Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... FARNOSŤOU MAŇA
12.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (29.03.2016)
Veľkonočný utorok, káže dp. Juraj Drobný.
Veľkonočný utorok, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Pán s vami.
I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Chvála.
- Mária stála vonku pri hrobe a plakala.
- Ako tak plakala nahlas a do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom
- sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo,
- jedného pri hlave, druhého pri nohách.
- Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im:
- „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“
- Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša, no
- nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena,
- prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to
- záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si
- ho položil a ja si ho vezmem.“
- Ježiš ju oslovil: „Mária.“ Ona sa obrátila a po
- hebrejsky mu povedala: „Rabuni,“ čo znamená učiteľ.
- Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k
- Otcovi. Ale choď k mojim bratom a povedz im:
- „Vystupujem k
- môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu
- Bohu.„ Mária Magdaléna išla a zvestovala
- učeníkom: „Videla som Pána„ a že jej toto
- povedal.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí moji,
- prežívame veľkonočnú oktávu.
- Taký ten,
- neviem. Chcel som povedať, že zázrak, ale on to nie je zázrak,
- že osem dní je ako jeden deň.
- Ako keby sme boli u Pána Boha, že tisíc rokov ako deň včerajší.
- Len tuto naozaj ten dni idú jeden za druhým, ale stále ako keby to bol jeden
- a ten istý deň, len vždy z iného uhla pohľadu.
- Ten deň, kedy Kristus vstal z mŕtvych.
- To je taká obrovská udalosť vo vesmíre, v celom
- vesmíre nemá obdobu, a preto si ho takýmto spôsobom
- pripomíname a s obrovskou radosťou takto slávime.
- Ale všetko sme to začali sláviť, celé to
- veľkonočné Trojdnie, ale aj Svätý týždeň alebo Veľký týždeň,
- ako my zvykneme na Kvetnú nedeľu. Spomínate, ako sa vám
- podarilo prežiť tieto dni? Od Kvetnej nedele až teda
- po ten dnešný deň. Niektorí ste ležali doma,
- nedalo sa vám odísť, niektorí ste mohli ísť aspoň možno na
- Bielu
- sobotu na vigíliu. Ja som mal
- možnosť prežiť Kvetnú nedeľu a nielen ja, ale aj zopár z vás,
- čo ste boli spolu so mnou v Taxco. To je také malé
- striebro-tepelské banícke mestečko v horách v Mexiku.
- A tam, to je, tam je to vlastne Palmová nedeľa.
- Oni to volajú Palmová nedeľa, nie Kvetná ako my.
- A-a viete prečo? Lebo v evanjeliu sa píše, že stínali palmové
- ratolesti. No tak tam to bolo vidieť, ale tam to bolo vidieť takým
- spôsobom. Mali sme svätú omšu v sakristii, teda v takej
- kaplnke
- tamojšej katedrály Svätej Prisky alebo Svätej Priscilly, ktorú dal
- postaviť jeden z tamojších
- zlatokopov, by som dal striebrokopov nazval.
- Jednoducho Španiel, ktorý tam prišiel hľadať svojho brata,
- našiel ho.
- Objavili striebro-nosnú žilu, naučil miestnych obyvateľov
- spracovávať striebro na šperky. Dodnes sú mu za to vďační a
- sám investoval a postavil tú obrovskú katedrálu pre svojho
- syna. Jeho syn bol kňazom, jeho syn sa stal kňazom.
- Jeho dcéra sa stala rehoľnou sestrou.
- Takže takáto atmosféra tam vtedy bola, keď on
- budoval tento kostolík. A tá atmosféra tam pokračuje a všetko je
- to
- vlastne akoby ovocie toho, že Boh vo svojej
- obrovskej láske posiela matku svojho syna, ktorá sa
- zjavuje v Guadaloupe. A to všetko vlastne vy viete a jednoducho
- na
- základe toho sa proste osem miliónov domorodých
- Indiánov necháva pokrstiť v priebehu
- niekoľkých rokov. To sú také obrovské udalosti a celá tá
- krajina
- napriek obrovskému totalitnému útlaku, ktorý začal v roku
- 1923.
- A nechcem teda, aby sa niekto, aby to niekto chápal zle, ale to,
- čo my sme tu mali,
- aj tie päťdesiate roky normalizácie a potom po sedemdesiatom roku,
- po šesťdesiatom ôsmom teda v podstate neurazte sa nikto, ale
- v porovnaní s tým, čo museli zažívať Mexičania,
- tak to u nás bolo taká
- prechádzka ružovou záhradou. Ja viem, že ľudia zomierali.
- Ja viem, že boli trýznení, to všetko viem, ale v porovnaní s tým, čo sa dialo v
- Mexiku od roku 1923, no a napriek
- tomu všetkému a ešte stále
- Cirkev nemá žiadne majetky. Kostoly sú vo vlastníctve štátu, ale sú
- otvorené. Ľudia sa modlia. Idete okolo kostola cez deň,
- čo tam mladí idú o kostol a vojdu tam, modlia sa.
- To je také obrovské povzbudenie celej rodiny. A to v tom Taxcu.
- No obrovský sprievod. Ten prvý sme nestihli, eh, pretože
- sme prišli už počas svätej omše. Ale keď išli z dolného kostolíka
- do hornej, do katedrály
- a keď sa chystali, Krista mali na takom somáriku, niesli ho
- chlapi na pleciach. Všetci ľudia mali palmy.
- To bolo, muzikanti. To bolo tak niečo silné pre
- povzbudenie prežívania viery, toho všetkého, čo sa ide diať vo Veľkom
- týždni. Čiže začiatok Veľkého týždňa bol pre mňa
- práve v tom
- Taxcu niečím veľmi silným, povzbudzujúcim a nádherným.
- Neviem, ako ste prežívali vy. Potom teda, eh, bolo treba
- aj prísť domov. A ktorí ste boli so mnou viete,
- že ten Zelený štvrtok
- sme nemali veru ľahký, lebo ja som sa dostal teda domov do
- postele o nejakej štvrtej ráno na fare.
- O dve hodiny som vstával a išiel som sem do televízie a potom do
- katedrály na omšu svätenia olejov.
- A potom večer spoločná svätá omša vo farnosti, potom obrady Veľkého
- piatku, vigília, čo sme my mali v Rači v dolnom kostolíku s
- pánom
- kaplánom, pán farár mal potom vo farskom kostolíku.
- To všetko.
- No ako ste to prežívali? Bola to radosť
- napriek krížom, ktoré nesieme. Bola to radosť.
- Obrovská radosť a nadšenie, že keď sme vyšli z kostola von,
- tak bolo vidieť
- na nás, že naozaj Kristus vstal na tú vigíliu
- alebo teda na
- Veľkonočnú nedeľu vstal a naozaj sa to dotýka môjho života
- osobne. Nie je to len nejaká taká informácia,
- že jaj tam voľakto povedal, že
- niekedy pred dvoma tisícrokami nejaký tam chlap vstal z mŕtvych.
- Teraz, teraz vstal.
- Ibaže sme ľudia.
- A ako ľudia nemáme tak dokonalé poznanie ako
- anjeli. A aj to naše rozhodovanie, naša
- vôľa je narušená následkami dedičného hriechu.
- A môže sa nám stať to, čo sa stalo Márii
- Magdaléne. Počuli ste dnes príbeh.
- Pred chvíľou otec Marián čítal evanjelium.
- V tom príbehu Mária Magdaléna nazerá do prázdneho
- hrobu uplakaná. Už vedela, že tam Kristus nie je.
- Oznámila to apoštolom, ale teraz
- pozerá a vidí tam nejakí dvaja mužovia,
- dvaja sú tam, čo tam bolo spomínané.
- Videla, nevedela. Poďme semka.
- Hej, hej, hej. Dvoch v bielom. „Žena,
- prečo plačeš? Koho hľadáš?"
- „Odniesli môjho Pána. Neviem, kam ho uložili."
- Hlas spoza chrbta zase: „Žena, prečo plačeš?
- Koho hľadáš?" Odpoveď
- Márii Magdalény, lebo si myslela, že je to záhradník.
- „Pán, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil a ja si ho
- vezmem."
- Predpokladám, že veľakrát sme rozmýšľali nad tým, ako je
- možné, že tá, ktorá tak Krista milovala,
- ho nespoznala.
- Odpovedí
- môže byť veľmi, no veľmi veľa, ale hej,
- ja nás chcem upozorniť dnes na jednu, kvôli čomu to hovorím a kvôli
- čomu som hovoril, že aj to naše poznanie nie je tak dokonalé
- ako poznanie anjelov. Aj naša vôľa, žiaľ, teda je
- narušená, naša slobodná vôľa narušená následkami
- dedičného hriechu.
- To mohlo spôsobiť
- Mária Magdaléna totiž milovala Krista
- a hľadala Krista takého, ako si ho ona
- predstavovala.
- A čo jej aj rozum vlastne hovoril. Aký by mal byť v danom
- okamihu? No aký? No mŕtvy.
- Lebo ona ho videla zomierať na kríži.
- Ona bola pri tom, keď ho pochovávali do toho hrobu.
- Ona bola normálna. Ona vedela, že keď
- raz je niekto mŕtvy, teda poriadne mŕtvy.
- Ja viem, že to znie, znie divne, ale hej, ešte aj srdce
- prebodnuté a
- no tak, tak ten má byť mŕtvy a ten je tam mŕtvy
- pochovaný a
- nemajú ho ľudia čo odtiaľ vyťahovať a jednoducho treba mu úctu
- vzdať.
- Čo, kto ho ukradol? Kde ho dali?
- Panna, Panna Mária, Mária Magdaléna hľadala
- mŕtve telo Kristovo.
- A preto alebo aj preto nedokázala
- rozpoznať hneď Krista, ktorý bol živý, lebo on nemal byť živý.
- On mal byť mŕtvy, nie? Však ho zabili.
- Ale hľadala úprimne.
- Hľadala s otvoreným srdcom.
- A tak, keď ju Ježiš oslovuje „Mária!"
- v tom okamihu
- zahodí svoje predstavy o tom, ako mal v danom okamihu vyzerať, že
- mal byť mŕtvy a pochovaný. V tom okamihu s obrovskou radosťou sa
- otáča ku Kristovi zmŕtvychvstale mu hovorí: „Rabbuni."
- A Ježiš jej potom hovorí: „Ešte, ešte ma teraz ma nedrž.
- Ešte som nevystúpil k Otcovi. Choď povedať mojim bratom, že nech idú do
- Galilei, tam ma uvidia."
- Nie sme my občas ako Mária Magdaléna?
- Nie, netvrdím, že my čakáme, že bude Kristus mŕtvy.
- My už vieme, že vstal z mŕtvych. Teda túto informáciu nejak sme spracovali
- každý z nás v sebe
- a aj tá naša nádej sa k tomuto momentu, tá
- životná nádej sa k tomuto momentu tak nejak upiera.
- Áno, Kristus vstal, odišiel k Otcovi.
- Ale nestáva sa nám, že v živote akosi nie a nie ho
- nájsť?
- Aj sa modlíme, aj sa spovedáme a nie a nie ho nájsť.
- A iní nám povedia, že vieš, a zažil som s Kristom a ja pozriem,
- čo si zažil, kde si zažil? Nenašiel som.
- Nie sme my občas ako Mária Magdaléna pri tom hrobe, že jednoducho
- my, my ho poznáme toho Krista, veď Mária ho poznala.
- My ho máme radi, veď Mária ho milovala.
- Akurát, že tak ako Mária momentálne si vytvorila
- predstavu, že
- je mŕtvy, tak,
- lebo však bol mŕtvy, tak my tiež si na základe nejakých tých
- informácií vytvoríme predstavu, že je čosi, ako že
- ak mal Aladin tú lampu, že takto to pošúcham, šuch, šuch, šuch
- a vyjde Pán Ježiš von. Teda ja nepošúcham lampu,
- ja pošúcham ruženec.
- Zdravas Mária, zdravas Mária, zdravas Mária a vyjde,
- vyjde nie džin Aladin, ale
- vyjde džin Pán Ježiš. Teda nepoviem to džin,
- že vyjde Pán Ježiš a sa ma
- spýta: „Čo si praješ?" A ja mu poviem: „No ja si prajem, aby som urobil skúšku"
- alebo „Ja si prajem, aby si mi zohnal manžela" alebo „Ja si
- prajem..." a teraz ten
- džin Ježiš Kristus to spraví. No nemáme my niekedy takéto predstavy?
- Celkom ako Mária Magdaléna. Ibaže učme sa od nej.
- Ona, keď spoznala tú skutočnosť, že
- Kristus nie je mŕtvy, ale živý, prijala tú skutočnosť s
- obrovskou radosťou. Tak aj my nebojme sa
- odhodiť naše falošné predstavy o tom, ako má Kristus
- vyzerať, ako má Kristus konať. A prijme, prijmime
- Krista zmŕtvychvstaleho takého, aký je.
- Nášho Boha, Pána, nášho milujúceho brata.
- A nech tá radosť z prázdneho hrobu a nádej z
- prázdneho hrobu prežiaruje celý náš život tak, aby každý
- človek, s ktorým sa stretneme, videl na nás, že sme uverili v
- Krista, a to zmŕtvychvstaleho. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Na veky amen.
- [hudba]
