Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... GRÉCKOKATOLÍCKOU FARNOSŤOU SULÍN
05.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (29.05.2015)
Piatok v ôsmom týždni obdobia cez rok, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok v ôsmom týždni obdobia cez rok, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Pán
s vami. I s duchom
tvojim.
- Pán
- s vami. I s duchom
- tvojim. Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš, slávnostne pozdravovaný zástupmi, vošiel do Jeruzalema,
- do chrámu.
- Všetko si popozeral a odišiel s dvanástimi do
- Betánie, lebo už bol večer.
- Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad.
- Zďaleka zazrel figovník s lístím.
- Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde.
- Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, iba lístie.
- Nebol totiž čas fíg. A povedal mu:
- „Nik z teba už nikdy ne- nech neje
- ovocie.“ A jeho učeníci to počuli.
- Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal
- vyháňať predávačov a kupujúcich v chráme.
- Peňazomencom poprevracal stoly a predávačom
- holubov stolice.
- A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám.
- A ich učil: „Nie je napísané: Môj dom
- sa bude volať domom modlitby pre všetky národy?
- A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“
- Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako
- ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval
- jeho učenie.
- A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.
- Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa.
- To sa Peter rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovník,
- ktorý si preklial,
- vyschol.“ Ježiš im na to povedal:
- „Majte vieru v Boha. Veru, hovorím vám, keď
- niekto povie tomuto vrchu: 'Zdvihni sa a hoď sa do mora,'
- a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo
- povedal, stane sa mu to.
- Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe
- prosíte,
- už ste dostali a budete to mať.
- A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte
- niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý
- je na nebesiach, odpustil vaše
- hriechy.“ Počuli sme slovo
- Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- keby sme teraz
- išli ku ktorémukoľvek kopcu a vrchu
- a naozaj mu povedali to, čo hovorí dnešné evanjelium,
- ten kopec by sa nikdy nepremiestnil.
- Nikdy nebolo v dejinách počuť, že by sa bol nejaký
- materiálny vrch, kopec premiestnil
- na to, že mu to niekto rozkázal.
- A to z toho jednoduchého dôvodu, že [potiahne nosom] slová
- dnešného evanjelia, slová Pána Ježiša o tom,
- že keby ste tomuto vrchu s hlbokou a presvedčenou vierou
- povedali, aby sa premiestnil, nemyslí samozrejme na kopce,
- ktoré sú v teréne,
- ale myslí na iné kopce. Myslí na iné bariéry,
- ktoré takpovediac je oveľa ťažšie odstraňovať,
- pretože technicky je možné odstraňovať
- vrchy alebo prekonávať ich ako bariéry tým, že sa napríklad
- z nich urobí tunel.
- Ježiš hovorí o oveľa ťažších kopcoch, oveľa ťažších vrchoch, a to sú
- tie kopce a vrchy, ktoré sú
- medzi ľuďmi. Ježiš tu hovorí o
- bariérach, ktoré hatia,
- sťažujú a robia veľmi bolestnými ľudské
- vzťahy.
- Lebo napríklad kopce boli hraničnými pásmami
- mnohokrát. Mnohokrát práve kopce a pohoria sa
- používali ako,
- eh, čiara, ako hranica medzi dvomi
- krajinami.
- Na kopcoch sa budovali pevnosti a valy,
- aby jeden sa mohol brániť pred druhým.
- A takto sa kopec stáva symbolom bariéry medzi
- ľuďmi. A vo viacerých textoch biblických, vo
- viacerých textoch v Starom aj Novom zákone
- pre urovnanie cesty, pre prichádzajúceho
- človeka a potom spomeňme si aj na
- prichádzajúceho Pána Ježiša Krista sa používajú
- výrazy, ako: „Čo je hrboľaté, nech sa narovná.
- Vrchy nech sa odstránia, aby sa cesta
- vyrovnala.“ A tak cez tento symbol, cez
- tento obraz zisťujeme, že v tomto evanjeliu nám Ježiš hovorí
- niečo, čo je naozaj veľmi náročné.
- Lebo koniec koncov aj toto celé evanjelium
- končí tým, že máme odpúšťať.
- Odpúšťať, to znamená odstraňovať kopce,
- vrchy, bariéry, steny, ktoré
- sú medzi nami a druhým
- človekom.
- A tým najtvrdším, najvyšším kopcom
- je ľudský hnev, keď sa na niekoho
- niekto hnevá.
- Treba hneď na začiatku povedať, že hnev,
- stav vnútorného trvalého-
- A zatvrdlivého hnevu je niečo, čo je pre ľudskú
- dušu neprirodzené.
- Niekedy môžeme mať pocit, že tým, že sa na niekoho hneváme bez ochoty
- odpustiť, bez ochoty komunikovať, bez ochoty
- vysvetľovať, bez ochoty vyrovnať ten chodník,
- to škodí predovšetkým tomu, kto sa hnevá, aj keď
- má pocit, že je spravodlivý a že zahorel
- spravodlivým hnevom. Hnev niekedy môže byť spravodlivý,
- ale to je
- celkom osobitná kategória hnevu, ktorý ide
- spolu s milosrdenstvom, láskou a ochotou
- vyrovnať cestu k druhému človeku.
- Ale tie naše každodenné hnevy, ktoré spôsobujú tiché
- domácnosti, ktoré spôsobujú výčitky, ktoré
- spôsobujú, eh,
- eh, tvrdé tváre, ktoré spôsobujú
- neochotu komunikovať, to sú tie vrchy.
- To sú tie kopce, o ktorých dnes Ježiš hovorí.
- Čo je symptómom toho, že sa na niekoho hneváme a že sme mu
- ešte neodpustili? Téma je veľmi široká a
- nemáme tu a teraz na to priestor. Spomeňme
- jeden taký príznak toho, že sme neodpustili.
- Predstavme si, že dvaja ľudia sú v konflikte, že sa
- jednoducho
- sporia o nejakej otázke. A zrazu jeden z
- týchto
- diskutérov, z účastníkov toho konfliktu,
- vytiahne z minulosti nejaký
- poklesok, nejaký prehrešok toho druhého človeka.
- A on zmeravie a opýta sa:
- „A ty si to ešte pamätáš?
- Ja som si myslel, ja som si myslela, že toto si mi už
- odpustil, že na toto si už zabudol.“
- A on mu povie: „Odpustiť som ti odpustil, odpustiť som ti
- odpustila, ale zabudnúť
- nemôžem.“ Iste, že sa nedá z
- pamäti vymazať spomienka na nejakú
- veľmi bolestnú
- vec, ako sa dá niečo vymazať z počítača, ako sa hovorí
- deletnúť. To sa nedá,
- ale vo vnútornom postoji odpustenia tieto veci
- zakladáme ad acta, nevyťahujeme ich,
- nevyťahujeme ich ako zbraň v konflikte.
- Ty si taký, ty si taká. Vždy si bol taký, vždy si bola
- taká. Tak si to urobil teraz, ako si to urobil aj vtedy.
- Ako veľmi vie bolieť, keď neodpustíme a
- vyčítame. Výčitky nie sú dobrou
- súčasťou našej komunikácie. Výčitky
- neposúvajú naše vzťahy dopredu.
- Takže môžeme si testovať naše svedomie, naše vzťahy, našu
- komunikáciu. Koľkokrát vyslovujeme
- výčitky alebo koľkokrát vnútorne
- niekomu niečo vyčítame?
- Lebo ešte raz, ak sa niekto hnevá, aj plný
- výčitiek voči druhému človeku, a ak to je
- dlhodobé a nesnaží sa to spracovať, škodí to
- predovšetkým nositeľovi týchto výčitiek.
- Škodí to predovšetkým tomu, kto sa hnevá.
- „Ale ako odpustiť, keď nevládzem odpustiť?“
- pýtajú sa niektorí ľudia. „Ja nevládzem odpustiť.“
- Už v tej formulácii „nevládzem odpustiť“ je zakódovaná
- pozitívna správa, že ten človek, ktorý vyslovuje tento problém,
- sa snažil odpustiť, sa
- pokúšal odpustiť, bojoval s tým svojím vnútorným
- hnevom, lebo len na základe tejto skúsenosti vie
- povedať, že
- nevládze.
- A preto
- Ježiš hovorí: „Bezo mňa nemôžete urobiť
- nič.“ A preto, keď máme v srdci niekoho, na koho sa
- hneváme, ktorý nás možno naozaj zranil, že sa
- dokázal dotknúť toho citlivého miesta, kde
- naozaj urazil, kde naozaj vytiahol niečo z minulosti, kde
- naozaj
- sa dotkol toho citlivého poľa nášho srdca.
- Ak nosíme niekoho takéhoto v srdci, musíme ho odovzdať
- Ježišovi Kristovi v modlitbe. „Pane, pozri na tohto človeka.
- Ja mu nevládzem odpustiť. Ja nevládzem zabudnúť.
- Ja nevládzem sa nehnevať.“ Takáto úprimná modlitba
- má úžasný dosah. Ak sa cez takúto modlitbu
- otvárame a dovolíme, aby Ježišova láska
- a Ježišovo milosrdenstvo prenikalo cez naše
- srdce a spálilo v ňom všetko
- to a uvolnilo v ňom všetko to, čo hatí
- bariéram, čo hatí cez, prostredníctvom
- bariér náš vzťah k druhému človeku.
- Ten, kto sa vydá na cestu odpustenia, a to môže byť aj
- dlhá cesta, to sa nedá dosiahnuť lusknutím prsta.
- To nie je otázka jednej sekundy, ale jednej minúty.
- Kto zápasí s pokušením, sa zároveň už posväcuje,
- pretože sa otvára pre milosrdenstvo.
- Všetko toto vyjadrujeme v modlitbe, ktorú nás naučil
- náš Pán Ježiš Kristus, ktorý keď sa ho pýtali,
- ako sa máme modliť,
- okrem iného povedal: „Modlite sa takto: Odpusť
- nám naše viny, ako i my odpúšťame
- našim vinníkom.“ My vlastne v každom Otče náš
- sľubujeme, že budeme odpúšťať. Dokonca
- prosíme Boha, aby odpúšťal, lebo i my odpúšťame.
- Je to vzájomne prepojené a nedá sa to oddeliť.
- Preto kto
- odpúšťa, ten sa zároveň otvára pre Boha.
- A kto odpúšťa tomu človeku, ktorému odpúšťa,
- dáva novú šancu na to, aby sa vzťahy
- restabilizovali, znovu vystavali, znovu
- oživili a dá mu možnosť byť dobrý.
- Veľký pozor dajme na to, aby sme našim hnevom niekoho
- nedržali v jeho hriechu, pretože mu nechceme
- odpustiť, pretože neveríme, že by sa mohol
- zmeniť. Dajme pozor, aby sme našim hnevom niekomu vlastne
- nehovorili: „Ty si beznádejný prípad, ty sa nikdy
- nezmeníš.“ Mnoho konverzií by sa nebolo v dejinách
- uskutočnilo, keby pri konvertitoch nestáli milosrdní
- ľudia, ktorí sa modlia za toho druhého a veria,
- že Boh
- môže zmeniť ľudské srdce, že srdce
- kamenné sa môže zmeniť na srdce z mäsa,
- ktoré tľčie, ktoré bije láskou, ktoré
- pulzuje každodennou láskou voči tým druhým.
- Keď dnes budem dvíhať paténu s chlebom,
- obetovaným chlebom, ktorý sa stane Eucharistiou cez slová
- prepodstatnenia, položme dnes na paténu všetkých
- tých,
- ktorých máme v srdci a ktorým chceme, ale možno nie celkom
- vládžeme odpustiť. Položme ich na paténu,
- zdvihnime ich k Ježišovi a povedzme: „Pane, ty, ktorý si sa z kríža
- modlil za tých, ktorí ťa na ten kríž pribili.
- Ty, ktorý si miloval tých, ktorí teba nenávideli.
- Ty, ktorý si prosil o večnú spásu tých,
- ktorí teba hanili. Ty, ktorý si
- pravému lotrovi povedal: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Ty,
- Pane,
- zasiahni a otvor moje srdce pre lásku a odpustenie,
- aby miesto kopcov a vrchov bola cesta.
- Cesta, na ktorej sa dá zvítať. Cesta, na ktorej možno podať ruku.
- Cesta, na ktorej sa možno objať ako skutoční
- bratia
- a skutočné sestry.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Na veky vekov,
- amen.
- [hudba]
