Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
FATIMSKÉ SOBOTY
FATIMSKÁ SOBOTA
záznam modlitby svätého ruženca a svätej omše z Baziliky Navštívenia Panny Márie
03.10.2026
POVOLANIE LAIK
VIZIONÁR V BAŤOVÝCH STOPÁCH (Ondrej Grenčík)
08.06.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (28.09.2015)
Pondelok v 26. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Pondelok v 26. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ Vtedy povedal Ján: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš mu vravel: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“ (Lk 9, 46-50)
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
Svätého evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe
Pane.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe
- Pane.
- Učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší.
- Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca.
- Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im:
- „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma
- a kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.
- Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký."
- Vtedy povedal Ján: „Učiteľ, videli sme kohosi,
- ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov.
- Bránili sme mu to, veď nechodí s nami."
- Ježiš mu vravel: „Nebraňte mu,
- lebo kto nie je proti vám, je za vás."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry, máme
- pekné evanjelium, ktoré dajme teda do kontextu, do súvisu,
- aby
- sme videli, o čo ide.
- Pán Ježiš je na ceste, ale nevieme presne kde.
- To je dôležité. No ale na tej ceste
- robí zázraky, vyučuje.
- Ale tí apoštoli, ktorí idú s ním, nechápu
- mnohé veci.
- Pán Ježiš predpovedal svoje utrpenie po premenení na
- hore Tábor,
- ale zrazu oni ako keby nechápali, čo to je smrť,
- vstať z mŕtvych a riešia úplne iné veci.
- Tesne predtým ešte sa trápili
- s vyháňaním zlého ducha z chlapca,
- ale nedokázali to.
- No a cestou sa dokonca ešte hádajú, kto z nich je
- najväčší.
- Tak zdá sa, že tí apoštoli zlyhali jednak po charizme,
- to znamená, dostali moc vyháňať zlých duchov,
- a zrazu to
- nešlo.
- Ale nielen to. Majú problém aj so svojím charakterom,
- pretože sa hádajú, kto z nich je väčší.
- No a na to Pán Ježiš vedel, ako zmýšľajú, tak
- mal túto pre nás veľmi dôležitú zásadnú reč.
- O čo vlastne ide? Keď to tak by ste pozreli
- evanjelium, tak by ste zistili, že pred chvíľou riešil Pán Ježiš
- pre nás veľmi dôležitý problém. To je
- moje ja a moja spása.
- Je to tam v slovách: „Kto chce si zachrániť život, stratí
- ho, a kto ho stratí pre mňa, zachráni si
- ho." V takom duchu to povedal. Čiže vlastne poriešil
- to moje ja,
- čo s ním, ako ho mám odovzdať dobrotivému Bohu.
- Teraz sa rieši problém ja a tí druhí.
- Súťažili, kto z nich je väčší. Rozprávali takto.
- A v tej druhej časti môžeme zbadáť
- Ján teda ako keby [smiech] chcel tú
- kritiku Ježišovu,
- ktorú im povedal, kto je najväčší, kto je najmenší.
- Ste sa tak zacítili trápne, ako keby chcel prerušiť to
- slovo. A zrazu hovorí: „No videli sme kohosi,
- ako vyháňa zlých duchov." Chce zmeniť reč.
- Práve on
- alebo teda učeníci. On to prinášal, ale práve predtým
- učeníci nedokázali vyhnať zlého ducha.
- A teraz bránia komusi. Aký paradox.
- Ale zároveň chce to zmeniť troška. Bránili sme.
- A Pán Ježiš rieši problém. Jednak ja,
- my a tí druhí.
- A to je veľmi dôležité, pretože
- keď sa nad tým tak zamyslíme, tak vlastne rieši naše problémy
- teraz. Moje ja,
- ja a kto z nás je najväčší. A potom
- ešte my, cirkev a čo tí druhí.
- Tak si to troška tak všimnime hlbšie.
- Ten hriech
- alebo
- to, čo riešili apoštoli cestou, to je veľmi
- nepekné.
- Ale viete, ono je to tak v človekovi, najmä v chlapoch, že nik nechce
- zostať nižšie.
- Je tu taká súťaživosť, že každý v podvedomí, to je s tým
- zranením od dedičného hriechu, ako keby sme súperili a
- až sa dostávali v tom rebríčku najvyššie.
- A vidíme, že to zastihlo aj tých apoštolov.
- Vlastne je to hriech Adamov, pretože on
- tiež v tom prvom, prvom, prvom hriechu chcel nahradiť Boha
- dokonca a dať tam svoje ja, seba.
- Tento hriech, toto zranenie ide v nás a
- takisto častokrát, častokrát tak bojujeme,
- porovnávame sa. A táto spoločnosť, ktorá je tu, ako keby nás len hnala
- do toho.
- Majú veľký titul, majú pozíciu niekde v podniku.
- Buď veľký športovec, mať, mať veľké svaly.
- Čiže vidíme taká nezdravá kultúra
- súťaže, ktorá nie je od Pána Boha.
- Tak vidíme tento hriech, že sa nás teda dotýka a možno si ho ešte
- tak
- rozoberme.
- Je to hriech pýchy. Pýcha a pokora, to sú
- protipóly.
- Čo to je pokora?
- Pokora je pravda
- o sebe, o Bohu, o ľuďoch, o vzťahoch, o veciach.
- Je to veľmi dobre mať, pretože pokorou poznávame Pána
- Boha.
- Kto nemá pokoru, vlastne ako keby vnútri nebol nastavený
- na to, čo Boh posiela, na jeho inšpirácie, na jeho myšlienky, na jeho
- pravdy.
- A
- nepokorný,
- povedzme opačne, pyšný
- vlastne je neveriaci najviac. Alebo tak
- napoly alebo všelijako to má domiešané.
- Pýcha je nastavenie svojho vnútra do nepravdy.
- Ako keby som si
- dal nejakú mriežku mozgu, mysle a pozeral na svet úplne
- inak. Len ja. Ja to potrebujem. Ja som
- najlepší. Ja mám dary. A takto vidím ten svet.
- Nepotrebujem Pána Boha a iné veci.
- A preto sa hovorí, že pýcha peklom dýcha.
- Tiež sa hovorí, že v pekle nenájdete pokorného
- človeka tak ako v nebi pyšného, že to je ten
- základný hriech. Tak ako pokora je brána k poznaniu Pána
- Boha,
- tak pýcha je to, že ho vôbec nevidím
- a neviem o ňom to podstatné. Nemôžem, pretože vnútorne som
- nastavený.
- Môžeme to aj prirovnať tak, že
- pokorný človek ako keby mal vnútri kalich, do ktorého
- Boh leje
- milosti, poznanie, lásku, dobrotu.
- A pyšný, ako keby bol dal v sebe
- hore dnom ten kalich. Takže všetko, čo Boh chce dať, sa
- zleje po boku a nejde doňho. A ten človek sa
- nemení.
- Je to teda veľmi nepríjemné mať takýto hriech,
- ale vidíme, že ako veľmi častý je. Prečo by to asi?
- Jak vzniká toto, že niekto je pyšný?
- Iste sú to možno hlbšie zamyslenia, než teraz uvediem a
- nemáme ani na to čas toto rozvinúť.
- Ale ja si myslím, že
- ak teda od začiatku niekde človek vnútri
- buduje také falošné ja a potrebuje preto ja
- kŕmiť ho niečím príjemným, takým sebauspokojením,
- takým, že nepridá tam Pána Boha, ale skôr, že
- to príjemno z toho zážitku, z toho pocitu ja niečo dokážem, ja to
- viem, tak si ho tak pestuje.
- Niektorí múdri ľudia hovoria, že je to, ako keby som mal vnútri
- taký výhonok. To je to moje ja
- základné, ktoré je buď rýdze,
- alebo ktoré je, má odstredivku a je
- falošné. A oni ako keby to súperilo, kto
- koho premôže. A to si môžeme skontrolovať, ako sa správam.
- Či je to práve
- niečo také nepekné, nedobré,
- či chce to pohorútiť to rýdze ľudské zmýšľanie vo mne,
- alebo ako sa ja vlastne rozvíjam.
- Iste je za tým príjemno. Iste, za tým je egoizmus
- a také sebauspokojovanie seba cez veci, ktoré
- siahnem, cez egoizmus, cez pýchu.
- A keď nemám Pána Boha, tak tú obrovskú dieru, ktorú mám v sebe,
- chcem niečím zaplátať. A tak to plácem
- práve tým, čo nie je Boh. A práve sa to ešte len zväčšuje.
- Takže je tu veľký problém,
- pretože ak som pyšný, nemôžem poznať
- Pána Boha. Vlastne pýcha je hlavná charakteristika,
- tak môžeme povedať aj diabla.
- A vidíte ten egoizmus, tá pýcha začína deliť.
- Nevieme presne, kde sa to stalo a to je aj zámer
- Lukášov. Čiže ono to sa môže hocikde stať.
- Toto, čo sa stalo učeníkom.
- Napadla myšlienka ich. Čiže zrazu aj nás
- niečo môže prepadnúť a nielen jedného.
- A vidíme, že tých apoštolov ako keby zrazu zasiahol
- ten zlý duch
- cez myšlienku, inšpiráciu. A začali rozmýšľať,
- kto je väčší. Nie kto je veľký
- v očiach Božích, ale kto je väčší medzi
- sebou.
- Lebo viete, kto ľúbi Pána Boha, tak chce sa stať
- ako on, pripodobniť sa mu. Ale kto je
- egoista, sebec, tak ten sa porovnáva,
- intrigánči a nejde na obraz Boží, ale medzi
- sebou bojuje, kto z nás je väčší. Takže
- toto zasiahlo tých apoštolov. A my môžeme povedať, že práve aj
- preto nie je to miesto uvedené, ani čas, ani priestor.
- Hej, lebo sa to môže stať aj nám. Aj my sa môžeme takto
- otvoriť zlému a zrazu budeme súťažiť, bojovať medzi
- sebou a robiť si neplechy.
- A tu Pán Ježiš zasahuje. Berie dieťa.
- Dieťa, ktoré v tom čase bolo prívesok ženy a
- žena bola prívesok muža. To bola tá spoločnosť.
- Nemali miesto
- v spoločnosti, boli na okraji, nemohli plniť zákon
- ešte. Teda dieťa nemal, nemalo žiadne zásluhy.
- A Pán Ježiš zrazu si ho dal vedľa seba.
- To hovorí, že sa
- zjednotil s ním, že ho postavil na svoju úroveň
- a hovorí: „Kto prijme
- toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma."
- Čiže kto urobí tomu maličkému priestor vnútri, lebo
- prijať toto znamená môžeš vstúpiť do môjho domu.
- Ja ho obklopím láskou toho najmenšieho.
- Mňa prijíma.
- Čiže prijíma Boha. Ale aby vytvoril ten priestor
- vnútri pre to dieťa, musí byť pokorný, pretože ten
- pyšný je plný seba. Ten to nedokáže, však?
- Ale keď ja
- vytvorím priestor pre maličkého, ja sa musím pokoriť, vytvoriť
- mu ten priestor, prijať ho do svojho srdca,
- do svojich emócií.
- A vtedy ja prijímam Pána Boha.
- A toto je ten vzor.
- A vlastne Pán Ježiš aj hovorí potom takto: „Lebo kto je medzi vami
- najmenší, ten je veľký."
- Nepoužil ten je najväčší.
- V Božom kráľovstve toto nejde. Ten je najväčší, ale krásne
- použil ten je veľký.
- Svätý Anton mal také videnie.
- Eh, sa to zachovalo ako v tradícii, v legende, že videl
- tento svet a na ňom spústu takých sietí.
- A nastavili to diabli.
- A tí ľudia
- behávali do tých sietí a zrazu len tá sieť sa
- zatvorila a už boli v podsvetí, odnášali ich niekde.
- To mal také videnie.
- A plný takého zúfalstva aj takého, takej úzkosti
- skrikol: „Kto nám pomôže? Ako sa dá zachrániť z
- tohto?"
- A počul hlas:
- „Pokorou."
- Lebo keď je človek pravdivý, to je pokora, tak sa vyhne aj takýmto
- nástrahám.
- Viete, drahí bratia a sestry, aj ten zlý, ktorý rozdeľuje,
- dneska rozdelil ten tím apoštolský, pretože
- kto je väčší, však? Potom vidíme troška ďalej, že
- rozdelil tam ty a my. Hej?
- Tento delí stále a pôsobí.
- A dokonca môžem povedať takto,
- že
- prvou snahou diabla je spáchať ťažký hriech.
- A keď ťa má, tak možno už si v tom
- procese jeden za druhým to len tak pokračuje.
- Takže už ťa má. Ale keď odolá človek,
- tak jeho snahou je, aby si urobil aspoň
- zraňujúci hriech.
- A keď aj tam odolávaš, aj keď vieme, že človek zhreší
- veľakrát do dňa, ale tak berme tú teóriu.
- Keď tam teda odolá, tak jeho cieľom je, aby človek
- neurobil dobrý skutok.
- A keď aj urobí ten dobrý skutok, tak jeho
- snahou je, aby sa pochválil.
- Takže tá zásluha za ten dobrý skutok tou chválou mizne.
- To berie diabol,
- aby sa pochválil. Prečo? Aby vynikol.
- Aby bol kdesi vyšší. Aby v tom spoločenstve, v rodine alebo
- niekde inde zrazu tak vidíte, čo som ja dokázal.
- A keď si to tak buduje, hladká si to ego, to
- falošné ja a zrazu sa vzďaluje od Pána Boha.
- Už nie je v ňom Boží duch.
- Drahí bratia a sestry, dali-dalo by sa to ešte tak rozjímať a
- rozprávať o tom, ale musíme ísť aj do života a musíme
- to dotiahnuť do praxe. Každý vie, aké má správanie.
- Každý vie, kto ho chce okupovať, či je to Boží duch,
- či je to
- teda zlý alebo ako sa vystavuje, komu sa otvára.
- Vidíme, že ani apoštoli neboli uchránení od tohto.
- Aj oni určitým spôsobom v tomto čase zápasili
- medzi sebou.
- Je potrebné stať sa pokorným, pretože to je brána,
- cez ktorú púšťaš Boha do seba.
- Ako je možné stať sa pokorným?
- Aj tým, že opravujem svoje zmýšľanie.
- Keď mám tendenciu byť pýchy, možno na svoje dary alebo niečo,
- treba povedať: „Pane, veď ja to mám od teba.
- Čo mám zo seba, čo si mi ty nedal?"
- Ak by som chcel možno vyniknúť, tak si povedať: „Ale veď aj druhý
- má priestor." Vidíte, že neustále je dobré byť
- spojený s Bohom a čistiť to svoje vnútro, brúsiť,
- brúsiť to tam, aby som bol ľudský, pokorný, aby som bol
- odovzdaný Bohu, aby ma tak Boh mohol spasiť.
- Máme pred sebou deň. Potrebujeme sa trénovať,
- pestovať v čnosti. Hovorí sa, že čnosť natoľko pokročí,
- nakoľko pracuješ na nej. Ak prestaneš, tak
- cúvaš. To je tá námaha. To je to násilie.
- Nie na druhom, na sebe. Pretože my nedáme
- ani Bohu nič, ani cez modlitbu. On má všetko.
- A vidíme, že
- to, čo najviac potrebujeme, je meniť svoje srdce.
- A ide to cez pokoru, cez taký pokojný pohľad na život.
- Lebo
- nespokojné bude naše srdce, kým nespočinie v tebe, Bože.
- To povedal svätý Augustín a o tom sa presvedčili
- aj apoštoli, keď potom odhodili to, čo nebolo
- ľudské, ridze a Božie krásne,
- ale to pyšné. A vidíte, ako krásne oni skončili život.
- Buďme pokorní a Boh bude s nami. Pochválený buď Ježiš
- Kristus. Na veky amen.
- [hudba]
