Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (335) - VŠETKÝCH SVÄTÝCH
30.10.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
JEŽIŠ POČUJE SLOVÁ A ZÁROVEŇ VIDÍ REALITU SRDCA
káže Mons. Jozef Haľko (Lk 9, 18-22)piatok 25. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
Čítanie z knihy Kazateľ.
Všetko má svoj čas
a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu.
- Čítanie z knihy Kazateľ.
- Všetko má svoj čas
- a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu.
- Je čas narodiť sa a čas zomrieť, čas sadiť
- a čas vytrhať, čo bolo zasadené.
- Čas zabíjať a čas liečiť.
- Čas búrať a čas stavať.
- Čas plakať a čas smiať sa.
- Čas nariekať a čas tancovať.
- Čas rozhodovať k-- rozhadzovať kamene a čas
- zbierať ich.
- Čas objímať a čas zdržať sa objatia.
- Čas hľadať a čas strácať.
- Čas opatrovať a čas odhodiť.
- Čas trhať a čas zošívať.
- Čas mlčať a čas hovoriť.
- Čas milovať a čas nenávidieť.
- Je čas vojny a čas pokoja.
- Aký osoh má zo svojej námahy ten, kto pracuje?
- Všímal som si zamestnanie, ktoré dal Boh synom človeka,
- aby sa ním zaoberali.
- On urobil všetko dobré na svoj čas.
- Vydal im svet, aby ho skúmali.
- Ale človek nemôže pochopiť dielo, ktoré Boh vytvoril
- od počiatku až do konca.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Nech je zvelebený Pán, môj ochranca.
- Nech je zvelebený Pán, môj ochranca.
- Nech je zvelebený Pán, môj ochranca.
- On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy.
- On je moje útočište a môj osloboditeľ.
- On je moja záštita, na ktorú sa spolieham.
- Nech je zvelebený Pán, môj ochranca.
- Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš?
- A syn človeka, že myslíš na neho?
- Prachu sa človek podobá. Jeho dni sú ako
- letiaci tieň.
- Nech je zvelebený Pán, môj ochranca.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja. Požehnaný Boh.
- Syn človeka prišiel, aby slúžil a
- položil svoj život ako výkupné za mnohých.
- Aleluja. Aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa
- Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Keď sa Ježiš o samote modlil a boli s ním
- učeníci,
- opýtal sa ich:
- „Za koho ma pokladajú zástupy?"
- Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa,
- iní
- za Eliáša
- a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z
- dávnych prorokov."
- „A vy,
- za koho ma pokladáte?"
- opýtal sa ich.
- Odpovedal Peter:
- „Za Božieho Mesiáša."
- Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú
- nikomu povedať, a dodal:
- „Syn človeka musí trpieť. Starší,
- veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú,
- zabijú ho,
- ale on tretieho dňa vstane z
- mŕtvych."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry,
- pán X prechádzal cez Staré Mesto
- a napadlo ho, že musí znovu zavolať jednému svojmu
- kamarátovi,
- s ktorým už dlho potreboval osobne a naliehavo
- hovoriť,
- lebo mu chcel povedať, aby zlepšil svoj život,
- aby zmenil svoje správanie a zmenil svoje
- postoje.
- A tak mu na ulici zavolal, kráčajúc
- mestom
- a povedal mu: „Potrebujem s tebou naozaj veľmi súrne
- hovoriť."
- Obidvaja vedeli, že ten rozhovor bude vážny
- a rozhodujúci.
- Ale ten pán Y,
- keď mu ten pán X zavolal, ten pán Y
- mu hovorí: „Vieš čo? Som veľmi zaneprázdnený.
- Teraz fakt nemôžem. Mám strašne veľa práce.
- Niekedy inokedy."
- A zrazu sa ten volajúci človek zháčil,
- pretože niekoľko desiatok metrov pred sebou
- videl v exteriérovej kaviarni
- sedieť toho, komu volá.
- „Prosím ťa, naozaj nemáš čas?" „Naozaj
- teraz vážne nemôžem. Som veľmi zaneprázdnený."
- „No a kde si teraz?" „V práci. Som v práci veľmi,
- hm, naliehavo musím dokončiť nejakú prácu.
- Teraz to jednoducho nejde."
- Ako tak naňho pozerá, ako mu do telefónu pri
- kávičke
- sediac uvoľnene v meste hovorí, že nemôže, že je v
- práci, že je veľmi zaneprázdnený, tak s takou iróniou sa ho pýta: „A
- na kávu by si už niekedy nešiel so mnou aspoň na
- chvíľu?“ „Kdeže na kávu? Ja som už tak dávno nebol
- na káve, to ja na takéto nemám teraz
- čas.“ Volajúci sa rozhodol
- vypnúť hovor,
- postavil sa pred kamaráta, prišiel k nemu, sadol si
- a spýtal sa ho:
- „Tak ako to je vlastne?“ Milí bratia a
- sestry,
- Ježiš aj dnes telefonuje, teda rozpráva sa
- a vidí, čo mu niekto hovorí a vidí, kde ten človek
- práve je.
- Kladie prvú otázku:
- „Za koho ma pokladajú ľudia?“ A všimnite si tie
- odpovede. Eh, vstal z mŕtvych jeden z prorokov
- alebo je to Ján Krstiteľ.
- Všetko sú to
- ľudia z minulosti, nie z prítomnosti.
- Jednoducho v tej odpovedi, čo si myslia o Ježišovi
- ľudia, je stále to je minulosť, to je
- len spomienka, to je len pripomenutie
- toho, čo bolo.
- Nie je tam odpoveď, že to je ten, ktorý tu je, ktorý mal
- prísť a zrazu my stojíme v realite
- Božej prítomnosti.
- A tu si možno poviete a oprávnene:
- „No ale veď
- Peter povedal Ježišovi, Peter povedal Ježišovi,
- že,
- že je Boží Mesiáš. Však on mu zdvihol ten telefón.
- On sa s ním stretol, on stál pred ním.“ No veď
- práve Ježiš vidí
- do Petrovho srdca, vie, kde sa práve nachádza,
- vie, v akej fáze svojho života práve
- kráča, hoci mu Peter hovorí:
- „Veď ty si Boží Mesiáš, ty si tu a teraz
- prítomný, prisľúbený
- záchranca.“ Ale Ježiš
- počuje slová,
- ale vidí niečo iné. Vidí do Petrovho srdca.
- Za chvíľu ho Peter začne prehovárať, že a má byť, ak má byť
- ukrižovaný, to sa jednoducho nesmie stať.
- A Ježiš mu povie: „Choď odo mňa, satan!
- Čo to sú za myšlienky a nápady? Diabolske,
- satanské. Choď odo mňa, človek, ktorý hovoríš niečo,
- čo nie je z Ducha, ale z diabla.“ A
- potom sa jednoduchá vrátnička pri ohni v noci opýta:
- „Veď ty patríš do Ježišovej skupiny.“ A Peter
- povie:
- „Ježiš? To je kto? Ja ho nepoznám. Nie.
- Ježiš Kristus? Kdeže?“ Trikrát.
- Trikrát povie tej vrátničke Peter:
- „Nepoznám Ježiša.“ Bratia a sestry,
- Ježiš vedel, že Peter ho zradí, veď mu to aj povedal.
- Ježiš vedel, že mu
- povie
- tej vrátničke, že Peter povie: „Ja neviem, kto je, kto je to Ježiš.
- Neviem, nepoznám ho. Ja, že s ním chodím?
- Kdeže?“ Preto hovorí
- Ježiš Petrovi:
- „Nikomu to nesmiete hovoriť.
- Najprv tomu musíte sami uveriť, lebo ja vidím, že ty to
- deklaruješ, že ty to hovoríš,
- že to hovoríš z Ducha.
- Ale si o tom naozaj presvedčený?
- Keď ma ideš ohovárať, odhovárať, že to sa mi nesmie
- stať? Keď potom povieš, že ma nepoznáš a bojíš sa
- môjho kríža? A keď potom ani pod tým krížom
- nebudeš?“ Je to ako s tým telefonátom, že
- niečo iné počuje do uší a niečo iné vidí v
- realite. Peter ešte musel urobiť kus obrovskej
- cesty.
- Pred niekoľkými dňami som mal možnosť byť
- vo vežičke Dómu svätého Martina, takzvanom
- sanktusníku,
- a vidieť zblízka toho kohúta, ktorý je na
- najvýchodnejšom cípe strechy.
- A až takto zblízka som si uvedomil,
- že hore na štíte kostola,
- úplne na východe, teda na najbližšom mieste,
- kde je takpovediac najbližšie východ slnka, má ten kohút
- dokorán otvorený zobák. Práve spieva.
- Je to iste preto, že práve ohlasuje ráno, duchovné ráno,
- východ slnka, ktorý zalieval svätyňu, kde sa
- slúžila ráno svätá omša. Kedysi len ráno.
- Ale je to aj moment zrady, že kohút
- zaspieva, keď Peter ma zradíš a sa ma
- zriekneš.
- Ako keby to bola taká výzva, milí bratia a sestry.
- Budeme ešte hovoriť veľa modlitieb.
- Ešte budeme vysielať signál, že sme
- zaneprázdnení modlitbou, že sa práve modlíme,
- ale duchovne
- nesedíme na kávičke?
- Nie sme takí uvelebení? Nie sme takí usadení?
- Nie sme takí pasívni, že si sedíme, hoci deklarujeme, že
- sme nasadení?
- Ak by to tak bolo, neľakajme sa toho, veď to sme my ľudia,
- že niekedy slovami hovoríme niečo, čo by sme možno
- aj chceli, aby bolo,
- ale duchovne a na praktickej úrovni si
- sedíme.
- Vstaňme, poďme. To sú slová evanjelia.
- Vstaňte, poďte, vykročte a kráčajte
- duchovnou cestou, krížovou cestou, cestou bolesti,
- cestou obety, cestou lásky a samozrejme
- v tom všetkom a na konci toho všetkého cestou
- zmŕtvychvstania.
- Ježiša do telefónu neoklameme,
- aj keď mu povieme, že Pane, teraz nemáme čas.
- On veľmi dobre vie, že máme, že keby sme chceli,
- máme čas, že keby sme chceli, nebudeme
- vysúvať celý náš duchovný život len ako do
- dejín, ako nejakú nostalgickú spomienku na to,
- čo bolo.
- Ján Krstiteľ, proroci, oni sa vrátili.
- To je len niečo z minulosti. Ježiš ti volá
- nie do ucha, ale do srdca hovorí: „Teraz ma prijmi.
- V tejto sekunde si uvedom, že lúč Ducha Svätého ti dáva
- živú vieru.
- Teraz, keď pred tebou stojí trpiaci človek, sa ho
- ujmi, pretože cez neho sa ťa pýtam, za koho
- ma pokladáš ty? Už nie ľudia. To je ľahká otázka povedať,
- čomu veria tí druhí, ale čomu veríš ty?
- Nie slovami, nie do telefónu, ale prakticky.
- Sedíš si na kávičke alebo si v teréne a
- vyžaruješ lásku rukami, nohami, ústami,
- očami, svojím bytím, svojím praktickým životom?
- Nelákajme sa, ak si uvedomíme, že niečo iné hovoríme do
- telefónu a niečo iné robíme prakticky, toho sa
- nemáme zľaknúť. To máme zmeniť a môžeme to
- zmeniť. A Ježiš dokonca hovorí: „Ja ťa nečakám len na
- konci. Ja ťa nechcem nachytať, že ti volám.
- Ja viem, čo je v tvojom srdci
- a každému jednému aj cez toto duchovné sväté prijímanie
- ponúkam. Pomôžem ti, zdvihnem ťa, pomôžem ti
- vstať a vykročiť. Veď sme nedávno
- o mýtnikovi čítali Matúšovi. Vstal a šiel.
- Tak vstaňme, poďme, vykročme. Je pred nami tento
- nádherný piatkový deň, ktorý bude nádherný práve preto, že v
- každej sekunde budeme vedieť,
- slová a skutky majú byť jedno. Teraz cez
- duchovné raňajky s Ježišom deklarujeme: „Pane,
- chceme uskutočňovať tvoju lásku a celý deň to aj
- budeme robiť. Aká vnútorná sloboda,
- aká vnútorná radosť a aké vnútorné
- nadšenie z Ducha nás zaleje, keď si uvedomíme, že čo
- hovoríme, aj konáme, čo konáme, podľa
- toho hovoríme. Tak poďme do toho. Ježiš nám
- ponúka: „Zložíme telefón, ja si k tebe prisadnem
- tvárou v tvár a budeme na rovinu priamo,
- úprimne, dotykovo kráčať spolu. Pomôžem
- ti? Dokážeš vstať? Dokážeš vykročiť?
- Dokážeš konať dobro a lásku? Nech je
- pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Na veky amen.
- [hudba]





