SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
28.12.2015
14:45 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3534x

Z prameňa (28.12.2015)

Svätých Neviniatok, mučeníkov, káže dp. Jozef Luscoň SDB.

Svätých Neviniatok, mučeníkov, káže dp. Jozef Luscoň SDB.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1665 slov

Aleluja,
aleluja. Aleluja, aleluja.
Teba, Bože, chválime, Teba, Pane,


  • Aleluja,
  • aleluja. Aleluja, aleluja.
  • Teba, Bože, chválime, Teba, Pane,
  • velebíme.
  • Teba, Pane, chváli vznešený zástup
  • mučeníkov. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom Tvojim. Čítanie zo
  • Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe,
  • Pane.
  • Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov
  • anjel a povedal:
  • „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi
  • do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám
  • vedieť. Lebo Herodes bude hľadať dieťa,
  • aby ho zmárnil."
  • On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a
  • odišiel do Egypta.
  • Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa
  • splnilo, čo povedal Pán ústami proroka:
  • „Z Egypta som povolal svojho syna."
  • Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa
  • rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho
  • okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol
  • podľa času, ktorý zvedel od mudrcov.
  • Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš:
  • „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké
  • kvílenie.
  • Ráchel oplakáva svoje deti
  • a odmieta útechu, lebo ich niet."
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry, tak jak možno na úvode som sa pýtal,
  • či nás v
  • tej sviatočnej atmosfére Božieho narodenia nevyrušujú
  • tieto neviňatká. Veď vidíme, že zrazu zomierajú.
  • Ale nie, nie. Ono to je tak, že
  • keď na to pozrieme, tak sme slávili sviatok narodenia Pána.
  • Potom sme slávili svätého Štefana, prvého mučeníka.
  • Potom liturgicky, ak do toho niečo nevojde, je sviatok
  • svätého Jána
  • Evanjelistu.
  • A potom máme týchto našich neviňatok,
  • mučeníkov.
  • A keď si všimneme, čo robili, ako žili alebo čo je také
  • typické pre všetkých, ktorých sme spomínali, tak vidíme,
  • že svätý
  • Štefan to bol mučeník.
  • Mučeníctvo je tam tak vyzdvihnuté.
  • Svätý Ján, čistota, panic, ten, ktorý
  • bol v sprievode Pána Ježiša, apoštol.
  • A dneska máme neviňatok, ktorí sú
  • aj mučeníci, aj nevinné deti, čisté.
  • A keď si zoberieme tie čnosti,
  • tak vidíme, že vlastne s Ježišom kráčajú aj
  • mučeníci, aj tí čistého srdca, alebo keď je to
  • zjednotené. Takže to sú tie veľké kresťanské čnosti,
  • ktoré by mali byť v sprievode tých
  • alebo u tých ľudí, ktorí idú v sprievode s Pánom Ježišom.
  • Takže nám to nerozbíja, ale dáva nám to taký určitý
  • pohľad, aby sme vedeli, ako treba nasledovať to dieťa, ktoré sa
  • narodilo. Aj v utrpení, aj v čistote
  • a predovšetkým s radostným srdcom.
  • Poďme do toho textu, ktorý sme počuli.
  • Je veľmi zaujímavý a môžeme vidieť troška aj ten kontext, ktorý sa
  • tam tak,
  • cítime ho v úzadí.
  • Pán Ježiš sa narodil. Vidíme, že sa pohlo celé
  • nebo. Anjeli, nebešťania.
  • Nejaká kométa, hviezda bola,
  • ale pohla sa aj zem. Vidíme teda v
  • určitom význame ľudia, ktorí na nej žijú, idú na
  • sčítanie
  • a dokonca pohli sa aj mudrci,
  • pretože oni vedeli čítať z hviezd.
  • Usúdili, že keď je taký mimoriadny zjav, niečo sa teda musí konať
  • veľkolepé.
  • No a pohli sa za tou hviezdou.
  • Je zaujímavé, že tí traja mudrci, hovoríme aj králi, boli teda
  • pohania,
  • ale vedeli o čase, kedy sa narodí
  • veľký kráľ a Židia, tí mali zjavené zase
  • miesto. A keď sa to tak pekne spojilo, tak zrazu
  • prišli na to miesto, kde
  • sa narodil Pán Ježiš.
  • Samozrejme, oni sa pýtali, kde sa to stane a išli za tými
  • kompetentnými a mysleli, že na kráľovskom dvore by to mali
  • vedieť. Herodes nevedel.
  • To bol taký zaujímavý muž, ktorý bol,
  • hm, ani nebol teda Žid. Madiánčan.
  • Taký, ktorý si to miesto tam vydobil na
  • kráľovskom tróne. Nebol ani z kráľovského rodu, ale
  • Rimania us-di-usúdili, že on to dokáže tak, ako si tých
  • Židov podmaniť, tak ho tam nechali, pretože bol aj tvrdý, aj krutý.
  • A keďže nebol Žid, tak aj veľa staval, aby si získal
  • tých ostatných Židov a že niečo pre nich robí.
  • Ale bol veľmi citlivý na svoj trón, na svoju moc.
  • A to si chránil.
  • Nemáme čas rozobrať jeho život, ale skutočne kruto vládol.
  • No a teda keď sa pýtal tých svojich
  • radcov, veľkňazov o tom mieste, tak tí vedeli
  • zrazu z proroka Micheáša, že v Betleheme to bude.
  • Tí mudrci sa dozvedeli. Išli tam. I všetko sa stalo.
  • Našli dieťa, malé dieťa, nádherné,
  • pannu prečistú, svätého Jozefa.
  • Dali mu tie dary, ale v noci sa im zjavil anjel, aby
  • nešli k Herodesovi, lebo ten ich tak nejak zaviazal, že
  • keď sa to dozviete, tak povedzte, aj ja sa pôjdem
  • pokloniť novému kráľovi. Ale on mal
  • iné nejaké zámery. Chcel ho zabiť.
  • Konkurencia, boj o moc. Nechcel sa mu
  • pokloniť.
  • A tak, keď im to anjeli teda zjavili, aby išli inou cestou,
  • vzdychli, odkiaľ prišli, môžeme tak povedať.
  • No a teraz po tých udalostiach zrazu aj Jozefovi sa
  • zjavili vo sne anjeli, aby išiel do
  • Egypta.
  • Utiekol, aby aj s dieťaťom, aj s Máriou.
  • Môžeme vidieť, ako prezieravo aj tá prozreteľnosť pôsobí,
  • lebo tie darčeky, čo doniesli
  • traja králi, sa iste zišli. To zlato na tú ďalekú cestu,
  • išli tisíc kilometrov o ručavách, zásoby bolo
  • potrebné mať a tak ďalej, niekde začať.
  • Takže Jozef sa dáva do pohybu. Statočný,
  • udatný muž,
  • nie starček, ale taký, ktorý sa nebál postaviť aj
  • zlobe oproti nej a ktorý sa staral o tých svojich.
  • Tak ušli.
  • A keď sa to dozvedel Herodes, že ho všetci nejakým
  • spôsobom obišli, podviedli alebo teda konali v pravde, ale
  • on si to tak vysvetľoval,
  • tak zrazu
  • dal rozkaz zabiť všetky deti od dvoch rokov
  • nadol,
  • lebo tak usúdil, že asi tam medzi nimi
  • mohol byť
  • ten novo izraelský židovský kráľ.
  • Niektorí hovoria,
  • že koľko asi tých detí mohlo sa povraždiť.
  • Jedni vravia
  • najnižší počet, že asi len dvadsať a druhí odhad-odhadujú,
  • že
  • až do štyristo. Nevieme. Dozvieme sa vo
  • večnosti, ale vidíme, že
  • alebo musíme to tak troška aj teologicky, alebo to posolstvo stadiaľ
  • zobrať a vidíme teda to.
  • Sú tam také dva citáty zaujímavé, že z
  • Egypta som si povolal syna.
  • A potom druhý od tej Ráchel.
  • Ten prvý citát dávajú do súvisu s Mojžišom,
  • pretože židovský národ
  • Izrael alebo tiež Boží syn v tej alegorii
  • bol povolaný vlastne z Egypta do zasľúbenej zeme,
  • a to sa hodilo aj na Pána Ježiša. Teraz uteká, potom
  • je opäť spätne povolaný. Keď Herodes zomrie, tak
  • žije v Nazarete so svojimi.
  • No a ten Mojžiš, ako by to súviselo?
  • Nuž, aj tam bol zlý faraón, aj v
  • Egypte dal pozabíjať chlapčeka.
  • Taký rozkaz vydal, keď sa Židia rozmnožovali.
  • A vlastne Mojžiš začína účinkovať až vtedy alebo pôsobiť,
  • keď zomrel ten faraón.
  • A tu vidíme to isté. Kráľ Herodes a
  • vidíme jednoducho, ako dáva vraždiť tie deti.
  • A keď on zomrel, tak prichádza naspäť Pán Ježiš.
  • Čiže vzniká tu otázka:
  • Je to druhý Mojžiš?
  • Tento Pán Ježiš?
  • On vyvedie nás ľudí z otroctva tejto zeme?
  • A je to tak. A Matúš nám chce povedať, že všetko, čo bolo
  • predpovedané,
  • tak sa realizuje v Ježišovi. Všetko ide tak, ako má byť.
  • Písmo, tá mapa v úvodzovkách, cestovná aj
  • v udalostiach, je tu a všetko sa realizuje.
  • Buďme pokojní, spása sa blíži. To je ten odkaz, ktorý
  • tam ide. No a tá Ráchel,
  • tak to bolo vtedy, keď Jeremiáš hovorí, opisuje po tom
  • babylonskom vpáde a zajatí, ako sa to stalo a
  • teraz sa opäť naplnilo niečo také, lebo tie ženy plačú nad
  • tými dieťatkami.
  • Mohli by sme možno aj skončiť, ale chcem možno ešte tak
  • niečo pre dnešný deň a možno aj pre tieto dni na niečo
  • poukázať.
  • Vidíme, že je to taký vianočný príbeh.
  • My poznáme veľký príbeh od
  • spustený Bohom ešte pred stvorením sveta a bude končiť vo
  • večnosti opäť. Ale tu máme taký jeden vianočný príbeh.
  • Spomínal som dosť podrobne tie postavy a trošku som to troška nasval,
  • pretože môžeme zbadať
  • statočné rodiny, ktoré sú aj dnes.
  • Jozefov, otcov, ktorí vstávajú, pracujú, sú
  • čestní. Môžeme tu badať ešte
  • prečisté panny, povedzme také dievčatá a matky,
  • ktoré patria Bohu, rodine, ktorí radi prijímajú
  • deti. V strede je Ježiš.
  • Vidíme tu aj pastierov.
  • Vidíme tu aj mocipánov ako Herodes, ktorí vládnu, majú peniaze
  • neobmedzene.
  • A vidíme tu aj povedzme dnešné sťahovanie národov alebo
  • tých troch mudrcov, ktorí sa dali do pohybu.
  • Ono sa to opäť deje
  • v inej podobe.
  • A vzniká taká otázka, kde som ja? Ktorý som z týchto
  • postáv?
  • Som ja ako Jozef, ktorý chráni rodinu a statočne pracuje?
  • Bodaj by. Som šľachetná matka ako Panna Mária alebo
  • prečistá deva? Vďaka Bohu.
  • Cítim sa ako mocný? Som nejaký poslanec,
  • vládnem, mám
  • súd a zle to využívam? Pozor, pozor, to je
  • vážne.
  • Ale my asi sme skôr ako tí obyčajní ľudia, pastieri, ktorí
  • tam boli, ktorí chcú aj pokoj v srdci mať a dobre
  • žiť.
  • Posledná vec, ako sa kto dostal do takejto pozície?
  • Lebo aj dneska to platí.
  • Dalo by sa o tom veľa hovoriť, ale myslím si, že jedna z vecí
  • je vôbec, či verím v Boha.
  • Dneska už sa tak nebojuje, či Boh je, či nie je.
  • To sme kdesi troška ďalej. Každý hovorí, že Boh je.
  • Ale druhá veľmi dôležitá otázka, v akého Boha ja verím?
  • Mám tu tieto veci, to, čo sa deje všetko okolo len ako nejaké
  • rozprávky?
  • Verím v Boha násilného, verím v Boha, ktorý je tvrďas, ktorý
  • neodplatí aj spravodlivo veci. V akého Boha verím?
  • Aj Herodes asi veril v Boha a robil také veci,
  • že bolo to nedobré.
  • A môžeme ešte tak pokračovať.
  • V čo vlastne verím? Verím vo večný život?
  • Pozrite, kto z týchto veril vo večný život?
  • Kto sa bál Boha a vedel, že naplní ten svoj čas
  • a potom príde súd?
  • Mnohí z nich asi ani nie.
  • Akokoľvek, drahí bratia a sestry, buďme múdri.
  • Postavme sa do tej roly, že stojíme na strane života.
  • Nie, že budeme ako Herodesovia, ktorí zabíjajú deti nenarodené,
  • narodené a tak ďalej. A vždy si kladme tieto
  • otázky.
  • Dobre, verím v Boha, ale v akého Boha? V lásku?
  • V takého, ktorého milujem, za ktorého sa oplatí dať
  • život?
  • To je dobré. Takto treba ísť. Pri tom zostaňme.
  • To si tak očisťujme,
  • lebo ten zmysel života mi dáva takýto Boh.
  • A čas sa aj môj naplní, aj váš, aby sme dobre
  • zakončili potom a vošli do nebeského
  • kráľovstva. Príjemný deň prajem.
  • Pochválený buď Ježiš Kristus. Na veky, amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (28.12.2015) - Archív

Reklamní partneri