Mohlo by vás zaujímať:
SPRÁVY
SPRAVODAJSKÝ SÚHRN
19.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (30.01.2018)
Utorok 4. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok 4. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
Absolón sa nečakane zjavil pred očami
Dávidových sluhov.
- Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
- Absolón sa nečakane zjavil pred očami Dávidových sluhov.
- Sedel na, na mulici. Keď mulica vošla pod veľký
- košatý dub, zachytil sa hlavou na dube a
- ostal visieť medzi nebom a zemou.
- Mulica, na ktorej sedel, prešla.
- Ktosi to videl a oznámil Joabovi: „Videl som
- Absolóna visieť na dube."
- Joab vzal do ruky tri kopije a vrazil ich Absolónovi do
- srdca.
- Dávid sedel medzi dvoma bránami.
- Pozorovateľ, čo vyšiel na terasu brány na hradbách,
- dvihol oči a videl, že beží osamelý
- človek.
- Zakričal a oznámil to kráľovi.
- Keď človek prišiel, kráľ mu povedal:
- „Odstúp a staň si tamto."
- On odstúpil a stál.
- Vtom sa zjavil Etiopčan a keď prišiel,
- povedal:
- „Dobrú zvesť prinášam, pane, môj kráľ.
- Dnes ti Pán prisúdil právo a vyslobodil ťa z rúk
- všetkých, čo povstali proti tebe."
- Ale kráľ sa opýtal Etiopčana: „Má sa mladík
- Absolón dobre?"
- Etiopčan mu odvetil: „Nech pochodia ako ten
- mladík nepriatelia môjho pána a kráľa
- a všetci, čo zločinne povstali proti nemu."
- Kráľ sa zachvel, vystúpil do siene nad bránou
- a plakal.
- Chodil a hovoril: „Syn môj Absolón, syn
- môj, syn môj Absolón. Radšej som mohol ja
- zomrieť namiesto teba.
- Absolón, syn môj, syn môj."
- Joabovi oznámili, že kráľ plače a
- žiali za svojím synom.
- A tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok v celom
- národe,
- lebo ľud počul v ten deň hovoriť: „Kráľ žiali za
- svojím synom."
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Sklon sa ku mne, Pane, a vyslyš ma.
- Sklon sa ku mne, Pane, a vyslyš ma.
- Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, lebo som
- biedny a chudobný.
- Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný. Zachráň,
- Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.
- Sklon sa ku mne, Pane, a vyslyš ma.
- Zmiluj sa, Pane, nado mnou, veď k tebe volám deň čo
- deň. Obvesel, Pane, svojho sluhu, veď k
- tebe dvíham svoju dušu.
- Sklon sa ku mne, Pane, a vyslyš ma.
- Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi
- milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
- Pane, počuj moju modlitbu. Všimni si hlas
- mojej úpenlivej prosby.
- Sklon sa ku mne, Pane, a vyslyš ma.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- On vzal na seba naše slabosti a niesol
- naše choroby.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď sa Ježiš znova prepravil, preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa
- k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z
- predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol
- mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera.
- Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila."
- Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a
- tlačil sa na neho.
- Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok.
- Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý maj-majetok, ale
- nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie.
- Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla
- sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo
- len jeho odevu, ozdraviem."
- A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby
- vyliečená.
- Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila.
- Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich
- šiat?"
- Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup a
- pýtaš sa, kto sa ma dotkol?"
- Ale on sa obzeral. Chcel vidieť tú, čo to urobila.
- Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a
- chvením padla pred neho a povedala mu celú pravdu.
- A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.
- Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby."
- Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a
- povedali: „Tvoja dcéra umrela. Načo ešte unúvaš
- učiteľa?"
- Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy:
- „Neboj sa, len ver."
- A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi
- a Jakubovmu bratovi Jánovi.
- Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké
- bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa
- plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí."
- Oni ho vysmiali.
- Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa
- a tých, čo boli s ním. Vstúpil tam, kde dievča ležalo.
- Chytil ho za ruku a povedal mu: „Talita kum,“ čo v preklade
- znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň.“ A dievča
- hneď vstalo a chodilo. Malo totiž dvanásť rokov.
- I strpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal,
- že sa to nik nesmie dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu
- dali jesť.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste.
- Ten dnešný utorok, drahí moji,
- sa prihovára
- istým spôsobom
- vám, rodičom.
- Neviem, či ste si to všimli.
- Vidíme dvoch otcov v dnešných čítaniach
- a jednu dcéru a jedného syna.
- V čítaní zo Starého zákona vidíme otca Dávida, kráľa
- Dávida
- a jeho syna
- Absolóna,
- toho, ktorého všetci milovali
- v Izraeli.
- V evanjeliu zasa vidíme iného otca a jeho
- dcéru.
- V každom tom príbehu ale sa stane niečo iné.
- V tom druhom príbehu
- Ježiš hovorí: „Len ver.“
- A prichádza a všetci mu hovoria: „Á, čo, ona už zomrela a čo tam
- zbytočne.“ „Nie, ona spí.
- Dievča, hovorím ti, vstaň.“
- Otcova bolesť sa premenila na radosť.
- V tom prvom, prvom príbehu,
- tam to bolo iné, pretože tam sa syn postavil proti otcovi.
- Absolón povstal proti svojmu otcovi, kráľovi Dávidovi.
- A vojensky. Dávid musel utekať z mesta,
- aby ho vlastný syn nezabil.
- Ale teda všetko sa to zvrtlo a nakoniec Dávidova
- armáda vyhráva. Absolón uteká.
- Zahynie.
- Kráľ Dávid zostáva v bolesti. Syn, ktorý sa proti nemu
- otočil,
- už nedostal čas
- oľutovať, obrátiť sa. Aspoň teda nie tak, že by sme o tom vedeli, že by to
- vo Svätom písme bolo zaznamenané.
- A otec, ktorý ho miloval napriek tomu, že syn išiel proti nemu.
- Ste rodičia, to viete. Napriek tomu, že vaše deti sú mnohokrát
- všelijaké, ale sú to vaše deti
- a jednoducho to, to človek...
- Môže opustiť matka svoje dieťa? Pýta sa svätopisec vo Svätom
- písme,
- keď chce hovoriť o Bohu, hovorí, že aj keby sa to stalo, ale on
- nepredpokladá. My vieme dnes, že žiaľ, aj v tejto sebeckej dobe aj také
- situácie sú, ale to nie sú normálne situácie.
- To sú choré situácie, kedy matka opúšťa svoje dieťa z
- nejakého dôvodu normálnemu človeku nepochopiteľného
- dôvodu.
- Starozákonný človek to tak nevnímal.
- Tam bolo dieťa Božím požehnaním, Božím darom.
- Teraz kráľ, on prichádza. No celkom, celkom je v tej
- situácii ako mnohí z vás.
- Nemyslím, že sa vaše deti stavajú proti vám,
- ale jednoducho odchádzajú od
- vás. Nemyslím, že sa ožení, vydá, ale odchádzajú od Boha.
- Odchádzajú od života, ku ktorému ste tie deti viedli.
- Strácate ich.
- To je strašná bolesť. Dávid bo- Dávidova bola o to väčšia,
- že on už nevedel, čo ďalej. On už dostal správu,
- že mladík Absolón je mŕtvy.
- Jedno dievčatko
- bolo mŕtve a Kristus ho kriesi a druhý syn
- zomiera a ďalej o ňom nevieme nič.
- Prečo to spomínam?
- Kráľ Dávid bol veriaci.
- Nevedel, čo bude ďalej mnohokrát, ale veril Bohu.
- Aj vtedy,
- keď bol on sám ten, ktorý zlyhal.
- A keď naozaj bol schopný skoro až nepočúvať Boha.
- A vlastne, keď človek hreší, tak vtedy Boha nepočúva.
- Ale v momente, keď nejak bol s ním
- zatriasli, zatriasol s ním prorok Náthan, ktorý hovorí:
- „Čo si to vyviedol? Zabil si
- Hetitca Urijáša mečom
- nepriateľov.“ Tak Dávid znova chce počúvať,
- ale skutočne Boha, nie svoje predstavy o tom,
- ako má vyzerať život.
- Ale Bože, čo mi to hovoríš? Zhrešil som.
- Napriek tomu, že bolesť je obrovská, aj v tomto prípade neprestáva
- dôverovať Bohu a chce počúvať Boží hlas.
- Drahí moji, kvôli čomu to takto rozvášne rozprávam?
- Či zostávajú vaše deti pri vás a robia vám
- radosť aj vnúčatá? Alebo sa stane to, čo sme počuli
- a aj sa vám stáva. Aj som to v niemnici počul, že jednoducho
- odchádzajú a vy, vy už si neviete rady, už neviete.
- Už ste všetko spravili a, Pane Bože, nič sa nedeje.
- Neprestávajme dôverovať Bohu. Neprestávajme
- veriť Bohu, lebo v konečnom dôsledku Ježiš má
- posledné slovo.
- Ale tá moja výzva je: neprestavajme
- dôverovať Bohu
- a veriť v Krista,
- pretože to, čo sa nám stáva už aj dneska na Slovensku,
- je, že my v našej túžbe
- veriť v Boha a počúvať, čo Ježiš hovorí,
- počúvame všeličo iné.
- A potom sme takí nervózni a zaskočení, prečo cirkev ešte
- neuznala Turzovku a prečo neuznala Medžugorie.
- A to Pán Boh sa isto hnevá, že cirkev, tak som to zažil, že Pán Boh sa
- hnevá, že cirkev neuznala Turzovku a cirkev
- vlastne ide proti Pánu
- Bohu. Nie,
- Pán Ježiš nehovorí: „Ten bude spasený, kto uverí zjaveniam v
- Turzovke.“ To nikdy Pán Ježiš nepovedal.
- A nie preto, že Turzovka bola oveľa neskôr.
- Nie, Pán Ježiš hovorí: „Mne musíte uveriť,
- mne.“ A tak nech sme tí, ktorí
- počúvajú skutočné Božie zjavenie tak, ako nám ho
- evanjelisti a svätopisci zachytili.
- A nech tak, ako nás Ježiš učí vo svojom skutočnom
- zjavení, prežívame svoj každodenný život.
- A keď sa stane, že niekde nejaká súkromná
- modlitba alebo aj Fatima, Lurdy alebo niekde je nejaká
- výzva, tak nech naozaj sledujeme, čo tá výzva hovorí.
- Panna Mária, ak vyzýva, ukazuje na svojho syna.
- Obráťte sa, modlite sa ruženec a tak ďalej a tak
- ďalej.
- Takže drahí moji,
- nenechajme sa bolesťou
- odlákať od Krista. Napriek bolesti,
- tak ako kráľ Dávid, zostaňme verní Bohu.
- Pochválený buď Ježiš Kristus. Najväčší nám je.
- [hudba]






