SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
25.04.2014
13:10 min.
Titulky od AI
Zobrazené 4392x

Z prameňa (25.04.2014)

Veľkonočný piatok, káže don Jozef Luscoň SDB.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1460 slov

Tešme
sa z neho. Aleluja, aleluja,
aleluja.


  • Tešme
  • sa z neho. Aleluja, aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
  • Svätého evanjelia podľa Jána. Sláva tebe,
  • Pane.
  • Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori.
  • A zjavil sa takto.
  • Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus,
  • Natanael z Kany Galilejskej, Zebedejovi synovia
  • a iní dvaja z jeho učeníkov.
  • Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby."
  • Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou."
  • Išli a nastúpili na loď, ale tej noci
  • nechytili nič.
  • Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu.
  • Ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš.
  • A Ježiš sa ich opýtal:
  • „Deti, máte niečo na jedenie?"
  • Odpovedali mu: „Nemáme."
  • On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany
  • lode a nájdete."
  • Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali
  • vytiahnuť.
  • Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je
  • Pán."
  • Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal
  • si šaty. Nebol totiž oblečený a skočil do
  • mora.
  • Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od
  • brehu, len asi dvesto lakťov a sieť s
  • rybami ťahali za sebou.
  • Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na
  • nej položenú rybu a chlieb.
  • Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz
  • chytili."
  • Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú
  • veľkých rýb.
  • Bolo ich stopäťdesiattri.
  • A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla.
  • Ježiš im povedal: „Poďte jesť."
  • Ani z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?"
  • Lebo vedeli, že je to Pán.
  • Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im,
  • podobne aj rybu.
  • To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho
  • zmŕtvychvstania.
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Zdravím, bratia a sestry. Tak poďme si dať dokopy tie
  • udalosti trocha už tak s odstupom, pretože už
  • myslím máme šiesty deň od veľkonočných udalostí, od
  • Veľkej noci.
  • Čo sa to vlastne všetko stalo a ako to súvisí s týmto
  • textom, ktorý sme počuli?
  • Tak v jednoduchosti môžeme povedať, že Pán Ježiš po troch
  • rokoch pôsobenia
  • zrazu vedel, že prichádza koniec jeho života.
  • Farizeji totiž neznesli tú jeho víziu, ktorú priniesol
  • o človekovi, o Bohu,
  • o tom, ako to bude po smrti. Jednoducho tou svojou
  • náukou
  • im všetko prevrátil. A keďže robil aj mocné činy, mocné
  • skutky,
  • tak farizeji videli, že množstvo ľudí odchádza od nich
  • smerom k Ježišovi. Nasleduje ho. Preto s veľkňazmi sa rozhodli,
  • že musí zomrieť.
  • A urobili to na Veľkú noc, na Veľký piatok.
  • Samozrejme, u Židov je to tak, že keď slnko zapadá, začína
  • nový deň. Takže po jeho smrti pomaly začínala
  • sobota, takže bol narýchlo pochovaný.
  • A potom
  • prichádza tá sobota, a dokonca veľkonočná, kde
  • všetci svätili Veľkú noc židovskú.
  • Ďakovali za vyslobodenie z Egypta, za veľké dobrodenia, ktoré Boh
  • urobil v histórii. Čiže to bola Veľká sobota.
  • [odkašle si] Oni sa práve
  • nesmeli dotknúť mŕtvoly, aby mohli sláviť tieto sviatky.
  • Ale zdá sa, že kto prvý uveril, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych,
  • to boli práve jeho nepriatelia, pretože ešte stihli ísť
  • za Pilátom a hovoria: „Postav stráž k hrobu, lebo
  • tento povedal, že vstane na tretí deň z mŕtvych."
  • Pilát sa čudoval, veď kto to kedy videl strážiť mŕtvolu, ale
  • aby ako si utíšil emócie, tak tú elitnú jednotku
  • tam poslal.
  • Stráže pri hrobe,
  • farizeji,
  • zákonici, veľkňazi čakajú, čo bude.
  • Ježišovi učeníci sú v strachu zamknutí.
  • Je sobota,
  • ale hneď keď svitá
  • na úsvite prvého týždňa, čiže pre Židov bol,
  • bola sobota posledný deň, takže v nedeľu na úsvite
  • uteká Mária Magdaléna k hrobu, pretože ten pohreb bol
  • tak narýchlo. Tak chcela ešte dokončiť podľa zvykov
  • tak všetko urobiť, čo sa patrí.
  • Iste rozmýšľala, ako odvaliť ťažký kameň od hrobu, ale
  • zrazu, keď prišla k hrobu, kameň bol odvalený.
  • A
  • ešte celkom nechápala, ale videla, že tela niet.
  • Uteká rýchlo za učeníkmi.
  • Petrovi, Jánovi to hovorí a tí, môžeme povedať tak
  • nadnesene troška, že začínajú sväté preteky,
  • kto bude prv pri hrobe.
  • Vošli, pozerajú teda smerom dnu.
  • Jan bol mladší, tak dobehol prv skôr, rýchlejšie,
  • ale dáva priestor hierarchii, čiže Petrovi.
  • Vidíme, ako sa dopĺňa charizma a hierarchická
  • zložka
  • cirkvi. A skutočne videli. Tela niet, šatka je
  • uložená, plachta poskladaná. Čiže vzniká veľa
  • otázok.
  • Ukradli telo? Neukradli. Ale ten, kto by ukradol, tak
  • asi neposkladá šatku a plachtu. To by ak utekal inak,
  • bral by telo inakšie.
  • Takže vzniká veľká otázka
  • a my potom teda vieme, že postupne Pán Ježiš sa im zjavuje.
  • Zjavuje sa apoštolom. Potom vieme tú udalosť, kedy
  • za zatvorenými dverami boli a prichádza cez stenu
  • medzi nich a hovorí im: „Pokoj vám.“ A potom vidíme
  • aj iné okamihy, kde sa zjavuje tým dvom emauským
  • učeníkom. Tak zrazu to nadšenie prepuká.
  • Skutočne Ježiš žije.
  • A do tohto môžeme povedať, že máme ďalšie zjavenie, ktoré sme dneska
  • počuli. Ale to zjavenie je veľmi také mimoriadne.
  • Veď predstavte si, Pán Ježiš už povedal
  • tým apoštolom, aby
  • išli, mali, majú poslanie, že to, čo robil, čo dostal od Otca, aby v tom
  • pokračovali. Dokonca im už odovzdal sviatosť zmierenia,
  • aby
  • odpúšťali hriechy. A teraz vidíme, že títo
  • siedmi ako keby vôbec na to nedbali.
  • Urobili si výpravu za rybami, išli hore k
  • Tiberiadskému moru, jazeru a zrazu nič.
  • Majú hlad, tak idú na rybolov. Ale aby ohlasovali a to,
  • čo im Pán Ježiš nejakým spôsobom odkázal,
  • nerobia.
  • No ale keď sme dobre počúvali, tak je tam spústa
  • takých
  • cestičiek, ktorými môžeme odvádzať svoje myšlienky,
  • kadiaľ rozvinúť tento text. Alebo môžeme povedať:
  • tak dobre, predsa len držali pokope. To je také pozitívne.
  • Po druhé,
  • áno, idú loviť ryby, ale to im aj Pán Ježiš kedysi
  • dávno prikázal a povedal, že budú loviť
  • ľudí, že budú rybármi ľudí. Teraz vidíme,
  • vytvárajú spoločenstvo. Zrazu, keď sa im
  • prihovorí nejaká osoba z brehu, Ján to poznáva.
  • Čiže láska je tá, ktorá zvykne poznať, kto je na
  • druhej strane. Láska poznáva Ježiša
  • a láska u Petra je zase taká, ktorá pohýňa.
  • To je veľmi zaujímavé sledovať, jedna, pretože v našom náboženstve
  • poznáme najviac cez lásku, ale tá láska nás musí aj pohnúť.
  • A zdá sa, že ako keby sa opakovalo to, čo bolo vtedy pri hrobe,
  • pretože Peter uteká
  • k Ježišovi. Pretože keď Ján povedal Pán je to,
  • tak hneď
  • cíti, že musí s ním vojsť do kontaktu, tak ho mal rád.
  • Zaujímavé je, že Pán Ježiš sa prejavil aj ako kuchár,
  • ako ten, ktorý
  • vie pripraviť jedlo
  • v takej dobrej atmosfére posedia
  • a iste má to zmysel. Aký ale?
  • Pretože keď poznáme evanjelium podľa Jána a to je
  • dvadsiata prvá kapitola, tak zistíme, ako keby už všetko bolo
  • uzavreté.
  • Devätnásta kapitola je vrchol, môžeme povedať
  • kristológie. Dvadsiata je náuka o
  • Duchu. Pokoj vám. Dýchol na nich. Čiže to je
  • náuka o Duchu Svätom. A teraz, keď to dáme tak
  • dokopy, tak vidíme, že táto stať je ako keby náuka
  • o cirkvi, ekleziológia. Čiže má to veľký
  • význam, pretože je Kristus posiela Ducha
  • Svätého a vzniká cirkev.
  • Keď všimneme si aj evanjelium podľa Lukáša, tak vidíme, že takisto Lukáš má
  • takúto schému. Totiž hovorí o činoch Pána Ježiša
  • a v skutkoch rozvíja, čo Duch Svätý robí s prvotnou
  • cirkvou, ako sa šíri viera.
  • Tak aj Ján používa takúto určitú schému
  • a chce poukázať na Ducha Svätého, aj na to, ako sa
  • rodí cirkev
  • z tých siedmich, potom tí ďalší, ktorí prichádzajú, čo začínajú
  • robiť. No a my môžeme tak ešte to hadam
  • poznamenať k
  • tomu, že
  • potrebujú skutočne aj tí učeníci niekedy
  • sadnúť si s Ježišom,
  • nadchnúť sa ešte, ako keby také sústredenie mať, aby
  • potom mohli ísť konať a šíriť, ohlasovať
  • Pána Ježiša.
  • Naša duša má rytmus
  • a tak isto aj spoločenstvo má rytmus.
  • Vidíme, že niekedy je potrebné naplniť sa, pretože už
  • potom sa rozchádzajú po celom svete títo apoštoli a možno
  • niektorí sa už ani vôbec nevidia. Takže takéto
  • nabudenie, povzbudenie, aby mohli šíriť potom Pána Ježiša
  • a jeho lásku je veľmi potrebné.
  • Otázka teda všetko to,
  • kde to smeruje, je, ako my vnímame svoje
  • spoločenstvo. Budujeme ho?
  • Dávame tam svoje dary, ktoré nám Boh dal na rozvitie
  • tohto spoločenstva?
  • Alebo skôr som nie si v úzadí a ešte som nepochopil, že bez cirkvi
  • niet plnosti a pochopenia Ježišovho
  • učenia.
  • Všeličo sa môže zdať a všelijaké aj bludy
  • kolujú aj povedzme v našom národe aj v
  • okolitých národoch. Poznáte ten výrok,
  • kde sa hovorí, že Boh áno, cirkev nie, Kristus áno,
  • cirkev nie, ale cirkev spravuje všetko, čo jej
  • zanechal
  • Pán Ježiš. Všetky sviatosti, odovzdáva slovo.
  • Je v nej neomylnosť. Však keď ju Svätý Otec vedie.
  • Máme teda veľmi veľké úlohy aj my podporiť a
  • udržať to svoje spoločenstvo
  • v rodine. Potom iste ďalší okruh je, potom je to
  • farské spoločenstvo. A zostať v pravde.
  • A tak isto máme niekedy oddýchnuť, povzbudiť sa,
  • mať nadšenie a potom zase ísť s
  • láskou k druhým.
  • Nech je tak. Nech nám Pán Boh pomáha realizovať krásu
  • spoločenstva, krásu cirkvi. Pochválený buď Ježiš Kristus.
  • Na veky amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (25.04.2014) - Archív

Reklamní partneri