Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
23.03.2026
15:07 min.
Titulky od AI
Zobrazené 67x

ZAKÚSENIU BOŽEJ MOCI NEMÔŽE V NAŠOM ŽIVOTE NIČ ZABRÁNIŤ

káže dp. Marek Vaňuš, SVD (Jn 8, 1-11)

pondelok po 5. pôstnej nedeli

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1780 slov

(pozadová hudba)
Čítanie z knihy proroka Daniela.
V Babylone býval muž menom Joakim.


  • (pozadová hudba)
  • Čítanie z knihy proroka Daniela.
  • V Babylone býval muž menom Joakim.
  • Za manželku si vzal veľmi peknú a bohabojnú
  • Halkiášovu dcéru Zuzanu.
  • Jej rodičia boli spravodliví a svoju dcéru vychovávali podľa
  • Mojžišovho zákona.
  • Joakim bol veľmi bohatý a pri dome mal ovocnú
  • záhradu.
  • A pretože si ho veľmi vážili, schádzali sa uňho židia.
  • V tom roku ustanovili z ľudu za sudcov dvoch starcov,
  • o ktorých povedal Pán, že neprávosť vyšla z Babylonu od
  • starších sudcov, ktorí len zdanlivo spravovali ľud.
  • Oni často chodievali do Joakimovho domu, a tak k nim
  • prichádzali všetci, čo mali spory.
  • Keď okolo poludnia ľud odišiel, vchádzala Zuzana
  • a prechádzala sa v záhrade svojho muža.
  • Obaja starci ju den čo deň videli vchádzať a prechádzať
  • sa.
  • Zahoreli žiadostivosťou po nej, rozvrátili si
  • myseľ a odvrátili oči, že nevideli nebo
  • a nepamätali na spravodlivé súdy.
  • A keď striehli na vhodnú príležitosť, vošla raz,
  • ako včera a predvčerom, len s dvoma slúžkami a chcela
  • sa v záhrade kúpať, lebo bolo horúco.
  • Nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov, ktorí sa
  • schovali a pozorovali ju. Ona povedala
  • slúžkam: "Doneste mi olej a masti a zatvorte
  • dvere záhrady. Okúpem sa."
  • A keď slúžky odišli, obaja starci vstali,
  • pribehli k nej a povedali:
  • "Pozri, dvere záhrady sú zatvorené.
  • Nik nás nevidí a my túžime po tebe. Pristaň
  • teda a oddaj sa nám. Ak by si nechcela,
  • budeme svedčiť proti tebe, že bol s tebou akýsi mladík,
  • a preto si poslala slúžky preč.
  • Zuzana zakvílila a povedala:
  • "Úzkosť ma zviera z oboch strán. Ak to urobím,
  • bude to pre mňa smrť. Ak neurobím, neuniknem
  • vašim rukám.
  • No lepšie bude pre mňa, keď to neurobím a padnem do
  • vašich rúk, ako zhrešiť pred Pánovou tvárou."
  • A Zuzana mocne vykríkla, ale skríklili aj starci
  • proti nej a jeden bežal otvoriť dvere záhrady.
  • Keď domáci sluhovia počuli krík v záhrade, vtrhli cez
  • zadný vchod pozrieť, čo sa jej stalo.
  • A keď im starci rozpovedali svoje úmysly, sluhovia sa
  • veľmi hanbili, lebo sa nikdy nič podobné o Zuzane
  • Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi Joakimovi,
  • prišli aj dvaja starci plní zločinného zámeru proti
  • Zuzane, že ju zabijú.
  • Povedali pred ľudom. "Pošlite po Helkiášovu dcéru
  • Zuzanu, Joakimovu manželku," a hneď poslali.
  • Prišla s rodičmi, deťmi a so svojimi príbuznými.
  • Jej príbuzní a všetci, čo ju videli, plakali.
  • Vtedy uprostred ľudu povstali obaja starci a položili
  • ruky na jej hlavu. Ona s plačom pozdvihla oči k
  • nebu, lebo srdce mala plné dôvery v Pána.
  • Starci povedali: "Keď sme sa my dvaja prechádzali po
  • záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami.
  • Zatvorila dvere záhrady a slúžky poslala preč.
  • Prišiel k nej mladík, ktorý bol skrytý a zhrešil s ňou.
  • Ale my sme boli v rohu záhrady, a keď sme videli zločin,
  • bežali sme k nim a videli sme ich spolu hrešiť.
  • Jeho sme nemohli chytiť, pretože bol mocnejší ako my.
  • Otvoril dvere a vyskočil von. Ju sme však
  • chytili a pýtali sme sa, kto bol ten mladík, no nechcela
  • nám prezradiť. Toto môžeme dosvedčiť.
  • Zástup im ako starším ľudu a sudcom uveril a
  • odsúdili ju na smrť.
  • Ale Zuzana mocne vykríkla: "Bože večný, ty poznáš
  • skryté veci. Ty vieš všetko skôr, ako sa stane.
  • Ty vieš, že krivo proti mne svedčili.
  • Pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo
  • títo zločine osnovali proti mne."
  • A Pán vyslyšal jej hlas. Keď ju viedla-viedli na
  • smrť, Pán vzbudil Svätého Ducha v mladom
  • sa volal Daniel, a on vykríkol:
  • "Ja nemám vinu na krvi tejto ženy."
  • Všetok ľud sa obrátil k nemu a povedal: "Čo je to za
  • reč, čo hovoríš?"
  • On si stál doprostred nich a povedal: "Takí hlúpi
  • ste, synovia Izraela! Bez súdu, bez
  • skúmania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela.
  • Obnovte súd, pretože krivo proti nej svedčili."
  • Ľud sa rýchlo vrátil a starší mu povedali: "Poď,
  • sadni si medzi nás a hovor, pretože ti Boh dal vážnosť
  • starca."
  • Daniel im povedal: "Oddelte ich ďaleko od seba a ja
  • ich rozsúdim.
  • Keď ich oddelili jedného od druhého, zavolal jedného z nich a
  • povedal mu:
  • "Ty, čo si zostarel v zlobe, teraz vyšli najavo tvoje
  • hriechy, ktoré si doteraz páchal, keď si vynášal
  • nespravodlivé rozsudky, nevinných utláčal a
  • prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: Nevinného
  • a spravodlivého nezabiješ.
  • Nuž teraz, ak si ju naozaj videl, povedz, pod akým
  • stromom sa zhovárali?"
  • On odpovedal: "Pod lentižkom."
  • Daniel povedal: "VyPekne si lúhal proti vlastnej hlave.
  • Hľa, Boží anjel dostal od Boha príkaz a
  • Keď ho odviedli, rozkázal priviesť druhého a povedal mu:
  • "Seme kanaánske a nie judejské, krása ťa
  • zviedla a žiadosť v ti rozvrátila srdce.
  • Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu
  • dávali s vami do reči.
  • No Júdova dcéra nestrpela vašu neprávosť.
  • Teraz mi povedz, pod akým stromom si ich prichytil zhovárať
  • sa?"
  • Ten povedal: "Pod dubom." a Daniel mu povedal:
  • "Pekne si lúhal aj ty proti vlastnej hlave, lebo Boží
  • anjel čaká s mečom, aby ťa preťal na poli a usmrtil
  • vás."
  • Celý zástup mocne vykríkol a dobrorečil Bohu, ktorý
  • zachraňuje tých, čo v neho dúfajú.
  • I povstali proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných
  • úst usvedčil, že krivo svedčili, a urobili im,
  • ako oni zločiny robili svojim blížnym, aby splnili
  • Mojžišov zákon. Usmrtili ich a v ten deň
  • sa nevinná krv zachránila.
  • Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
  • Pane, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
  • Pane, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
  • Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
  • Pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám,
  • dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch,
  • verný svojmu menu.
  • Pane, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
  • I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého,
  • lebo ty si so mnou. Tvoj prúd a tvoja palica,
  • tie sú mi útechou.
  • Pane, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so
  • mnou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich
  • Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj.
  • Pane, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so
  • mnou. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po
  • dni môjho života a budem bývať v dome Pánovom
  • mnoho a mnoho dní.
  • Pane, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so
  • mnou. Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
  • Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
  • Nechcem smrť bezbožného, hovorí Pán, ale aby sa
  • odvrátil od svojej cesty a žil.
  • Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
  • (štyri sekundy čičkanie Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane. Ježiš odišiel na Olivovú horu, ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzološtve, postavili ju doprostriedku a povedali mu: "Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzološtve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?" Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli jeden po druhom, počnúc staršími, sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: "Žena, kdesú, nik ťa neodsúdil?" Ona odpovedala: "Nik, Pane." A Ježiš jej povedal: "Ani ja ta neodsudzujem. Choď a už nehreš." Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Drahí bretrie a sestry, pôstne obdobie už ťahá pomaličky za kratší koniec a horizont veľkonočného slávenia je takpovediac na dohľad. A myslím, že je dôležité kráčať tým pôstom s pohľadom upretým na udalosti, ktoré mu dávajú zmysel. Totižto veľkonočné trojdnie ústiace do radosti rána Pánovho vzriesenia. Tá cesta očišťovania, akoby sme mohli to pôstne kráčanie nazvať, je ako prebrusovanie tých vnútorných kontaktov s Božou perspektívou, aby prúdenie tej Božej milosti mohlo nabrať opäť intenzívnejšie obrátky. Dnes sme počuli v Božom slove dva silné príbehy. Ten prvý z knihy proroka Daniela bol dosť dlhý, ale som rád, že zaznel celý, lebo síce liturgia nám ho ponúka aj v takej skrátenej verzii, ale takto naplno odkryl súvnú tornu dynamiku na jednej strane zošúverenej, zdeformovanej-- zdeformovaného srdca tých starších. To, čo sa v nich istým spôsobom dlho, dlho hromadilo a potom nakoniec takým smutným spôsobom z nich vyšlo. A na druhej strane tej krásnej vernosti, odvážnej vernosti Zuzany, ktorej krása nebola len vonkajšia, ale vnútorná, pretože sa pridržiavala Pána napriek všetkému. A hoci sa teda tie príbehy týkali dvoch úplne odlišných žien, na jednej strane sme mali spravodlivú Zuzanu, Vevanillu, zase bezmennú hriešnicu. Oba odkryli nádhernú pravdu o tom, že zakúseniu Božej moci v našom živote nemôže nič zabrániťAni hriech. Jedine my sami, ak ju odmietneme. Lebo Zuzana sa o ten Boží zásah uchádzala. Utiekala sa k nemu svojím volaním a svätopisec dokonca poznamenáva, že srdce mala plné dôvery v Pána. A hoci musela kráčať k tomu, že išla v ústrety smrti, tak Pán vyslyšal jej hlas. Na druhej strane žena z Evanjelia, ktorú spolu s Ťažkou Obžalovanou priviedli k Ježišovi, možno už ani nedúfala v nejakú záchranu, ale ocitla sa v prítomnosti toho, ktorý sa stal jej záchranncom. V prítomnosti Ježiša. A Boží zásah v prospech života. V jej prípade, ako aj v prípade Zuzany, akoby tieto dva príbehy spája. Boží zásah v prospech života. Aj v našom živote sa môže stať, že niekedy sami čelíme nespravodlivým obvineniam, ktoré vyrastajú zo žiadostivosti alebo aj z nenávisti iných. A možno sami nemáme ani sil brániť sa. Náš hlas akoby zanikal v kriku tých mocnejších. Alebo sme možno zlyhali a prísny súd tých druhých, ich posudzovanie a odsudzovanie nás tlačí k zemi, oberá nás ochotu ísť ďalej, ba možno ako keby úplne vymazávalo možnosť lepšej budúcnosti. Do oboch situácií, ktoré sú skúškou života, to dnešné Božie slovo prehovára tým uistením, že Boh sa nás zastáva. Boh je na našej strane. Príbeh Zuzany a aj príbeh ženy pristihnutej pri cudzoložstve nám pripomína, že ak vložíme svoju dôveru a nádej v Pána, ak dovolíme, aby na nás spočinul jeho láskavý pohľad, on sa nás nevzdá. Nezabúdajme, prosím, na toto, na toto dôležité posolstvo, ktoré hlbokým spôsobom vyjadrí samotné veľkonočné slávenie skoncentrované v tých slovách, ktoré nachádzame na inom mieste v Evanjeliu. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí. Nie iba dokonalý, ale nik, kto verí. Nik, kto dúfa v Božiu moc. Takže to si skúsme možno z tých dnešných čitaní odniesť. To, že zakoseniu Božiej moci v našom živote nemôže nič a nik zabrániť, iba my sami. A že Boh sa nás zastane. Boh sa nás nikdy nechce vzdať, ak sa my nevzdáme jeho. Amen (pozadie s tlačítkami)
  • (pozn. autorov)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO