Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa
Štvrtok v 23. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Pajerský.
Štvrtok v 23. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Pajerský.
Prepis videa
Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Pavla Korinťanom.
Bratia, poznanie nadúva, kým láska buduje.
- Čítanie z prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom.
- Bratia, poznanie nadúva, kým láska buduje.
- Ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte to nevie tak, ako by mal
- vedieť.
- Ale ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná.
- O jedení mäsa obetovaného modlám teda vieme,
- že na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba jeden.
- Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi, či už na nebi alebo na
- zemi, ako je veľa bohov a veľa pánov, my máme iba
- jedného Boha Otca, od ktorého je všetko a my sme pre
- neho a jedného Pána Ježiša Krista, skrze
- ktorého je všetko, aj my sme skrze neho.
- Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí
- zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj
- obetované modlám a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je
- slabé.
- Lebo keď niekto uvidí toho, čo má poznanie, stolovať v
- pohanskom chráme, neposmelí sa jeho svedomie, pretože je
- slabé, aby jedol mäso obetované modlám.
- A slabý zahynie pre tvoje poznanie.
- Brat, za ktorého zomrel Kristus. Keď takto hrešíte proti
- bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti
- Kristovi. Preto ak jedlo pohoršuje môjho brata,
- nebudem nikdy jesť mäso, aby som nepohoršil svojho brata.
- Počuli sme Božie slovo.
- Boh vďaka.
- Veď ma, Pane, po ceste k večnosti. Veď ma, Pane, po
- ceste k večnosti.
- Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko.
- Ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje
- myšlienky, či kráčam a či odpočívam.
- Ty ma sleduješ a všetky moje cesty sú ti známe.
- Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.
- Veď ty si stvoril moje útroby. Utkal si ma v živote mojej
- matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne.
- Všetky tvoje diela sú hodny obdivu.
- Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.
- Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce.
- Skúmaj ma a všímaj si moje cesty. Pozri, či nejdem bludnou
- cestou a veď ma po ceste k večnosti.
- Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho
- láska v nás je dokonalá.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- svätého evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- "Vám, ktorí ma počúvate, hovorím:
- Milujte svojich nepriateľov.
- Robte dobre tým, čo vás nenávidia.
- Žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých,
- čo vás potupujú.
- Tomu, kto ťa udrie po lici, nadstav aj druhé.
- A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty.
- Každému, kto ťa prosí, daj.
- A ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to späť.
- Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im.
- Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu?
- Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú.
- Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte
- zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici.
- A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť,
- akúže máte zásluhu?
- Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali
- naspäť to isté.
- Ale milujte svojich nepriateľov,
- dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte.
- Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho.
- Lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.
- Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec.
- Nesúďte a nebudete súdení.
- Neodsudzujte a nebudete odsúdení.
- Odpúšťajte a odpustí sa vám.
- Dávajte a dajú vám. Mieru dobrú, natlačenú,
- natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona.
- Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj
- vám."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry, milí televízni diváci.
- Rád by som z dnešnej liturgie slova
- podčiarkol dve myšlienky,
- ktoré ale majú jedného spoločného menovateľa, a to
- je výzva k láske.
- K láske k blížnemu.
- V prvom čítaní z listu svätého Pavla Korinťanom
- sme počuli ten úsek, kde svätý Pavol povzbudzuje
- k láske k tým blížnym, ktorí
- možno ešte vo viere nie sú na takej úrovni ako my.
- A svätý Pavol povzbudzuje k tomu, aby sme sa vedeli v láske k nim
- znížiť.
- Aby sme dokázali
- sa vcítiť do toho, ako oni vnímajú
- otázky viery.
- Tu sa jednalo o jednu takú veľmi konkrétnu otázku,
- ktorú my už tu v našej kultúre zrejme vôbec neriešime.
- Bola to otázka, či je možné, či je dovolené jesť
- mäso, ktoré bolo obetované modlám.
- V pohanskej kultúre, keď sa prinášali obety božstvám,
- tak jedna časť tej obety sa spálila,
- ale ďalšia časť, to mäso z tých obetovaných zvierat
- sa predávalo na verejnosti.
- A
- tí, ktorí verili v bohov,
- keď si kupovali toto mäso a ho jedli, tak sa cítili
- účastní tej obety.
- A kresťania
- práve v tomto zmysle kládli svätému Pavlovi otázku:
- ako to vlastne je, či kresťan môže si kúpiť to mäso a či ho
- môže jesť? Teda je taká veľmi konkrétna otázka.
- Boli to Korinťania. Korint bol mesto, ktoré bolo známe
- práve tým kultom ku pohanským božstvám.
- A svätý Pavol im hovorí veľmi jasne: „Ak tí,
- ak tie božstvá vôbec ne-nejestvujú, lebo je iba jeden pravý
- Boh,
- tak to mäso je ako hocijaké iné mäso.
- Nemá nič spoločné s nejakými neexistujúcimi božstvami, a
- preto ak sa z neho najete, tak nič sa neurobí zle.
- Môžete úplne v slobode k tomu pristupovať."
- Ale potom pripomína jednu veľmi dôležitú vec.
- „Ak je niektorý z vašich bratov
- ešte na s-na úrovni poznania tak, že možno pochybuje
- o tom,
- či je iba jeden pravý Boh, alebo priamo aj verí v tie
- pohanské božstvá a teraz by videl vás jesť to mäso,
- a tak by si to on vysvetlil, že predsa aj vy v nich veríte,
- a tak by ste
- ho pohoršili,"
- tak svätý Pavol hovorí: „Z tohto dôvodu, ak by sa toto malo stať,
- tak si radšej z toho mäsa nekupujte ani nejedzte ho."
- Svätý Pavol teda povzbudzoval kresťanov, aby pri tom
- posudzovaní a rozhodovaní vždy brali ohľad aj
- na to,
- či niekoho s tým svojím správaním nepohoršia.
- A ak by niekoho pohoršili, tak vtedy hovorí: „Radšej sa znížte na ich
- úroveň a podľa toho konajte. Podľa toho sa rozhodnite."
- Bola to teda otázka, ktorú, keď sme si ju takto vysvetlili,
- tak chápeme, že dnes ju
- takto neriešime. Nikde sa nepredáva mäso obetované modlám.
- Ale sú mnohé iné veci, v ktorých sa môžeme poučiť
- práve podľa tohto Pavlovho usmernenia.
- K čomu nás ono tak vo všeobecnosti vedie?
- K tomu, aby sme sa vedeli znížiť ku bratovi.
- Aby sme vedeli
- chá-chápať, aké je jeho vnímanie.
- Skúsme si to vysvetliť na takom príklade.
- Predstavme si, že sa chceme porozprávať s malým dieťaťom.
- Tak dá sa s ním rozprávať tak, že naňho pozeráme zhora,
- ale vieme, že tak sa s malým dieťaťom ťažko dá
- porozprávať.
- Ale ak sa s ním chceme dobre porozprávať a niečo mu povedať, tak sa
- potrebujeme skloniť alebo nie iba tak blahosklonne skloniť,
- ale si k nemu
- čupnúť, pozrieť mu do očí, aby sme mali rovnaký, na
- rovnakej úrovni pohľad a potom nás ono tiež ľahšie pochopí.
- Asi o toto ide v tom usmernení svätého Pavla, aby sme sa
- vedeli takto skloniť, pretože to isté robí
- Boh k nám. Boh je k nám takto blahosklonný.
- To, že sa Ježiš Kristus stal človekom,
- to je vlastne dôkaz toho, že Boh takto k nám pristupuje.
- Boh sa chce dostať na úroveň našich očí.
- Preto sa Ježiš stal človekom, aby, aby sme my vedeli pochopiť
- Božie myšlienky a Božie zámery.
- A takto by sme sa aj my mali správať ku druhým.
- Takže to je prvé usmernenie z dnešného Božieho slova.
- Ako máme byť naplnení láskou k blížnym a vždy hľadať tú rovnosť.
- Nepozerať na druhých zvrchu, nepovažovať sa za tých lepších, za
- tých vyšších.
- Keď takto budeme pristupovať ku blížnym, tak niekedy,
- a to je aj moja skúsenosť, s ktorou sa chcem podeliť,
- sa nám môže stať
- taký paradox,
- že my sa budeme chcieť k tým blížnym skloniť, si budeme myslieť, že my už máme
- to poznanie viery, a teda sa k nim nejak chceme
- skloniť, aby sme im to vysvetlili alebo aby sme tak
- boli na ich úrovni.
- A vtedy sa nám niekedy môže stať, že zrazu si všimneme, že nie my sa
- potrebujeme skloniť, ale že si my potrebujeme dať stoličku, aby
- sme sa dostali na j-na ich úroveň.
- Chcem povedať, že aj mne sa to už stalo viackrát,
- že niekedy, keď aj ako
- kňaz som si myslel, že sa musím k niekomu skloniť,
- aby som mu vysvetlil
- Božie pravdy
- a niekedy to nemusel byť ani navonok veľmi veriaci človek, zrazu som
- zistil, že je duchovne a s tými vnútornými
- postojmi a
- čnosťami na tom oveľa vyššie odo mňa.
- Takže aj toto sa nám môže stať, keď budeme
- prijímať to usmernenie svätého Pavla.
- No a potom je tu druhá myšlienka z dnešného Božieho slova.
- Je zakotvená v evanjeliu, a to je to jasné pozvanie
- Ježiša k láske ku každému človeku bez
- rozdielu,
- dokonca aj k svojim nepriateľom.
- Je to výzva, ktorá je veľmi náročná.
- Keď ju počúvame
- bez toho, že by sme si ju premietali do života,
- tak nám to môže sa zdať
- niečo veľmi krásne. Také pekné myšlienky.
- Aj keď to premietame do života, tak isto cítime, že ak takto
- budeme žiť, bude to pekný život. Bude to krásny život podľa Božieho
- slova. Ale zároveň je to aj niečo veľmi
- náročné. Skúsme v tejto chvíli myslieť nielen tak
- všeobecne, ale spomenúť si na nejakého nášho
- nepriateľa.
- Na niekoho, kto nás- nám ublížil, kto nás zranil.
- Mohol to byť aj niekto z našich najbližších,
- pretože tie najväčšie vnútorné
- zranenia sa väčšinou udejou v kruhu najbližších, v rodine, v
- rodinách. Skúsme na nich pomyslieť a potom si
- pripomeňme tie Ježišove slová, ako nás povzbudzuje k tomu,
- aby sme žehnali tých, ktorí nám ublížili, ktorí nás preklínajú,
- aby sme sa modlili za tých, čo nás potupili, aby sme mali stále
- lásku k človeku. A zistíme, že niekedy nám možno aj
- zhorkne v srdci, keď chceme ísť touto cestou, ale zároveň
- cítime, verím, že každý z nás cíti, že toto je krásna
- cesta. Je to cesta úzka, náročná, ale je krásna.
- Cesta lásky ku každému človeku, aj k nepriateľovi.
- Cesta odpúšťania, stále opakovanej služby, aj keď sa
- nestretávame s vďačnosťou. K tomuto nás Ježiš pozýva.
- A ako sa motivovať vtedy, keď sa nám to zdá
- koráž také nezmyselné?
- Keď máme znova odpustiť niekomu, kto nám, kto nám nanovo
- ublížil? Alebo znova niekomu poslúžiť
- s láskou, pričom cítime, že ako keby sa nám neodpláca za tú službu,
- že dokonca nám nevie ani poďakovať.
- Skúsme vtedy si pripomenúť
- to vyjadrenie, také veľmi pekné a jednoduché,
- ktoré svätý Pavol použil
- v prvom čítaní, keď hovorí: „Je to brat, za ktorého zomrel
- Kristus."
- Myslím, že keď takto budeme pozerať aj na našich
- blížnych,
- za každého zomrel Pán Ježiš,
- tak nám bude potom ľahšie kráčať touto cestou lásky ku
- každému človeku, aj k tomu, ktorý je naším nepriateľom.
- Takže aj pri tejto svätej omši
- nechajme sa povzbudiť Božím slovom a prosme, aby sme mali aj silu ho
- nasledovať. Jednak v láske k tým, ku
- ktorým sa potrebujeme skloniť a dostať sa na ich úroveň chápania
- viery,
- aby sme mali takú tú empatiu aj vo viere.
- A tiež sa nechajme povzbudiť Božím slovom a prosme, aby sme mali
- silu kráčať po tej úzkej, strmej, ale peknej
- ceste lásky aj k nepriateľom.
- Amen.
- [klavírna hudba]
