčšinu, eh, Božích rozhodnutí vlastne nechápeme,
  • pretože nás
  • prevyšujú, pretože prichádzajú z neba skrze rôzne
  • vnuknutia a impulzy do nášho pozemského času, do našej obmedzenej
  • mysle. Z absolútnej múdrosti, z absolútneho dokonalého
  • poznania, prameňa poznania všetkého,
  • múdrosti, ktorá akosi nad nami prebýva od
  • večnosti, zrazu prichádza nejaká požiadavka a teraz
  • do tej našej úbohej hlavičky sa to má vtesnať.
  • Ak nenastane úkon viery,
  • ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.
  • To znamená,
  • ak nebudete tak čisto prijímať rozhodnutia svojho nebeského Otca
  • tak, ako ich prijíma čisto dieťa od svojho
  • milujúceho
  • otca, ktoré je presvedčené, že jeho otec ho miluje,
  • bude problém.
  • A teraz prejdeme k svätému Bernardovi. Teda tento chválospev, ja ho milujem.
  • Je to nádherná mariológia. Hľa, ponúka sa ti cena
  • nášho vykúpenia, lebo čo dáš súhlas, budeme
  • oslobodení. Všetkých nás stvorilo večné Božie slovo a
  • hľa,
  • umierame. Tvoja krátka odpoveď nás obnoví
  • a vrátime sa k životu.
  • A ja si dovolím povedať, že nielen tá krátka odpoveď
  • Máriina fiat nás privedie k životu,
  • ale aj to naše fiat. Pretože darmo Panna Mária pred
  • dvetisíc rokmi povedala fiat, darmo by prišiel Pán Ježiš,
  • pokiaľ my by sme boli uzatvorení vo svojom srdci a neprijali by sme
  • všetko to ovocie nášho Spasiteľa.
  • Znovu pripomínam, Boh zo svojej strany urobil všetko
  • pre záchranu každého jedného z nás,
  • ale nikomu sa nevnucuje.
  • On nie je ako ten Jehovový svedok, ktorý
  • keď vám zaklope, tak vám dáva častokrát nohu do
  • dverí, aby ste nezatvorili a vypočuli si aspoň to
  • minimum, ktoré má predpísané.
  • Ale teda naozaj, eh, hovorí,
  • eh, veľmi ticho. Teraz to za chvíľočku bude,
  • eh, krásne,
  • eh, opísané, ako.
  • Prosí ťa o ňu láskavá Panna, poľutovaniahodný Adam,
  • vyhnaný so svojím úbohým potomstvom z raja.
  • Nebyť toho Máriinho fiat, my sme stále vyhnaní z raja a by sme
  • teda patili, patrili k tomuto Adamovmu pokoleniu,
  • ktoré všetko pokazilo. Prosí ťa o ňu Abraham i
  • Dávid. Tam sa nádherne biblický, uvedením týchto
  • dvoch, eh, biblických postáv rozširuje vlastne
  • ten časový horizont toho očakávania.
  • Teda že nielen tí úplne prví ľudia,
  • eh, v rajskej záhrade a potom vyhnaní, to prvé potomstvo, ale vidíme,
  • že to očakávanie naozaj sa krásne vinie cez celé
  • dejiny izraelského národa, skrze národ, ktorý bol teda
  • Bohom vyvolený k tomu, aby sa na ňom zjavila spása.
  • A skrze neho sa sprostredkoval aj všetkým ostatným národom.
  • Vrúcne po nej túžia všetci ostatní svätí otcovia,
  • tvoji otcovia, lebo aj oni bývajú v kraji, v tieni
  • smrti. Čaká na ňu celý svet, kľačiac pri
  • tvojich nohách.
  • A toto sa presne očakávalo od nás práve v tomto adventnom období.
  • Naozaj očakávame túto milosť? Naozaj
  • kľačíme spolu s Matkou Božou pred Božím
  • majestátom? Alebo kľudne môžeme povedať pri nohách
  • Matky Božej, pretože v Matke Božej je už tento
  • plod našej spásy.
  • Panna Mária si žiadnu milosť, Panna Mária si žiadnu
  • úctu, žiadnu poklonu nenecháva pre seba.
  • Ale ju takto ako milujúca matka
  • berie a dáva ju Ježišovi Kristovi.
  • A nie neprávom, veď od tvojho slova závisí potešenie
  • chudákov, vykúpenie väzňov, oslobodenie
  • odsúdencov a napokon spása všetkých Adamových detí,
  • čiže celého tvojho rodu.
  • Znovu, takisto sa môžeme, eh,
  • teda preniesť do tej Máriinej úlohy a aplikovať si ju na
  • seba.
  • Idú Vianoce,
  • vianočné sviatky, sviatky, čas, ktorý hovoríme alebo ktorý
  • nazývame, že sú to sviatky pokoja a lásky.
  • Na to, aby boli sviatky, sviatkami pokoja a lásky,
  • sa aj my musíme pričiniť
  • svojou aktivitou. Lebo to, že Ježiš Kristus sa narodil pred
  • dvetisíc rokmi, presne nevieme, v ktorom čase, určite to nebol dvadsiaty
  • piaty december. Spri— znovu si sprítomňujeme
  • teda toto veliké tajomstvo našej viery, túto radosť,
  • aby sme dokázali naozaj duchovne, reálne
  • sprítomniť my ako jeho deti, jeho priatelia, túto velikú milosť
  • musíme samozrejme aj podľa toho žiť. A zakončím.
  • Vstaň s vierou, bež s oddanosťou, otvor
  • vyznaním a povedz: „Hľa, služobnica Pána,
  • nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (23.12.2015) - Archív

Reklamní partneri