Mohlo by vás zaujímať:
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (27.03.2015)
Piatok po piatej pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok po piatej pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Jeremiáša.
Jeremiáš povedal:
„Počul som potupy mnohých.
- Čítanie z knihy proroka Jeremiáša.
- Jeremiáš povedal:
- „Počul som potupy mnohých. Hrôza zo všetkých strán.
- Udajte ho a udám ho. Aj tí, čo
- žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád.
- Hádam sa dá oklamať. Zmocníme sa ho a vypomstíme
- sa na ňom.
- Ale Pán je so mnou sťamocný bojovník.
- Preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič
- nezmôžu. Budú zahanbení, lebo nič
- nedosiahnu. Bude to hanba večná,
- nezabudnuteľná.
- Pane zástupov, čo skúmaš spravodlivého, ty
- skúmaš myseľ i srdce. Nech vidím tvoju pomstu
- nad nimi, lebo tebe som zveril svoj spor.
- Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď
- vyslobodil život úbohého z ruky zločincov.“
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň
- ma.
- V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň
- ma.
- Milujem ťa, Pane, moja sila,
- Pane, opora moja, útočište
- moje, osloboditeľ môj.
- V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň ma.
- Bože môj, moja pomoc. Tebe
- dôverujem. Ty si môj štít, sila
- mojej spásy a môj ochranca.
- Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí
- chvála a budem zachránený pred
- nepriateľmi.
- V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň
- ma.
- Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie
- a vydesili zlostné prívaly.
- Ovinuli ma povrazy záhrobia,
- zovreli ma do osídla smrti.
- V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň
- ma.
- V úzkosti som vzýval Pána
- a volal som ku svojmu Bohu.
- Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje
- volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho
- sluchu.
- V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň
- ma.
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
- Tvoje slová, Pane, sú duch a
- život.
- Ty máš slová večného života.
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať.
- Ježiš im povedal:
- „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca.
- Pre ktorý z nich ma kameňujete?“ Židia mu
- odpovedali:
- „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie,
- preto, že hoci si človek, robíš sa
- Bohom.“ Ježiš im vravel: „A nie je napísané
- vo vašom zákone: Ja som povedal: Ste bohmi?
- Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo
- a písmo nemožno zrušiť, prečo vy hovoríte tomu,
- ktorého Otec posvätil a poslal na svet: Rúhaš sa za
- to, že som povedal: Som Boží Syn?
- Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.
- Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým
- skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec
- a ja v Otcovi."
- Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z
- rúk. Znova odišiel za Jordán na miesto, kde
- Ján predtým krstil, a tam zostal.
- Mnohí prichádzali za ním a hovorili si:
- „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o
- tomto, je pravda.“ A mnohí tam
- uverili v neho.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry.
- Slová
- práve prečítaného evanjelia
- sú veľkým námetom na rozjímanie
- o odvahe pri vydávaní svedectva.
- Ak si totiž pozorne uvedomíme, ak si totiž pozorne
- prečítame, za akých okolností Ježiš hovorí tieto
- slová,
- tak zistíme,
- že v ňom bola veľká posvetná odvaha
- pri vyjadrení pravdy.
- Totiž už v prvých slovách tohto evanjelia sú
- opísané okolnosti, za ktorých Ježiš tieto slová hovorí.
- Doslova čítame: „Židia zdvihli kamene
- a chceli Ježiša kameňovať.“ Predstavme si
- tú situáciu. Zdvihnú kamene,
- držia ich v rukách, pred nimi Ježiš
- a oni už len jedno chcú urobiť. Hodiť tie kamene
- doňho.
- A až na konci, takmer v posledných vetách tohto evanjelia
- čítame:
- „Preto ho zasa chceli chytiť a on sa im vymkol z
- rúk.“ Teda celá táto scéna, všetky tieto
- slová, celý tento rozhovor sa odohráva v
- bezprostrednom
- ohrození toho, kto hovorí.
- Položme si ruku na srdce, čo by sa stalo vtedy, alebo čo sa deje
- vtedy,
- keď máme vyjadriť pravdu, keď máme úprimne
- vyjadriť názor, prípadne aj kritický, prípadne
- aj veľmi naliehavý
- a niekto, kto stojí pri nás alebo kto stojí oproti
- nám, má v ruke zbraň. Možno ani
- nie tak fyzický kameň, ale zbraň
- tvrdého protiargumentu. Možno nie platného,
- ale tvrdého aspoň vo formálnom, formálnom zmysle
- slova.
- Máme odvahu vydávať svedectvo
- o Bohu,
- o Kristovi,
- o skutočných hodnotách
- vtedy, keď sme medzi kolegami,
- medzi priateľmi, medzi spolužiakmi, medzi
- susedmi, medzi známymi, medzi rodinnými príslušníkmi?
- Máme odvahu vydávať svedectvo vtedy, keď
- vieme, že tu bude tvrdá reakcia?
- Že možno niekto na nás niečo povie také tvrdé, že nás to
- hádam aj bude chcieť uraziť, ponížiť,
- spôsobiť nám vnútornú bolesť?
- Čomu nás učí Ježiš cez dnešné evanjelium?
- Že napriek tomu, že tí, ktorým hovorí, majú v rukách kamene,
- on im hovorí pravdu. Necúva,
- nezaobaľuje to, čo hovorí, do alibistických fráz,
- ktoré zmäkčujú alebo zriedujú tú pravdu, ktorú
- chce povedať.
- A tak si položme otázku, lebo
- zrejme každý z nás sa dostane skôr alebo neskôr, častejšie
- alebo zriedkavejšie do takejto situácie.
- Čo musí človek mať na to, aby
- napriek všetkému
- vždy povedal pravdu? Laskavo, ale
- jednoznačne.
- S rešpektom voči názoru tých druhých, ale v
- obsahu bez kompromisu.
- To prvé, na čo si treba určite spomenúť, je,
- že Ježiš sám sľubuje, že je s nami
- po všetky dni až do skončenia sveta.
- Môžeme si byť istí, že v situácii, keď vydávame svedectvo,
- keď argumentačne bojujeme za skutočné
- hodnoty ukotvené v Božom stvorení, v
- prirodzenom zákone, v Písme, v tradícii, v
- skúsenosti,
- že ak túto odvahu,
- tento odvážny krok urobíme a vydávame svedectvo,
- tak Ježiš stojí pri nás ako ten, ktorý už ho
- vydal a ktorý zaňho už zomrel, a pretože
- vydávajúc svedectvo o láske zomrel, vstal z
- mŕtvych.
- V istom zmysle slova
- je takáto situácia, keď povieme pravdu
- napriek nebezpečenstvu, že niekto na nás, povedzme
- verbálne zaútočí,
- je to situácia zmŕtvychvstania, pretože je to vyjadrenie
- viery v to,
- že máme poslúchať Boha viac
- ako ľudí, že sa máme báť Boha viac ako ľudí, že
- máme mať viac bázeň pred Bohom ako pred ľuďmi.
- Nie preto, že by sme tými ľuďmi pohŕdali, práve naopak,
- ale preto, že ich rešpektujeme a máme ich radi.
- Chceme ich obohatiť pravdou vo všetkej pokore,
- že zdrojom tejto pravdy nie sme my, ale je ten, ktorému sme uverili,
- Ježiš Kristus.
- Tento veľkopostný čas je časom reflexie, je
- časom spytovania svedomia, je časom
- rozjímania o tom, akí sme, akým smerom ideme, o čom je
- náš život, o čom je naša viera v Ježiša Krista.
- Možno práve dnes, na pozadí dnešného evanjelia, je ten
- príhodný čas zamyslieť sa nad tým, nakoľko máme
- odvahu a odhodlanie s vierou, pokorou
- a pravdivosťou vydávať pred druhými ľuďmi svedectvo aj
- vtedy, keď držia v rukách kamene
- slov. Lebo spravidla sa takéto
- zápasy o hodnoty odohrávajú v zmysle, vo
- forme rozhovorov, dialógu, polemiky.
- Takže je to Ježiš, ktorý nás učí, aby sme sa nebáli vo
- vedomí,
- že vtedy víťazíme, keď v pokore a pravde
- vyjadríme pred druhými, čomu veríme, o čom sme presvedčení
- a čo je základnou hodnotou nášho života.
- Prosme si teda v tejto svätej omši, aj v tomto veľkopostnom
- období, v ktorom sa blížime deň za dňom
- k tým veľkým dňom Veľkej noci, aby sme boli pravdiví,
- aby sme boli pravdiví aj vtedy, keď za to treba
- priniesť obetu.
- Aby sme neboli podriadení myšlienke, že vždy všetko musí byť v
- pohode, že vždy všetko musí byť bez konfliktu,
- že všetko vždy
- musí byť bez polemiky.
- Veď si premietnime aj v našom živote tých ľudí, ktorí nám
- povedali s láskou a úprimnosťou pravdu.
- Neboli to práve oni, ktorí nás
- inšpirovali posunúť sa ešte lepšie vo vzťahu k Bohu,
- k sebe a k ľuďom? Neboli to práve oni, ktorí nám
- spôsobili bolesť, ale my sme aspoň dodatočne uznali, že tá
- bolesť bola uzdravujúca, že tá horká pilulka
- pravdy v konečnom dôsledku mala naozaj liečivý a
- uzdravujúci účinok? Buďme vďační za ľudí,
- ktorí napriek tomu, že tušia, že
- budeme protirečiť, nám povedia pravdu a že nám
- ju povedia s láskou, že nám ju povedia preto,
- aby nás obohatili,
- nie preto, aby nás zhodili.
- A preto aj my obohacujme druhých pravdou,
- ale vždy s tým, že túto pravdu budeme čerpať z Ježiša
- Krista.
- Mohli by sme to povedať tak: my nemáme byť svetlom.
- My máme byť oknom, ktoré toto svetlo prepúšťa.
- A čím je okno otvorenejšie, čím je okno čistejšie, tým
- viac svetla prepúšťa. Čím je naše srdce otvorenejšie
- a čistejšie, tým viac Božieho svetla budeme prepúšťať
- do
- tých prostredí, v ktorých sa nachádzame.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Na veky
- vekov. [hudba]





