SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
03.11.2015
15:41 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3716x

Z prameňa (3.11.2015)

Svätého Martina de Porres, rehoľníka, káže dp. Marián Bér.

Svätého Martina de Porres, rehoľníka, káže dp. Marián Bér.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1766 slov

Čítanie z Listu svätého apoštola
Pavla Rimanom.
Bratia,


  • Čítanie z Listu svätého apoštola
  • Pavla Rimanom.
  • Bratia,
  • my mnohí sme jedno telo v Kristovi a
  • jednotlivo sme si navzájom údmi.
  • Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme
  • dostali.
  • Či už dar prorokovať v súlade s vierou
  • alebo dar slúžiť v službe
  • alebo učiť pri vyučovaní či
  • povzbudzovať pri povzbudzovaní.
  • Kto teda dáva, nech dáva nezištne.
  • Kto je predstavený, nech je starostlivý.
  • Kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí
  • radostne.
  • Láska nech je bez pretvárky.
  • Nenáviďte zlo, lipnite k dobru.
  • Milujte sa navzájom bratskou láskou.
  • Predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v
  • horlivosti neochabujte. Buďte vrúcneho
  • ducha. Slúžte Pánovi.
  • V nádeji sa radujte. V súžení buďte
  • trpezliví, v modlitbe vytrvalí.
  • Majte účasť na potrebách svätých.
  • Buďte pohostinní.
  • Žehnajte tých, čo vás prenasledujú.
  • Žehnajte a nepreklínajte.
  • Radujte sa s radujúcimi. Plačte s
  • plačujúcimi.
  • Navzájom rovnako zmýšľajte
  • a nezmýšľajte vysoko,
  • ale prikláňajte sa k nízkym. Počuli sme
  • Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Pane, zachovaj moju dušu v tvojom
  • pokoji.
  • Pane, zachovaj moju dušu v tvojom pokoji.
  • Pane, moje srdce sa nevystatuje,
  • moje oči nehľadia povýšene. Neženiem
  • sa za veľkými vecami,
  • ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
  • Pane, zachovaj moju dušu v tvojom pokoji.
  • Ale ja som svoju dušu upokojil a
  • utíšil. Ako nasýtené dieťa v matkinom
  • náručí,
  • ako nasýtené dieťa, tak je moja duša
  • vo mne.
  • Pane, zachovaj moju dušu v tvojom pokoji.
  • Dúfaj, Izrael, v Pána
  • odteraz až naveky.
  • Pane, zachovaj moju dušu v tvojom pokoji.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate
  • a ste preťažení, a ja vás posilním.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Jeden zo spolustolujúcich povedal Ježišovi:
  • „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve."
  • On mu povedal: „Istý človek
  • pripravil veľkú večeru a pozval
  • mnoho ľudí.
  • Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným:
  • 'Poďte, už je všetko pripravené.'
  • A naraz sa začali všetci vyhovárať.
  • Prvý mu povedal: 'Kúpil som pole a musím si ho ísť
  • pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma.' Druhý
  • povedal: 'Kúpil som päť záprahov volov a idem ich
  • vyskúšať.
  • Prosím ťa, ospravedlň ma.'
  • Ďalší povedal: 'Oženil som sa, preto nemôžem
  • prísť.'
  • Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi.
  • Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal
  • svojmu sluhovi: 'Vyjdi rýchle na námestia, do ulíc
  • mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých.'
  • A sluha hlásil: 'Pane, stalo sa, ako si
  • rozkázal a ešte je miesto.'
  • Tu pán povedal sluhovi: 'Vyjdi na cesty a k ohradám a
  • donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom.
  • Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých
  • mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.'"
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • To nemôže byť pravdivé evanjelium, hovorí jeden mladý muž pri stretnutí s
  • kňazom práve na adresu tohto evanjelia, milí bratia a sestry,
  • že keď niekto ráta s niekým na večeru, tak zrazu sa začne
  • vyhovárať. Alebo teda, že do určitej miery
  • odignoruje toho, kto na večeru pozýva.
  • Pochopiteľne,
  • že záleží od toho, aký vzťah majú
  • pozývaní k pozván- teda k tomu, ktorý pozýva, k pozývajúcemu.
  • A môžeme vnímať,
  • é,
  • v tomto evanjeliu, ktoré sme práve počuli, ako,
  • é, istý človek je alebo dá sa povedať
  • môže byť obrazom nebeského Otca. Pretože to evanjelium začínalo
  • slovami
  • Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.
  • A Ježiš používa obraz veľkej večere, na ktorú
  • pozýva istý človek v tomto evanjeliu práve
  • po konštatovaní tohto jedného spolustolujúceho, ktorý
  • hovorí o Božom kráľovstve.
  • A niekto používa tento obraz o veľkej
  • večeri aj práve na hostinu, é, Kristovho tela a
  • krvi, teda na obraz alebo na situáciu, skutočnosť svätej
  • omše.
  • Ježiš používa ešte iný obraz a
  • ten môžeme nachádzať v evanjeliu svätého evanjelistu Matúša,
  • kedy tiež hovorí o hostine, na ktorú sa pozvaní začali
  • vyhovárať. A tie výhovorky boli presne podobné ako v
  • tomto.
  • Jeden kúpil pole, musí si ho ísť pozrieť, ďalší kúpil
  • voly, musí ich ísť vyskúšať, ďalší sa oženil, nemôže prísť.
  • Ale Ježiš v tomto Matúšovom evanjeliu dokonca používa výraz
  • svadba. Kráľ vystrojil svojmu synovi
  • svadbu a na túto svadbu pozýva pozvaných.
  • Či už ide o svadbu alebo o veľkú večeru, tak stále
  • môžme narábať s tým, že ide tu o
  • vzťah toho, kto pozýva a tých, čo sú
  • pozývaní.
  • Vieme to možno aj z nášho života, keď nás niekto pozýva a nemáme s ním
  • vytvorený nejaký blízky, príliš veľký vzťah,
  • no tak skrátka toto pozvanie možno odignorujeme, možno sa
  • zdvorilo, ospravedlníme a neprídeme.
  • Keď nás pozýva niekto, s kým máme vytvorený vzťah,
  • na kom nám záleží a vieme, že aj tomu, ktorý nás pozýva, záleží na
  • nás, no tak skrátka urobíme všetko pre to, aby sme sa s ním
  • stretli, aby sme na tú hostinu išli.
  • A keď použijeme ten
  • výraz svadba, že,
  • é, človek, ktorý usporadúva túto hostinu,
  • teda je nebeský Otec a pozýva nás na túto
  • hostinu, večeru alebo svadbu,
  • tak môžme rozmýšľať o tom, že aký
  • vzťah máme s pozývajúcim.
  • No a pochopiteľne,
  • že keby sme sa len zamysleli nad tým, že
  • čo je to trebárs svadba,
  • tak je to
  • moment, kedy muž a žena si
  • už dávnejšie padnú do oka, potom pokračuje ich vzťah a
  • nakoniec tento vzťah lásky, é,
  • je v období alebo v rozmedzí svadby a potom pokračuje život v
  • manželstve.
  • Keď Boh posiela na svet svojho syna Ježiša Krista, tak
  • aj tu ide o taký vzťah bytostnej lásky.
  • Dáva nám ho, aby Kristus za nás položil svoj život.
  • A samozrejme, že v tomto momente každý z nás môže
  • vytvárať vzťah lásky k Ježišovi Kristovi.
  • On je ten, ktorý nás, ktorý nám ponúka cestu k nebeskému
  • Otcovi.
  • Aj vo svätej omši sa modlíme skrze Krista s
  • Kristom v Kristovi. Máš ty, Bože Otče všemohúci, všetku úctu a
  • slávu. A práve tento bytostný vzťah
  • lásky Otca a Syna môže byť tiež
  • prirovnaný práve k takej svadbe, k
  • spoločenstvu. A zároveň nás to pozýva k tomu, aby
  • sme tento vzťah lásky vytvárali v našom živote.
  • No a pochopiteľne, že
  • to prvé pozvanie
  • je vtedy, keď sa stávame Božími deťmi krstom
  • a potom následne pokračuje v živote.
  • Tým, že sa snažíme trebárs konať dobré skutky,
  • tým, že počúvame
  • Božie slovo, prijímame Eucharistiu.
  • No ale pochopiteľne, že
  • tu môže nastať
  • aj také naše určité vyhováranie sa do,
  • teda v momente, kedy prídeme k tomu, že
  • neraz život podľa toho, ako nás k nemu
  • pozýva Boh alebo čo od nás očakáva,
  • sa nám zrazu nepozdáva. A tu sa človek môže začať
  • vyhovárať. A môžeme to vnímať v tom, že naozaj,
  • kto nemá vytvorený alebo nevytvára vzťah lásky
  • s pozývajúcim, teda s nebeským Otcom, ktorý nás pozýva na hostinu,
  • tak zrazu nachádza rôzne výhovorky, ktoré
  • nie sú ani opodstatnené. A môžeme to vidieť aj v tom dnešnom
  • evanjeliu. Je to pozvánka na večeru
  • a neviem, či teda niekto by išiel večer obzerať
  • pole, ktoré kúpil,
  • alebo či by večer išiel vyskúšať páry volov, ktoré kúpil.
  • A tak isto, keď sa oženil, no tak by možno išiel aj s manželkou na tú
  • večeru
  • a nie, že povie: „Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.“ Sú to také
  • nezmyselné výhovorky, ktoré ale neraz môžu aj v našom živote,
  • a samozrejme,
  • v tomto evanjeliu sú použité tieto, ktoré Ježiš používa, a v našom
  • živote môžu byť použité zase iné.
  • Ako sa najčastejšie môže vyhovárať dnešný človek?
  • Trebárs nedeľná svätá omša. Ale veď my chceme ísť na turistiku,
  • my chceme
  • ísť do prírody, my chceme mať krásnu nedeľu,
  • my si chceme spraviť nejaký
  • piknik a podobne. Ospravedlň nás, Pane, nemôžeme prísť.
  • Samozrejme, že
  • keď nad tým takto rozmýšľame, tak si povieme, že čo potom všetko máme
  • zakázané? Ani už tá nedeľa nie je taká, aby sme celý týždeň
  • drieme a ani tú nedeľu ešte nemôžeme mať trochu oddychu pre
  • seba.
  • Jasné, že toto evanjelium padá v súčasnej dobe aj
  • na
  • margo tých, ktorí
  • nemo sa prizerajú na to, ako neraz zo súčasného človeka
  • sa stáva moderný otrok.
  • Vieme, že mnohí mo-musia zostávať v práci od rána
  • do večera,
  • aby si udržali svoje pracovné miesto v súčasnej spoločnosti.
  • A pochopiteľne, že potom hovoriť o tom, aby trebárs niekto išiel
  • ešte v pracovný deň na svätú omšu, ktorá je o šiestej alebo o piatej, keď ten
  • človek je v robote do deviatej-
  • Je priam nemožné.
  • A pochopiteľne, že keď človek takto je v práci pondelok až
  • piatok,
  • niekedy aj sobotu, niekedy aj v nedeľu musí z domu pracovať,
  • tak samozrejme, že
  • toto evanjelium veľmi by sa malo dotýkať tých, ktorí za
  • toto všetko nesú zodpovednosť
  • v súčasnej spoločnosti.
  • Ale pochopiteľne, že môžeme aj my si tu nájsť určité
  • myšlienky pre
  • náš duchovný život.
  • A je to o tom vzťahu s Bohom. Skrátka, keď mi záleží na niekom,
  • keď mám k niekomu vzťah
  • a nie je to len vzťah nejakej pretvárky, ale vzťah naozaj,
  • vzťah lásky, tak sa túžim stretnúť s tým
  • človekom, s tou osobou, s tou bytosťou a v tomto prípade
  • s našim nebeským Otcom.
  • Jeden konkrétny príklad zo života: rodina sa stretne
  • pri obede.
  • Otec prednáša kvetnatú modlitbu: „Ďakujeme ti, Pane, za tieto
  • dary, ktoré nám dávaš, vynikajúce.“ Keď sa domodlia, tak
  • zrazu
  • otec: „Polievka je
  • presolená alebo nedosolená.
  • Aj toto jedlo, to sa nedá jesť pomaly.“ A syn sa ho
  • pýta: „Otec,
  • a čo myslíš,
  • čomu Boh verí,
  • čo hovoríš? Či tej modlitbe, kde ďakuješ za tieto skvelé dary,
  • alebo potom tomu, čím kritizuješ toto
  • jedlo?“ Jeden taký moment.
  • A ďalší moment, tiež zo života jedného skladateľa
  • duchovných piesní, ktorý si nechtiac
  • vypočul rozhovor svojho syna s kamarátmi, kedy títo
  • hovoria, hovoria, že ktorého otec je
  • slávnejší. A tak jeden z tých kamarátov hovorí, že:
  • „Môj otec,
  • ten sa pozná so starostom tohto mesta.“ Ten druhý chlapec hovorí: „Môj
  • otec, ten sa pozná s premiérom, sú kamaráti.“ A tento
  • syn skladateľa duchovných piesní hovorí, že: „Môj otec
  • sa pozná s Pánom Bohom.“ A vtedy tento hudob-tento
  • skladateľ duchovných piesní odišiel do svojej pracovne a tam si kľakol
  • a poďakoval Pánu Bohu, že jeho syn môže povedať, že: „Môj otec
  • sa pozná s Pánom Bohom“ a modlil sa tak: „Pane, daj, aby môj
  • syn vždycky mohol povedať, že môj otec sa pozná s Pánom
  • Bohom.“ Je to taká pozvánka pre každého z nás.
  • Možno môžeme sa zamyslieť nad tým,
  • ako odpovedáme na pozvanie na hostinu, ku
  • ktorej nás, na ktorú nás pozýva náš nebeský Otec.
  • Možno na naše niektoré výhovorky, možno na
  • to, že ako sa poznáme s Pánom Bohom, nad tým,
  • aký je náš vzťah s ním. A keď možno si odpovieme na
  • tieto otázky, tak aj náš život duchovný a
  • vlastne
  • aj
  • tie každodenné pozvania nebeského Otca k
  • stolovaniu s ním alebo prežívaniu spoločenstva s ním
  • nám môžu byť potom príjemnejšie a zároveň aj
  • pomáhať nám v našej spáse. Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (3.11.2015) - Archív

Reklamní partneri