SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
27.03.2015
13:41 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3761x

Z prameňa (27.03.2015)

Piatok po piatej pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Piatok po piatej pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1384 slov

Čítanie z knihy proroka Jeremiáša.
Jeremiáš povedal:
„Počul som potupy mnohých.


  • Čítanie z knihy proroka Jeremiáša.
  • Jeremiáš povedal:
  • „Počul som potupy mnohých. Hrôza zo všetkých strán.
  • Udajte ho a udám ho. Aj tí, čo
  • žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád.
  • Hádam sa dá oklamať. Zmocníme sa ho a vypomstíme
  • sa na ňom.
  • Ale Pán je so mnou sťamocný bojovník.
  • Preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič
  • nezmôžu. Budú zahanbení, lebo nič
  • nedosiahnu. Bude to hanba večná,
  • nezabudnuteľná.
  • Pane zástupov, čo skúmaš spravodlivého, ty
  • skúmaš myseľ i srdce. Nech vidím tvoju pomstu
  • nad nimi, lebo tebe som zveril svoj spor.
  • Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď
  • vyslobodil život úbohého z ruky zločincov.“
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň
  • ma.
  • V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň
  • ma.
  • Milujem ťa, Pane, moja sila,
  • Pane, opora moja, útočište
  • moje, osloboditeľ môj.
  • V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň ma.
  • Bože môj, moja pomoc. Tebe
  • dôverujem. Ty si môj štít, sila
  • mojej spásy a môj ochranca.
  • Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí
  • chvála a budem zachránený pred
  • nepriateľmi.
  • V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň
  • ma.
  • Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie
  • a vydesili zlostné prívaly.
  • Ovinuli ma povrazy záhrobia,
  • zovreli ma do osídla smrti.
  • V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň
  • ma.
  • V úzkosti som vzýval Pána
  • a volal som ku svojmu Bohu.
  • Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje
  • volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho
  • sluchu.
  • V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň
  • ma.
  • Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
  • Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
  • Tvoje slová, Pane, sú duch a
  • život.
  • Ty máš slová večného života.
  • Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať.
  • Ježiš im povedal:
  • „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca.
  • Pre ktorý z nich ma kameňujete?“ Židia mu
  • odpovedali:
  • „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie,
  • preto, že hoci si človek, robíš sa
  • Bohom.“ Ježiš im vravel: „A nie je napísané
  • vo vašom zákone: Ja som povedal: Ste bohmi?
  • Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo
  • a písmo nemožno zrušiť, prečo vy hovoríte tomu,
  • ktorého Otec posvätil a poslal na svet: Rúhaš sa za
  • to, že som povedal: Som Boží Syn?
  • Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.
  • Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým
  • skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec
  • a ja v Otcovi."
  • Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z
  • rúk. Znova odišiel za Jordán na miesto, kde
  • Ján predtým krstil, a tam zostal.
  • Mnohí prichádzali za ním a hovorili si:
  • „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o
  • tomto, je pravda.“ A mnohí tam
  • uverili v neho.
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry.
  • Slová
  • práve prečítaného evanjelia
  • sú veľkým námetom na rozjímanie
  • o odvahe pri vydávaní svedectva.
  • Ak si totiž pozorne uvedomíme, ak si totiž pozorne
  • prečítame, za akých okolností Ježiš hovorí tieto
  • slová,
  • tak zistíme,
  • že v ňom bola veľká posvetná odvaha
  • pri vyjadrení pravdy.
  • Totiž už v prvých slovách tohto evanjelia sú
  • opísané okolnosti, za ktorých Ježiš tieto slová hovorí.
  • Doslova čítame: „Židia zdvihli kamene
  • a chceli Ježiša kameňovať.“ Predstavme si
  • tú situáciu. Zdvihnú kamene,
  • držia ich v rukách, pred nimi Ježiš
  • a oni už len jedno chcú urobiť. Hodiť tie kamene
  • doňho.
  • A až na konci, takmer v posledných vetách tohto evanjelia
  • čítame:
  • „Preto ho zasa chceli chytiť a on sa im vymkol z
  • rúk.“ Teda celá táto scéna, všetky tieto
  • slová, celý tento rozhovor sa odohráva v
  • bezprostrednom
  • ohrození toho, kto hovorí.
  • Položme si ruku na srdce, čo by sa stalo vtedy, alebo čo sa deje
  • vtedy,
  • keď máme vyjadriť pravdu, keď máme úprimne
  • vyjadriť názor, prípadne aj kritický, prípadne
  • aj veľmi naliehavý
  • a niekto, kto stojí pri nás alebo kto stojí oproti
  • nám, má v ruke zbraň. Možno ani
  • nie tak fyzický kameň, ale zbraň
  • tvrdého protiargumentu. Možno nie platného,
  • ale tvrdého aspoň vo formálnom, formálnom zmysle
  • slova.
  • Máme odvahu vydávať svedectvo
  • o Bohu,
  • o Kristovi,
  • o skutočných hodnotách
  • vtedy, keď sme medzi kolegami,
  • medzi priateľmi, medzi spolužiakmi, medzi
  • susedmi, medzi známymi, medzi rodinnými príslušníkmi?
  • Máme odvahu vydávať svedectvo vtedy, keď
  • vieme, že tu bude tvrdá reakcia?
  • Že možno niekto na nás niečo povie také tvrdé, že nás to
  • hádam aj bude chcieť uraziť, ponížiť,
  • spôsobiť nám vnútornú bolesť?
  • Čomu nás učí Ježiš cez dnešné evanjelium?
  • Že napriek tomu, že tí, ktorým hovorí, majú v rukách kamene,
  • on im hovorí pravdu. Necúva,
  • nezaobaľuje to, čo hovorí, do alibistických fráz,
  • ktoré zmäkčujú alebo zriedujú tú pravdu, ktorú
  • chce povedať.
  • A tak si položme otázku, lebo
  • zrejme každý z nás sa dostane skôr alebo neskôr, častejšie
  • alebo zriedkavejšie do takejto situácie.
  • Čo musí človek mať na to, aby
  • napriek všetkému
  • vždy povedal pravdu? Laskavo, ale
  • jednoznačne.
  • S rešpektom voči názoru tých druhých, ale v
  • obsahu bez kompromisu.
  • To prvé, na čo si treba určite spomenúť, je,
  • že Ježiš sám sľubuje, že je s nami
  • po všetky dni až do skončenia sveta.
  • Môžeme si byť istí, že v situácii, keď vydávame svedectvo,
  • keď argumentačne bojujeme za skutočné
  • hodnoty ukotvené v Božom stvorení, v
  • prirodzenom zákone, v Písme, v tradícii, v
  • skúsenosti,
  • že ak túto odvahu,
  • tento odvážny krok urobíme a vydávame svedectvo,
  • tak Ježiš stojí pri nás ako ten, ktorý už ho
  • vydal a ktorý zaňho už zomrel, a pretože
  • vydávajúc svedectvo o láske zomrel, vstal z
  • mŕtvych.
  • V istom zmysle slova
  • je takáto situácia, keď povieme pravdu
  • napriek nebezpečenstvu, že niekto na nás, povedzme
  • verbálne zaútočí,
  • je to situácia zmŕtvychvstania, pretože je to vyjadrenie
  • viery v to,
  • že máme poslúchať Boha viac
  • ako ľudí, že sa máme báť Boha viac ako ľudí, že
  • máme mať viac bázeň pred Bohom ako pred ľuďmi.
  • Nie preto, že by sme tými ľuďmi pohŕdali, práve naopak,
  • ale preto, že ich rešpektujeme a máme ich radi.
  • Chceme ich obohatiť pravdou vo všetkej pokore,
  • že zdrojom tejto pravdy nie sme my, ale je ten, ktorému sme uverili,
  • Ježiš Kristus.
  • Tento veľkopostný čas je časom reflexie, je
  • časom spytovania svedomia, je časom
  • rozjímania o tom, akí sme, akým smerom ideme, o čom je
  • náš život, o čom je naša viera v Ježiša Krista.
  • Možno práve dnes, na pozadí dnešného evanjelia, je ten
  • príhodný čas zamyslieť sa nad tým, nakoľko máme
  • odvahu a odhodlanie s vierou, pokorou
  • a pravdivosťou vydávať pred druhými ľuďmi svedectvo aj
  • vtedy, keď držia v rukách kamene
  • slov. Lebo spravidla sa takéto
  • zápasy o hodnoty odohrávajú v zmysle, vo
  • forme rozhovorov, dialógu, polemiky.
  • Takže je to Ježiš, ktorý nás učí, aby sme sa nebáli vo
  • vedomí,
  • že vtedy víťazíme, keď v pokore a pravde
  • vyjadríme pred druhými, čomu veríme, o čom sme presvedčení
  • a čo je základnou hodnotou nášho života.
  • Prosme si teda v tejto svätej omši, aj v tomto veľkopostnom
  • období, v ktorom sa blížime deň za dňom
  • k tým veľkým dňom Veľkej noci, aby sme boli pravdiví,
  • aby sme boli pravdiví aj vtedy, keď za to treba
  • priniesť obetu.
  • Aby sme neboli podriadení myšlienke, že vždy všetko musí byť v
  • pohode, že vždy všetko musí byť bez konfliktu,
  • že všetko vždy
  • musí byť bez polemiky.
  • Veď si premietnime aj v našom živote tých ľudí, ktorí nám
  • povedali s láskou a úprimnosťou pravdu.
  • Neboli to práve oni, ktorí nás
  • inšpirovali posunúť sa ešte lepšie vo vzťahu k Bohu,
  • k sebe a k ľuďom? Neboli to práve oni, ktorí nám
  • spôsobili bolesť, ale my sme aspoň dodatočne uznali, že tá
  • bolesť bola uzdravujúca, že tá horká pilulka
  • pravdy v konečnom dôsledku mala naozaj liečivý a
  • uzdravujúci účinok? Buďme vďační za ľudí,
  • ktorí napriek tomu, že tušia, že
  • budeme protirečiť, nám povedia pravdu a že nám
  • ju povedia s láskou, že nám ju povedia preto,
  • aby nás obohatili,
  • nie preto, aby nás zhodili.
  • A preto aj my obohacujme druhých pravdou,
  • ale vždy s tým, že túto pravdu budeme čerpať z Ježiša
  • Krista.
  • Mohli by sme to povedať tak: my nemáme byť svetlom.
  • My máme byť oknom, ktoré toto svetlo prepúšťa.
  • A čím je okno otvorenejšie, čím je okno čistejšie, tým
  • viac svetla prepúšťa. Čím je naše srdce otvorenejšie
  • a čistejšie, tým viac Božieho svetla budeme prepúšťať
  • do
  • tých prostredí, v ktorých sa nachádzame.
  • Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Na veky
  • vekov. [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (27.03.2015) - Archív

Reklamní partneri