Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (4.5.2015)
Pondelok po piatej veľkonočnej nedeli, káže dp. Miloš Lichner.
Pondelok po piatej veľkonočnej nedeli, káže dp. Miloš Lichner.
Prepis videa
Aleluja,
aleluja. Aleluja, aleluja. Duch
Svätý nás naučí všetko a pripomenie
- Aleluja,
- aleluja. Aleluja, aleluja. Duch
- Svätý nás naučí všetko a pripomenie
- vám všetko, čo som vám povedal.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma
- miluje. Ak kto miluje mňa, toho bude milovať
- môj Otec. Aj ja ho budem milovať a zjavím
- mu seba samého."
- Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane,
- ako to, že seba chceš zjaviť nám a svetu nie?"
- Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude
- zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať.
- Prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.
- Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová.
- A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo,
- toho, ktorý ma poslal.
- Toto som vám povedal, kým som ešte u vás.
- Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom
- mene, naučí vás všetko a pripomenie vám
- všetko, čo som vám povedal." Počuli
- sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí priatelia, sestry a bratia, dnešná liturgia,
- bohoslužba slova nám ponúka úryvok zo štrnástej
- kapitoly Jánovho evanjelia. Úryvok sám o sebe
- teologicky veľmi náročný. Kristus vo svojej
- reči pripomína dôležitosť
- zachovávania jeho prikázaní ako taký vonkajší
- znak osobnej lásky ku Kristovi.
- A záverom evanjelia Kristus pripomína
- špeciálnu úlohu Božieho Ducha, Ducha Svätého,
- ktorá pozostáva v tom, že tento Boží Duch bude
- pripomínať to, čo Kristus povedal.
- A tu si uvedomujeme pri tom pripomínaní, že to je niečo,
- čo je veľmi dôležité aj v našom duchovnom živote.
- Potrebujeme si v našom duchovnom živote pripomínať
- mnohé veci,
- skúsenosti. Sme totiž ako ľudia takí, že
- zabúdame a niekedy zabúdame na tie podstatné
- veci nášho duchovného života. Niekedy sa necháme
- prehlušiť tokom, hlukom tohto sveta, ktorý
- prichádza a ktorý nás tak prehluší.
- Alebo sa to prípadne zmešie-zmiešava s inými hlasmi
- a potom už nedokážeme jasne rozlíšiť, či to, čo sa nám
- pripomína, je dobré alebo zlé.
- Ak sme teda úprimní voči sebe, tak si musíme
- uznať, že sa v nás niekedy ozýva aj iný hlas,
- ktorý tiež pripomína,
- ale pripomína tým, že nás navádza na iné veci, na cestu,
- ktorá nás odvádza od Boha.
- Vieme, že v tomto prípade ide o pokúšanie, navádzanie
- zlého ducha. Tieto sú niekedy veľmi jasné.
- Niekedy veľmi jasne cítime pôsobenie Božieho Ducha, ktorý
- nás pobáda. Niekedy jasne cítime takéto
- pripomínanie sa zlého ducha, ktorý veľmi očividne
- nás chce odtiahnuť od Boha.
- Nie vždy je to však také jasné. Pripomína nám to už
- svätý Pavol v druhom liste Korinťanom v dvanástej kapitole, kde
- hovorí o špeciálnej charizme rozlišovania duchov.
- Každá kresťanská komunita musí mať niekoho, mala
- by mať niekoho, kto má takúto úlohu, kto dokáže
- zvládnuť takúto úlohu, kto dostal od Boha charizmu,
- dar rozlišovania duchov. Toho, čo je Božie
- a toho, čo nie je Božie.
- Keď sa vrátime k Jánovi, keď Ján písal svoje evanjelium
- koncom prvého storočia, vtedy vzniká v kresťanstve aj
- istý apokryfný spis. Medzi rokmi sto až
- stoštyridsať starokresťanský autor Hermas
- napísal apokalyptické dielo, ktoré nazval
- Pastier, ktoré je zložené z troch častí: z vízií,
- prikázaní a podobenstiev. Hermas je
- vlastne ako prvý taký moralizátor, ktorého máme
- zdokumentovaného v našej kresťanskej teológii a vlastne ktorý
- takýmto spôsobom aj udáva smer vývoja
- latinskej cirkvi. V šiestom prikázaní tento
- apokryfný autor píše o tom, že každý človek má pri
- sebe dvoch anjelov, anjela spravodlivosti a
- anjela zloby.
- A Hermas píše takto. Dovolím si prečítať.
- „Opýtal som sa: 'Pane, ako poznám ich
- pôsobenie, ak obaja anjeli bývajú vo mne?'
- Odpovedal: 'Počuj a rozumej. Anjel
- spravodlivosti je jemný, cudný,
- mierny a pokojný. Keď vstúpi do tvojho srdca,
- ihneď hovorí s tebou o spravodlivosti, o svätosti,
- o zbožnosti a zdržanlivosti. Vždy
- len o spravodlivom čine-
- A len o veľmi slávnych ctnostiach.
- A pokračuje: „A teraz pozri skutky anjela zla.
- Predovšetkým je prchký, prudký a
- nerozumný a jeho skutky sú zlé, keďže
- zvádzajú Božích služobníkov.
- Teraz už poznáš pôsobenie oboch anjelov.
- Rozumej im a dôveruj anjelovi spravodlivosti.
- Ale anjela zla sa stráž, lebo jeho učenie je zlé
- a ničí každý skutok." [odkašle]
- Tak ako Pavol v liste Korinťanom, tak aj Hermasov pastier a potom
- mohli by sme spomenúť veľké množstvo autorov kresťanského
- staroveku aj stredoveku, ktorí pripomínajú o
- tom, že vlastne každý kresťan sa nachádza v
- takej určitej
- zvláštnej situácii, kedy naňho vplýva aj to dobré, aj to
- zlé a musíme sa rozhodovať a rozhodujeme sa
- niekedy každý deň. Pripomína nám to to, že naše
- kresťanstvo je v určitom slova zmysle hermeneutickým
- náboženstvom, že rozlišujeme a
- interpretujeme. A toto je vlastne úloha na
- každý deň. Toto nám pripomína aj naša jezuitská
- spiritualita v
- duchovných cvičeniach, kedy sa hovorí o potrebe
- rozlíšenia vplyvu zlého a dobrého ducha počas
- duchovných cvičení, aby si človek dokázal usporiadať
- život, aby ho dokázal nasmerovať na Boha a
- potom, aby dokázal kráčať smerom k Bohu a vyhýbať
- sa toho,
- čo ho od Boha odvádza.
- Ako som však spomenul, nie vždy tieto veci sú také
- jasné. Niekedy sa v nás vyvíja určitá myšlienka,
- ktorá je
- taká poprepletená, že niekedy veľmi ťažko sa
- dokážeme z toho vymotať a vtedy je veľmi dôležité, aby sme
- si najskôr určili základné veci. Tou prvou veľmi
- dôležitou je, aby mal človek kvalitného duchovného
- vodcu, s ktorým môže rozprávať a ktorý mu môže
- pomôcť pri rozlišovaní, ktorý mu dokáže položiť
- vhodnú otázku.
- A potom každý takýto človek by si mal položiť otázku, či má
- určité predispozície. A to je predovšetkým
- túžba plniť Božiu vôľu. Potom je tam
- otvorenosť voči Bohu a duchovná rozvážnosť.
- Ak je človek vnútorne otvorený voči Bohu, ak túži
- plniť Božiu vôľu, tak to je prvý dobrý znak,
- na ktorom sa dá stavať. A potom si musíme
- uvedomiť, že to aké to svetlo spoznávania Božej
- vôle a rozlišovania
- prichádza z určitej postupnosti stavov
- duše. Za tým prvým stavom prichádza druhý,
- tretí, štvrtý. Je to akoby taká určitá
- línia, ktorej smer potrebujeme spoznávať.
- A tu je veľmi dôležité, aby sme sa neponáhľali s
- posudzovaním. Niekedy, keď je to veľmi ťažké,
- určité rozlišovanie, či ide skutočne o Božieho ducha
- alebo nie, tak je potrebné počkať nielen dni,
- ale niekedy aj týždne. Tak je to aj v prípade napríklad
- pútnických miest, kedy sa nie hneď vie, či
- ide o priame pôsobenie Božieho ducha, či tam aj
- ten zlý duch nie je primiešaný. A kedy vlastne cirkevná
- vrchnosť čaká dlhší čas, aby sa
- ukázalo určité ovocie.
- Z týchto postupných stavov duše, ktoré človek zakúša v sebe,
- potom prichádza postupné svetlo
- a určitý Boží pokoj. A tu si uvedomujeme ďalej, že
- potom niekedy je veľmi ťažké rozlíšiť skutočný
- pokoj, pokoj, o ktorom hovorí Kristus v Janovom
- evanjeliu
- a ktorý prichádza od Boha,
- od falošného pokoja, ktorý prichádza alebo z
- našej povahy, alebo od zlého ducha.
- A tu potom musíme postupne spoznávať, pretože
- Boží pokoj sa dá spoznávať základne podľa toho,
- že duša,
- ľudská duša sa úprimne osi-usiluje o to,
- aby bolo posvätené Božie meno, aby prišlo
- Božie kráľovstvo, aby sa splnila Božia
- vôľa.
- Ak ide o iluzórny a falošný pokoj, ktorý nie je od
- Boha, tak je to práve naopak. Takáto duša chce,
- aby sa splnila jej duš-- jej vôľa, aby ona
- duša bola akoby tak incenzovaná a aby ju ľudia
- chválili, aby sa jej egoistické ja
- uspokojilo.
- Keď to tak zhrnieme,
- pri pôsobení Božieho Ducha, ktorý sa nám
- pripomína, tak pociťujeme na začiatku taký
- určitý zmätok, určitý pocit nehodnosti, pretože si
- uvedomujeme, že sme slabí a hriešni ľudia.
- Ale postupne sa to v nás rozvíja a my
- cítime, že nás
- Božie pripomínanie sa, pripomínanie sa Ducha Svätého
- predovšetkým pozýva k tomu, aby sme slúžili Bohu,
- aby sme sa darovávali Bohu a blížnemu a aby sme s
- Bohom vytvárali určitú vnútornú jednotu.
- Keď skrátime pôsobenie zlého ducha, aby sme ho vysvetlili záverom,
- tak to začína presne opačným smerom.
- Začína to márnivosťou a pýchou. Potom to
- pokračuje zmätkom,
- tvrdohlavosťou, neústupnosťou a
- vzbourou, ktorá potom končí, že takýto
- človek opúšťa Boha.
- Prosme aj pri tejto Eucharistii za nás samých, prosme aj za
- našich blízkych, aby sme sa učili postupne
- rozlišovať. Rozlišovať, kedy na nás pôsobí dobrý
- duch, kedy na nás pôsobí zlý duch, aby sme
- dokázali s Božou pomocou a jeho svetlom
- rozlíšiť a potom, aby nám Boh dal dostatok síl k tomu,
- aby sme dokázali rozhodne prijať to, k čomu nás
- pozýva Boží Duch a aby sme s ešte väčšou
- rozhodnosťou odmietali pôsobenia a lákania
- zlého ducha. Amen.
