Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
VEČER Z NÁDVORIA
VEČER Z NÁDVORIA (22)
Slávka Tkáčová
30.09.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
FATIMSKÉ SOBOTY
FATIMSKÁ SOBOTA
záznam modlitby svätého ruženca a svätej omše z Baziliky Navštívenia Panny Márie
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa
Utorok v 13. týždni obdobia cez rok, káže dp. Ján Buc.
Utorok v 13. týždni obdobia cez rok, káže dp. Ján Buc.
Prepis videa
Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
Sláva ti, Pane.
Ježiš nastúpil na loďku a jeho učeníci ho
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva ti, Pane.
- Ježiš nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.
- Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny
- prevaľovali cez loďku a on spal. Pristúpili
- k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás,
- hinieme!"
- On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?"
- Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké
- ticho.
- Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more
- poslúchajú?"
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- tomu evanjeliu, tým siedmim vetám, ktoré dnes tvoria evanjelium,
- predchádza jedna veta, kde Ježiš hovorí človeku, ktorý mu
- hovorí, že chcem ísť za tebou a- alebo teda Ježiš ho povoláva a hovorí:
- „Poď za
- mnou." A on hovorí, že, že dobre, že idem.
- Teda bolo to také to spojenie tam bolo to, že jeden chcel ísť
- a potom chcel pochovávať a tak, že celá tá stať.
- A teraz zrazu si predstavte tú pointu, že on nastúpi na tú loďku
- a zrazu taká búrka, že, že žiadna výhra nie.
- A poďme trošku viac do toho evanjelia a pozrieť sa na to, že čo to znamená,
- čo zažili tí, á, ľudia, ktorí boli s Ježišom.
- Prvá vec, ktorá keď som si čítal to evanjelium,
- sa ma dotkla, je to, že Ježiš
- nastúpil na loďku a učeníci ho nasledovali.
- On bol ten, ktorý nastupoval na loďku a oni šli za
- ním.
- A toto je asi veľmi niečo také dôležité, že, á,
- niekedy ľudia nastúpia na nejakú loďku v živote a môže to hocičo
- predstavovať, že my si vyberieme smer, my ideme do niečoho a
- potom si povieme: „O, ja som si vybral, ja niekde idem, ja niečo robím
- a teraz potrebujem, aby tu bol Boh."
- Ale to, čo Ježiš ukazuje, je niečo opačné.
- Ježiš ukazuje smer. On ide prvý a ľudia ho nasledujú.
- Oni išli na loďku, ktorú Ježiš vybral.
- A ja sa pýtam: tie miesta, činnosti, to, čo robíme v živote,
- je to, do čoho nás pozval Ježiš, alebo sme si to my vo svojej takej
- nejakej zaumienenenosti a možno tvrdohlavosti vybrali?
- Pýtam sa na aj na drobné veci v mojom živote, že: „Ježiš, je toto to, čo
- ty chceš odo mňa?"
- Toto je niečo, čo je pre mňa veľmi dôležité.
- Lebo keby možno tí apoštoli išli alebo tí ľudia, ktorí boli s Ježišom
- na inú loďku a Ježiš by si povedal, že: „No tak ja nejdem s vami, ja
- pôjdem na vedľajšiu loďku," a prišla by tá búrka, tak by nemali koho zobudiť.
- Ale keď boli s ním na tej jeho loďke, tak vedeli, že tam je
- Boh, ktorý je s nimi, ktorý je prítomný v ich živote.
- A ja sa pýtam: „Je Boh v našom živote?
- Je Boh s nami na loďke nášho života, lebo sme ho nasledovali,
- lebo ho milujeme, lebo s ním kráčame?
- Je naše, naše to, čo žijeme v živote,
- naozaj tým, čo od nás chce?" V jednom texte, v
- kapitole predtým u svätého Matúša evanjelistu, tak je
- napísané,
- Ježiš, čo hovorí, že: „Mnohí mi v onen deň povedia: 'Pane, Pane,
- či sme
- neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov?
- Neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?' Vtedy im vyhlásim:
- 'Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa vy, čo páchate
- neprávosť.' 」Tí ľudia v jeho mene prorokovali,
- vyháňali démonov, uzdravovali a zrazu Ježiš im hovorí, že:
- „Ja vás nepoznám." Oni mali svoje loďky, na ktoré ako keby
- chceli pritiahnuť Ježiša, ale neboli na jeho loďke.
- Si na Ježišovej loďke? Sme s ním v tom, čo on, k čomu nás on
- povolal v našom živote? Alebo si vytvárame nejaký náš život,
- našu ilúziu o tom, ako by mal život vyzerať?
- Pýtajme sa dnes: „Ježiš, ako má vyzerať môj život?
- Je to to, čo ty odo mňa chceš? Žijem naplno to, čo ty,
- k čomu ma ty povolávaš?"
- Vtedy nájdeme to bezpečie v našom živote.
- A potom prišla búrka.
- Oni nastúpili s Ježišom na tú loďku, on si tam ľahol a spal.
- A prišla taká búrka, že, že vlny sa prelievali cez,
- cez tú loďku a oni začali kričať: „Zachráň nás, hinieme!"
- Búrka príde,
- či to chceme alebo nie. Búrky prídu v našom živote,
- či sa nám to páči alebo nie. Prídu ťažkosti, prídu problémy,
- prídu tlaky, prídu útoky, príde hnev, príde
- rozbroj, príde choroba, príde čokoľvek, ale príde to.
- My potrebujeme byť na to pripravení.
- Keď sme sami na tej loďke bez Ježiša, čo vtedy budeme robiť?
- Máme problém. Veľký problém. Ak sme na loďke, kde je
- Ježiš, kde sme spolu s ním, my vieme, za kým máme
- ísť. Možno tí, á, apoštoli presne ho tam videli,
- spí. Vedeli, že my máme medzi sebou záchranu,
- aj keď asi to tak celkom
- nebolo, lebo Ježiš ich napomína, že: „Čo stresujete, že, že
- nemajte strach," ale oni vedeli, že môžu ísť za ním.
- A tu sa ukázala ich viera, že oni pozvali Ježiša do tohto
- problému, do tejto búrky. Oni povedali: „Ježiš, my máme problém.
- Je tu obrovská búrka a my tu hinieme.
- Čo s tým urobíš?"
- A ja sa pýtam: „Čo robíte vy, keď príde búrka?
- Čo robíme vtedy, keď zrazu stratíme tú pevnú pôdu pod
- nohami a náš život začne naberať možno takú tendenciu väčšieho
- húpania a kolísania a možno, ja neviem,
- okolo nás bijú blesky a zrazu my nemáme sami istotu v sebe,
- že čo teraz bude s mojím životom. Možno prídeme o prácu,
- možno, ja neviem, príde nejaká choroba alebo nejaká ťažkosť.
- Čo vtedy robíme?
- Dostaneme sa do nejakého takého stresu a sme kdesi dole,
- úplne na zemi?
- Tu je potreba blízkosti. Ak viem, že Ježiš je ten,
- ktorý je
- so mnou, na jeho loďke sa nachádzam,
- tak ja sa nemusím báť. Jeho blízkosť mi dáva pokoj.
- Jeho blízkosť mi dáva odvahu.
- Jeho blízkosť ma upokojuje a môžem každú chvíľu povedať: „Ježiš,
- ja viem, že si so mnou. Pomôž mi. Ja viem, že ty si povedal, že
- ja budem s vami po všetky dni až do skončenia sveta a ty to držíš.
- Ty, ty stojíš v tom slove. Pomôž mi, Ježiš." Zobudíme ho.
- Naša viera zrazu otvorí pôsobenie Boha pre náš
- život
- a my potom môžeme počuť možno to, čo
- tí apoštoli počuli, že: „Čo sa bojíte, vy maloverní?"
- Postavil sa a pohrozil tej búrke a nastalo veľké
- ticho. Keď si to čítam, tak vždy si tak spomeniem, keď nám
- hrozili, nie, že no, no, no. Si predstavujem, jak Ježiš sa postavil,
- teraz tá
- búrka tam, on urobí no, no, no a zrazu nastalo veľké ticho.
- On má tú moc, on má tú autoritu. On má v sebe
- tú silu búrku utíšiť, aby nastalo ticho.
- Myslíš si, že v našom živote on to nevie urobiť?
- Že nevie urobiť to, aby nastalo ticho?
- Aby nastalo to také príjemné ovzdušie, ktoré je po búrke
- také vyčistené, také niečo špeciálne. On na to má.
- On neoslabol počas tých rokov. V Hebrejom sa píše: „Ježiš Kristus je
- ten istý včera, dnes aj zajtra." On má moc dnes sa
- postaviť a do
- búrky tvojho života a možno do chaosu tvojho života
- povedať no, no, no a zrazu sa všetko môže utíšiť a príde
- ten pokoj,
- ktorý iba on nám vie dať. Iba on je ten pravý pokoj.
- On môže, on je ten zdroj pokoja. Ale to, čo my niekedy
- urobíme, je, že dostaneme ranu od života, čokoľvek, príde
- búrka a my jak na boxe alebo na nejakom takom tvrdom športe spadneme
- na zem a ostaneme ležať. A zrazu tie rany sa potom
- valia rana za ranou a my kdesi ležíme.
- To, čo potrebujeme urobiť, je vystúpiť z toho, že to nie je
- náš údel. Nie je údel, aby sme žili neustále v búrke,
- lebo Ježiš ukázal, že on nechce, aby my sme žili v strachu.
- On hovorí: „Čo sa bojíte? Vy ste maloverní."
- Ten strach je odozvou malovernosti.
- Toho, že oni mu nedôverovali. Toho, že oni, aj, on aj keď spal,
- tak bol s nimi. Aj my, aj keď nevnímame jeho prítomnosť, aj keď
- sa nám zdá, že on odišiel, on neodišiel.
- Nebojte sa, vy maloverní, nebojte sa, nebudete nikdy
- sami.
- To je to, čo nám ponúka priateľstvo s Ježišom.
- To je to, čo nám ponúka blízkosť života s ním.
- Nebojte sa, vy maloverní,
- nebojte sa, ja som s vami.
- Mne to dáva úžasnú nádej
- pre každý deň.
- Mňa to dvíha, keď dostanem ranu od života, čokoľvek sa rozsype, príde
- nejaký tlak, lebo to prichádza. Tie búrky prichádzajú na každého.
- A ja vtedy si uvedomujem, že hop, ale ja nesmiem byť dole.
- Ja sa potrebujem nadýchnuť znova Ježišovej prítomnosti.
- Ja potrebujem svoje, svojou vierou sa dostať do toho, že on je
- Pánom, že on je kráľom.
- A je zaujímavé, že svätý otec František teraz v nedeľu,
- keď
- slávil svätú omšu vo Vatikáne s arcibiskupmi,
- ktorým odovzdával pálium, bolo tam päťdesiat kardinálov
- a ja neviem koľko biskupov, tristo päťdesiat kňazov.
- Tak on hovoril biskupom o probléme strachu a možno takej
- dôvery. A on hovorí, že: „Tu je náš problém.
- Problém strachu a útočišťa v našom pôsobení.
- Pýtam sa, drahí bratia biskupi, bojíme sa?
- Z čoho máme strach?
- Ak máme strach, aké útočiská hľadáme, aby sme cítili istotu?
- Hľadáme snáď podporu mocných tohto sveta?
- Alebo sa dávame oklamať pýchou, ktorá vyhľadáva pocit
- uspokojenia a uznania, a tam sa nám zdá byť to miesto
- istoty? Drahí bratia, do čoho vkladáme
- našu istotu?"
- A možno by sme sa mohli dnes opýtať, do čoho my vkladáme našu istotu.
- Do čoho vkladáš istotu?
- Čo je to, čo má obrovskú silu preniesť nás cez búrky
- nášho života? Cez všetky búrky.
- Nie je taká búrka, ktorú by Ježiš
- nevedel utíšiť. A pápež dáva odpoveď: „Naše pravé
- útočisko
- je dôvera v Boha.
- Naše pravé útočisko je dôvera v Boha.
- Tá odstraňuje každý strach a robí nás slobodnými
- od každého otroctva a od každého svetského pokušenia.
- Dnes cítime výzvu, aby sme se, aby sme si preverili
- našu dôveru v Pána." Myslím si, že toto je to, čo dnešný
- deň, do čoho nás evanjelium pozýva, aby sme preverili našu dôveru
- v Pána. On je naše útočisko.
- Tá dôvera nám prináša slobodu od každého
- otroctva. Nebuďme otrokmi strachu.
- Nebuďme tí, ktorí žijú neustále v nejakej búrke a
- nepovieme
- o nej Ježišovi. Zobuďme ho. On je veľmi blízko.
- Povedzme mu: „Ježiš, ja potrebujem, aby si pohrozil búrke
- môjho života" a on čaká na tvoje pozvanie.
- Ja verím, že on aj dnes môže zmeniť naše životy.
- Ja verím, že on dnes môže utíšiť búrku v našich
- rodinách, v našich spoločenstvách, v našich životoch.
- Pozvite ho, on čaká na každé jedno: „Ježiš, ja
- hyniem. Ježiš, ja ťa potrebujem."
- Pane Ježišu, my ťa naozaj potrebujeme.
- Bez teba nič nemôžeme urobiť,
- ale v tebe máme potenciál prinášať veľa ovocia.
- Tak ťa prosím, príď do našich rodín, do našich životov, do
- našich sŕdc. Nech zavládne hlboký pokoj.
- Pokoj, ktorý vychádza z tvojej vlády a z tvojej
- autority. Lebo ty si Boh, ktorý žije a
- kráľuje naveky vekov. Amen.
