Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (30.4.2018)
Pondelok po 5. veľkonočnej nedeli, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Pondelok po 5. veľkonočnej nedeli, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Prepis videa
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Keď sa v Ikóniu pohania a Židia so svojimi
predstavenými
- Čítanie zo Skutkov apoštolov.
- Keď sa v Ikóniu pohania a Židia so svojimi predstavenými
- chystali prepadnúť, potupiť a ukameňovať Pavla a
- Barnabáša a oni sa to dozvedeli,
- utiekli do lykáonských miest, do Lystry a Derbe a do kraja
- okolo nich a tam hlásali evanjelium.
- V Lystre sedával istý muž s chorými nohami.
- Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil.
- Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel.
- A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, povedal
- veľkým hlasom: „Postav sa rovno na
- nohy.“ A on vyskočil a chodil.
- Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykáonsky kričali:
- „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe.“
- Barnabáša nazvali Jupiterom a Pavla Merkúrom, lebo on
- viedol reč.
- A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne
- býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať.
- Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol,
- roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali:
- „Mužovia, čo to robíte?
- Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám
- evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k
- živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a
- všetko, čo je v nich.
- On v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou,
- ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre
- robil. Z neba vám dával dážď a úrodné časy
- a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou.
- Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy,
- aby im neobetovali.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Nie nás, Pane, ale svoje meno osláv.
- Nie nás, Pane, ale svoje meno
- osláv.
- Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv
- pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.
- Prečo majú hovoriť pohania: „Kdeže je ten ich
- Boh?“
- Nie nás, Pane, ale svoje meno
- osláv.
- Veď náš Boh je v nebi a stvoril všetko, čo chcel.
- Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata, sú
- dielom ľudských rúk.
- Nie nás, Pane, ale svoje meno
- osláv.
- Nech vás požehnáva Pán, ktorý stvoril nebo i zem.
- Nebesia si Pán vyhradil pre seba, ale zem dal
- synom človeka.
- Nie nás, Pane, ale svoje meno
- osláv.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Duch Svätý vás naučí všetko a pripomenie vám
- všetko, čo som vám povedal.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva ti, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- „Kto má moje prikázania a zachováva ich,
- ten ma miluje.
- A kto miluje mňa,
- toho bude milovať môj Otec.
- Aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba
- samého.“ Júda, nie ten
- Iškariotský, sa ho spýtal:
- „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám,
- a nie svetu?“ Ježiš mu odpovedal:
- „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo
- a môj Otec ho bude milovať. Prídeme k nemu
- a urobíme si uňho príbytok.
- Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová.
- A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo,
- toho, ktorý ma poslal.
- Toto som vám povedal, kým som ešte u vás.
- Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom
- mene, naučí vás všetko a pripomenie vám
- všetko, čo som vám povedal."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Možno, že jedno z takých pokúšení, ktoré
- na každého z nás občas striehne a
- niektorí mu niekedy možno aj podľahneme,
- je pokušenie
- akejsi slávy, akéhosi
- obdivu od ľudí, ktorí sú okolo nás.
- Pretože je to zvyčajne sprevádzané s veľmi príjemnými
- skutočnosťami.
- Možno niekedy si mýlime toto pokušenie s tou takou
- prirodzenou potrebou po nejakom uznaní.
- Ktorým si však v skutočnosti veľakrát kompenzujeme
- čosi, čo nám v našom vnútri chýba
- a myslíme si, že to môžeme takýmto spôsobom doplniť.
- Možnože ten príbeh, ktorý sme počuli v dnešnom prvom čítaní zo
- skutkov apoštolov, ehm, nám podáva taký
- až preexponovaný pohľad na toto pokušenie, keď sa
- tuná, ehm, dvaja z apoštolov,
- môžeme tak povedať, Pavol a Barnabáš, ocitnú tvárou v
- tvár situácii, kedy tí, tí ľudia chcú
- ten ich obdiv voči nim prejaviť takým
- spôsobom, že ich nesprávne považujú
- za vtelené božstvá,
- že im chcú priniesť obetu.
- Možno, že človek nejakej slabšej povahy by v tej
- chvíli podľahol tomuto
- pokušeniu a povedal si, povedal by si tak fajn, tak keď ma
- považujú za svojich bohov, tak ako prečo by som s nimi túto hru
- nehral?
- Vieme však, že v Pavlovi a Barnabášovi sa v tej
- chvíli určite správnym spôsobom
- ozýva ich svedomie, ozýva ich charakter a povedia si,
- tak túto hru my hrať nebudeme a nemôžeme, pretože by sme sa tým
- spreneverili viere v jediného a pravého Boha.
- A tak môžeme povedať v tomto pokušení obstoja a
- odmietnu niečo, čo im v žiadnom prípade
- nepatrí.
- My si môžeme položiť otázku,
- ak sa ocitáme v situáciách, kedy je nám ponúkané
- niečo, čo nám nepatrí, dokážeme
- reagovať správnym spôsobom? Dokážeme odmietnuť
- to,
- čo by nám možno aj bolo príjemné, ale mohlo by nám to
- uškodiť, mohlo by nás to
- nejakým spôsobom zviesť z tej správnej cesty
- nasledovania Krista, služby jedinému pravému
- Bohu.
- Je to veľká vec zachovať si,
- možno aj v drobných veciach, zachovať si charakter a
- zachovať vernosť svojmu svedomiu.
- Vernosť Bohu, ktorý nás
- stvoril, ktorý nás vykúpil a ktorý nás chce
- bezpečnou
- cestou privádzať k sebe.
- Môže povedať, že presne v tomto kontexte hovorí aj
- dnešný Žalm, ktorý nasledoval bezprostredne po
- prečítaní tohto zaujímavého príbehu zo
- života apoštola Pavla a jeho
- spoločníka na cestách, svätého Barnabáša.
- Žalmista hovorí nie nás, Pane, ale svoje meno
- osláv.
- A my, keď sme to spolu so žalmistom opakovali,
- tak môžeme si povedať, že sme naozaj
- vyslovovali jednoduchú prosbu, jednoduchú modlitbu,
- kde sme prosili Boha, aby v nás
- práve v takýchto situáciách víťazilo
- vedomie,
- že nemáme žiť svoj život na to, aby nás
- ľudia oslavovali, aby nám prinášali nejaké
- obety, keď to poviem trošku tak preexponovane v
- kontexte toho prvého čítania,
- ale že náš život má byť bohoslužbou.
- To znamená, že my sme tí, ktorí máme slúžiť jedinému
- a pravému Bohu, a tak ho svojím životom
- oslavovať a privázať k nemu aj ľudí,
- ktorí sú okolo nás.
- Môžeme povedať aj tuná hrozí také nejaké pokušenie,
- že to nejakým spôsobom začneme robiť akosi tak
- naruby.
- Že dokonca paradoxne aj z toho, že
- druhých ľudí privádzame k Bohu, v skutočnosti
- urobíme takú akúsi oslavu seba.
- Že si môžeme tak povedať, tak áno, tak ja som ten,
- ehm, úžasný super človek, ktorý dokáže, ehm,
- ľudí privádzať k Bohu, ktorý ich dokáže, ehm,
- vyťahovať z ich zlého spôsobu života.
- A vďaka mne, majstrovi sveta, znova títo
- ľudia nachádzajú tú správnu cestu.
- No isteže, evanjelizácia je našou povinnosťou, ktorá
- vyplýva z nášho krstu. Ale tiež to nie je niečo,
- čo by sme mali robiť na svoju slávu, pripisovať si nejaké
- zásluhy, robiť si čiarky niekde v zošite alebo na
- stene.
- Toľko ľudí sa mi už podarilo obrátiť.
- No to je Božia milosť, že sa nejakí
- ľudia obrátili aj na základe toho
- nejakého nášho pôsobenia, nášho účinkovania.
- Tak isto, ako je na našu škodu, keď sa stal opak.
- Keď dajme tomu sme niekomu dali zlý príklad, alebo keď
- sme niekoho svojím spôsobom života od Boha
- naopak nejako odstrašili. To sú tiež
- skutočnosti, ktoré máme nejakým spôsobom s pokorou mať
- na zreteli a modliť sa aj za tých, ktorým sme možno
- nedali dobrý príklad nasledovania Krista.
- No a napokon evanjelium, ktoré nás opäť tak, ako to je už
- zvykom vo veľkonočnom období, pozýva do
- večeradla a pozýva nás, aby sme boli účastnými
- toho, tých nádherných slov, ktoré Ježiš prednáša svojim
- apoštolom pri poslednej večeri. A tentokrát
- dáva Ježiš,
- ehm, do súladu
- skutočnosť, ehm, lásky a skutočnosť
- žiť života, žiť život v súlade s
- Božími prikázaniami. Kedy niekoľkokrát
- opakuje tú myšlienku, že ten, kto miluje
- Boha, ten zachováva jeho prikázania.
- Alebo naopak zachovávanie prikázaní
- je jednoznačným prejavom toho, že milujeme
- Boha.
- Ak je zachovávanie prikázaní prejavom toho, že milujeme
- Boha,
- potom nás to nemôže nijakým spôsobom obťažovať.
- Ak žijeme svoj život vo vedomí, že všetko to, čo robíme
- i to, čomu sa vyhýbame, je preto,
- pretože Boh nás miluje a my mu chceme takýmto
- spôsobom dokázať, že si tú jeho lásku vážime a že
- aj my ho chceme milovať, tak potom ten náš život
- môžme žiť naozaj v slobode a v radosti.
- Alebo naopak, ako nás tiež to evanjelium
- upozorňuje, ak si myslíme, že žiť Ježišove
- prikázania a žiť Božie prikázania je niečo, čo nás obťažuje,
- niečo, čomu otročíme, niečo, čo nás oberá o našu
- slobodu, tak potom samozrejme, že nemôžeme z
- toho všetkého prežívať radosť a potom aj ten náš vzťah s
- Bohom nie je založený na láske, ale na
- nejakých iných negatívnych pocitoch.
- A tak rovnako si môžeme klásť otázku, že do
- akej miery ma v tom mojom každodennom živote
- nasledovanie Krista obmedzuje, či
- dokonca obťažuje a do akej miery je pre
- mňa naozaj radostným nasledovaním toho, ktorý
- ma miluje, ktorý položil za mňa svoj
- život. A tak chcem popriať
- dnes toto ráno každému z nás
- naozaj, aby sme s ochotným srdcom
- a s vedomím toho, že naozaj
- Boh nás miluje a že my chceme milovať jeho, dnešný
- deň prežili v jeho prítomnosti,
- v prítomnosti toho, ktorý nestriehne
- na každé naše zlyhanie, ale naopak v prítomnosti toho,
- ktorý nás posilňuje k tomu, aby sme
- všetko konali s radosťou, s láskou
- a vo vedomí naozaj slobodného
- prístupu, slobodného rozhodovania sa o tom, čo
- urobíme, čo neurobíme
- a s tým spojenou, s tým spojenou osobnou
- zodpovednosťou.
- Zodpovednosťou za seba i za tých, s ktorými sa
- dnes stretneme.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Na veky amen.
- [hudba]
