Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (31.10.2017)
Utorok 30. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Marián Bér.
Utorok 30. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Marián Bér.
Prepis videa
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla
Rimanom.
Bratia, myslím,
- Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom.
- Bratia, myslím, že utrpenia tohoto času nie
- sú hodné porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na
- nás má zjaviť.
- Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží
- synovia. Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti,
- nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho
- podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie
- bude vyslobodené z otroctva skazy,
- aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí.
- Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá
- a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz.
- A nielen ono, ale aj my sami, čo máme
- prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme
- a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie
- svojho tela.
- Lebo v nádeji sme spasení.
- Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej.
- Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí?
- Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to
- očakávame. Počuli sme Božie slovo.
- Bohu благодаря.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z
- toho radosť.
- Keď Pán privádzal Sion, späť Sionských zajatcov,
- boli sme ako vo snách. Ústa sme mali plné radosti
- a jazyk plný plesania. Veľké veci urobil
- s nami Pán a máme z toho radosť. Vtedy
- sa hovorilo medzi pohanmi veľké veci urobil s nimi
- Pán. Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho
- radosť.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z
- toho radosť.
- Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu krajiny.
- Tí, čo seju v slzách, s jasotom budú žať.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z
- toho radosť.
- Keď odchádzali, idúcky plakali a osivo niesli na
- siatie. No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
- a svoje snopy prinesú.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z
- toho radosť.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil
- maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal:
- "Čomu sa podobá Božie kráľovstvo?
- K čomu ho prirovnám?
- Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a
- zasial do svojej záhrady. Keď vyrástlo, bol z neho
- strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch."
- A zasa povedal: "K čomu prirovnám Božie kráľovstvo?
- Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do
- troch mier múky, až sa všetko prekvasi."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Sláva tebe, Kriste.
- A nech smir naše prejeví.
- Jeden taký príbeh, milí bratia a sestry,
- z čias dovolenky alebo teda z prežívania dovolenky dvoch
- ľudí hovorí o tom, ako
- mali také krásne miesto pri jazere a
- prežívali tam teda týždeň voľna.
- A tak spočívalo to aj v tom, že tam, kde boli ubytovaní, tak sa zobrali
- loďkou, prešli na druhý breh jazera, tam mali
- stravu zase. Takto chodili ráno, na obed, večer.
- A jedenkrát sa tak vracali takí v lepšej
- nálade z tej večere, a to tým člnkom sa chceli
- dostať teda späť tam, kde boli ubytovaní.
- A tak
- začali veslovať ako vždy, ale už bola tma a veslovali už
- aj dosť dlhý čas a stále nevideli ten breh, ku ktorému sa
- teda mali priblížiť k tomu svojmu ubytovaniu.
- A tak boli z toho takí znepokojení, znepokojení, že
- čo sa to vlastne deje.
- A keď tak veslovali a veslovali, zrazu jeden z nich zbadal, že
- oni zabudli vlastne ten čln odviazať od
- brehu, a tak stále veslovali na jednom mieste bez
- toho,
- aby zbadali, že vlastne sa kdesi hýbu.
- Je to, neviem pravdu povedať, či vykonštruovaný príbeh, alebo či
- sa to naozaj stalo, ale chce to povedať jednu takú
- dôležitú skutočnosť. Aj nám to môže povedať, že keď
- toto prenesieme do nášho duchovného života tento obraz,
- tak neraz to môže práve súvisieť aj s tým dnešným
- evanjeliom. Čomu sa podobá Božie kráľovstvo?
- Malé zrnko, ktoré má rásť, ktoré, rásť, ktoré sa má
- rozvíjať. Až tak, že bude z neho strom a nebeské
- vtáky budú hniezdiť v jeho konároch. Nerieš.
- Nieraz ale sa stáva, že aj v našom duchovnom živote jeden
- duchovný
- autor to tak rieši, že či sme vôbec zasiali to
- zrnko, či sme dovolili, aby v nás sa zakorenilo
- a či ho stále len Neotáčame kdesi medzi
- prstami a nedovolíme mu rásť. Božie kráľovstvo,
- ktoré v nás má rásť. A vtedy je to akoby to lano,
- ktoré je pripevnené stále o nejaký ten pomyselný breh našich
- istôt.
- Môže tam byť zakotvený náš egoizmus, môže tam byť zakotvené
- rôzne veci, tie pozemské, na ktoré sa spoliehame, ktoré
- považujeme za tie pozemské istoty a tými veslami stále
- prehrabujeme tú vodu, ale nehýbeme sa.
- A toto je vlastne taký ten obraz toho, že keď tá, ten čln sa nehýbe tam,
- kam by sa mal hýbať.
- Zmysel nášmu životu aj podľa tohto dnešného evanjelia, podľa
- tohto Božieho slova dáva nám láska k Bohu a
- láska k blížnym.
- A to je vlastne ten rast Božieho
- kráľovstva. Rast zrnka v nás, ktoré je
- zasadené, ktoré má rásť a takisto kvas,
- ktorý keď vieme, že
- ako premení, ako zmení cesto,
- zväčší ho, znásobí a potom je z neho už buď
- chlieb, alebo niečo, čo je kysnuté.
- Môžeme sa teda pýtať každý sám za seba, že ako
- dávame v nás rásť tomuto Božiemu kráľovstvu, tomuto zrnku, ktoré
- je v nás zasiate, ktoré by teda malo klíčiť a
- prinášať úrodu, prinášať ovocie.
- Môžeme sa pýtať, ako napĺňame ten zmysel života v láske k
- našim blížnym.
- Môžeme sa pýtať každý sám za seba, že
- nakoľko dokážeme Bohu priniesť našich blížnych v modlitbe.
- Pre koho žije a bije naše srdce?
- Nakoľko dokážeme Bohu odovzdať aj náš život, ktorý
- je neraz pretváraný práve rôznymi okolnosťami, aby bol
- oslobodený od toho niečoho pomyselného v
- našom živote, čo nám dáva akoby istoty, od toho lana, ktoré nás púta k
- brehu.
- A môžeme vnímať aj neraz
- v ľudských životoch, že prichádza aj také
- čistenie, také oslobodzovanie, keď prídu rôzne skúšky, rôzne
- ťažkosti. Človeku to dá zabrať, ale niekedy v tých
- situáciách príde na to, že toto je to, čo ma
- oslobodilo. To, čo pretrhlo to lano,
- oslobodilo ma od toho brehu a môže zrnko, ktoré je zasiate
- v človeku rásť a prinášať úrodu, klíčiť.
- A tak môžeme aj dnes vlastne v duchu toho dnešného Božieho slova,
- v duchu evanjelia porozmýšľať, ako v nás
- dovoľujeme rásť Božiemu kráľovstvu, tomu zrnku, ktoré
- môže prinášať potom neskôr úrodu. Amen.
- [potlesk]






