Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa
Utorok v 28. týždni obdobia cez rok, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok v 28. týždni obdobia cez rok, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Aleluja,
aleluja.
Aleluja, aleluja.
- Aleluja,
- aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Živé je Božie slovo a účinné.
- Rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.
- Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami. Aj s tebou. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď Ježiš ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho
- obedoval. On šiel a sadol si k stolu.
- A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred
- obedom neumyl.
- Pán mu povedal: „Vy, farizeji,
- čistíte času a misu zvonka, ale vaše vnútro
- je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci!
- Či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro?
- Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude
- čisté."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Drahí moji,
- ak ste hore trošku skôr,
- nejakých,
- pozerám na naše hodinky tu, nejakých dvadsať minút, ak už nás
- máte, ak nás máte zapnutých aspoň pätnásť minút,
- tak už ste počuli tento
- úryvok evanjelia. Teda pokiaľ
- ste teraz s nami spojení pri svätej omši.
- Pokiaľ už pozeráte počas dňa reláciu Správyne, to je niečo iné.
- Ale pokiaľ teda sledujete teraz svätú omšu a už tých, hovorím
- pätnásť minút pozeráte televíziu, tak už ste toto evanjelium počuli.
- A počuli ste k nemu aj také kratučké
- zamyslenie Mons. Gavendu.
- Rozprával o, o svete, o vnímaní vecí vo svete.
- Ja by som chcel našu pozornosť ale upriamiť na niečo trošku
- iné.
- Na ten príbeh.
- Pretože my ho dnes
- môžeme vnímať trochu inak, ako ho vnímali
- Ježišovi súčasníci. Aj keď niektoré tie
- momenty v tom príbehu asi vnímali rovnako, ako ich vnímame my.
- Napríklad slovo hlupák. No tak to sa podľa mňa vnímalo vtedy
- rovnako ako aj teraz.
- Nikto neni nadšený, poviem to takto veľmi mierne.
- Skôr by som povedal, že to človeka naštve alebo urazí,
- keď mu povie hlupák.
- A Ježiš to slovo použil,
- lebo potreboval s človekom zatriasť.
- Lebo keby, keby ste povedali, že vieš, milý môj
- zlatučký, to to to to, tak, tak vás možno ani nepočúva.
- Ale keď povieš ty, no tak kto vie? No neboli sme tam.
- Ale
- ten, tá, tá situácia, v čom je iná, keby sa udiala
- dnes?
- My už dnes vieme, že existujú, čo ja viem, baktérie
- a neviem čo všeličo a my vieme, na čo je dobré umývanie rúk.
- A my vieme veľmi dobre a už od malička učíme deti, aby si
- pred každým jedlom umyli ruky mydlom.
- Práve kvôli tým baktériám, no. Aby sme sa ich zbavili,
- pretože ruky môžu vyzerať
- relatívne čisto, keď sa pozrieme na tie moje, ale,
- ale baktérie
- nevidíme. Na to potrebujeme mikroskop, teda na to nám oči nestačia a mikroskop
- vtedy nemali v tých časoch, kedy Ježiš žil.
- A keď teda my dneska počúvame to Ježišove rozprávanie
- alebo teda ten Lukášove rozprávanie o Ježišovi, ktorý
- nie-niekde príde k obedu, kde je pozvaný, pozvaný farizejom
- a neumye si ruky, tak si povieme, idď, tak to neni moc výchovné
- pre tie naše deti, nie?
- Toto ako, posielame ich pred obedom, pred raňajkami
- a teraz oni počúvajú toto raňajky. Ale Pán Ježiš si ruky neumýval, no.
- Za Ježišových čias to bolo celé inak.
- Umývanie rúk, teda pokiaľ mal človek zablatené, hej,
- teda to
- znamenalo aj špina, ale umývanie rúk malo náboženský
- charakter.
- Symbolizovalo očistenie človeka.
- Človek, ktorý vychádzal von, mohol sa stretnúť so všeličím,
- čo bolo považované za nečisté. To, že ak Boh
- dával prostredníctvom Mojžiša a prorokov nejaké
- nariadenia a že Pán Boh vedel o baktériách, že vlastne mohlo to byť aj
- súčasť toho jeho plánu, ako uchrániť svoj národ pred
- nákazlivými chorobami, ale dal tomu náboženský obsah.
- Išlo o očistenie človeka nielen od vonkajšej
- špiny, ale o celkové očistenie človeka.
- A teraz zrazu Ježiš je pozvaný farizejom,
- teda tým, ktorý dobre pozná prikázania.
- To je farizej. On ich pozná,
- snaží sa im rozumieť, snaží sa podľa nich žiť.
- A Ježiš si sadne k stolu a neumyl si predtým ruky.
- A nielen ten farizej, to si všetci všimli,
- lebo každý si tie ruky umyl.
- A teraz
- čo?
- Na to Ježiš reaguje tak, ako sme počuli.
- Nehovorí: „Vieš, že mám ruky," alebo
- hovorí: „Vy, farizeji." Nehovorí o sebe.
- „Vy ste naučení umývať si ruky
- a aj, aj sa kúpejte," a neviem, sprcha nebola vtedy v tých časoch,
- teda bola, ale
- nie, nie v tej, v tých krajoch, kde sa toto udialo celé.
- Boli kúpele a veľmi vyhľadávané kúpele, kde tá hygiena sa robila.
- Vy, vy umývate len, len navonku.
- Ale Ježiš nevychádza v tomto prípade z toho nášho vnímania
- umývania rúk, že aby sme dali baktérie preč a špinu,
- ale hovorí to
- náboženské umývanie rúk, náboženský význam.
- Vy a hovorí nie potom o rukách, čistíte čaše a misy
- iba zvonka,
- aby pochopili.
- Lebo keby povedal: „Vy sa iba kúpete celý a umývate sa celý
- a umyte sa zvnútra,“ tak to by si povedal: „To ako, to si mám rozrezať brucho?
- Ale ako sa mám zvnútra umyť? Však to sa nedá.“ Preto Ježiš hovorí:
- „Vy ste nádoba,
- ty farizej si nádoba.
- Každý človek je nádoba, ktorá v sebe niečo nesie.
- To, že si umyjem ruky, to umyjem tú nádobu zvonka.
- Vyzerá dobre, ešte keď si aj nechty vyčistíte. Fú.
- Ešte keď si ich zastrihnete, super,
- ale
- do tej čaše sa dá všeličo dať.
- A človek ako nádoba tam môže mať všeličo.
- Krásne myšlienky, zážitky,
- ale aj a počuli sme, ako Ježiš vytýka
- farizejom, ale aj lúpeže, zlé myšlienky,
- všeličo.
- A potom Ježiš vysvetľuje ďalej.
- To, že si ty umyješ pekne ruky, aby ťa všetci videli, aký si zbožný,
- svätý,
- to ti neumyje tvoje vnútro. To sa robí inak.
- To musíš ty vedome odtiaľ dostať von.
- My dnes to povieme. Musíš priznať sám pred sebou, že to zlo
- v tej nádobe, ktorú si máš,
- závisť, ohováranie, osočovanie,
- nenávisť.
- A mohli by sme menovať aj ďalšie a ďalšie hriechy podľa desiatich
- Božích prikázaní. A Ježiš hovorí: „Ty ho to von.
- Je tam, je tam skúposť, je tam ja neviem čo.
- Daj to ľuďom.
- Tvoj majetok, niečo, rozdaj to, vyčisti sa zvnútra, všetko to
- zlo pusti tam dnu Boha, ktorý ťa uzdraví
- zvnútra.“
- Takže vidíme, že Ježiš, keď nás chce poučiť, občas aj
- provokuje.
- Teda občas, dosť často a občas aj takýmto
- spôsobom, ktorý teda my dnes nevnímame až že by bola
- až taká veľká
- provokácia, ale vtedy to bola riadna provokácia to,
- čo spravil.
- Ale nerobí to samoúčelne. Robí to ako lekár,
- ktorý vidí pacienta
- a pacienta, ktorý odmieta priznať, že je chorý
- a ten pacient zomiera.
- A Ježiš ako lekár ho môže zachrániť, ale ten
- pacient musí chcieť a najskôr si musí priznať,
- že je chorý.
- A my toto všetko dnes vieme, drahí moji.
- My dnes vieme, že sme pacienti.
- Naočkovaní, očkovaní je dobré iné slovo,
- nainfikovaní hriechom.
- Ako následok dedičného hriechu sme nainfikovaní všetci a my
- to vieme, ale my takisto vieme, že sme Božie deti.
- To je ten úžasný neuveriteľný dar, ktorý dostávame.
- My máme Božie slovo.
- To, že ja som to včera, včera u nás na svätej omši
- v ráči večer hovoril som to, že takýchto knižiek, no vy, vy
- asi doma nemáte takúto knižku. To máme my tu, to je lekcionár
- tu v kaplnke, ale tam, tam sú len texty Svätého písma a Sväté
- písmo isto máte. Možno máte takú tú veľkú tehlu alebo máte
- nejaké
- vreckové evanjeliá, alebo máte možno ešte po starých rodičoch
- také tie.
- Máte.
- A to, že vlastne kdekoľvek sa pohne človek,
- dostane sa k
- textom Svätého písma. Dneska mladí zoberie, zoberie si mobil,
- tam si to naťúka,
- stiahne si aplikáciu, má to tam. To, že je to takto ľahko
- dostupné, to neznamená, že je to niečo lacné, že je to niečo,
- nie.
- To Božie slovo je niečo tak neuveriteľné a človeku sa až
- rozum zastavuje, keď si uvedomí, že my ho máme.
- Lebo to je vlastne to tajné poznanie, ktoré odrazu vôbec
- nie je tajné, o človeku. Človek odkedy začal
- vnímať sám seba
- a odišiel od Boha v istom momente, ale predsa len tie jeho deti sa
- začali vracať. Kto som? Čo robím na tejto zemi?
- Lebo každý vidí, že je tu bolesť. Každý vidí, že je tu nespravodlivosť.
- Každý ve-vidí, že je tu smrť.
- To všetko vedie, keď sa nad tým zamyslíte, vedie
- človeka až, až k depresii pomaly, že čo s tým.
- A potom tie rôzne spôsoby života, ktoré z toho vychádzajú, že tak dobre,
- tak sa musím mať, mať a potom podvádzam, klamem, okrádam,
- lebo sa ja musím mať. Musím si užiť ja.
- Ja neviem, čo so sebou. Musím nejak ten čas zabiť. Proste zle,
- zle, zle.
- A človek jednoducho ničí sám seba, lebo nevie, čo so
- sebou. Nevie, kto je. Teda
- nevedel by. Ale prichádza Kristus, ktorý hovorí: „E, e,
- ty si Božie dieťa, Boží milovaný syn, Božia milovaná
- dcéra.
- Áno,
- nainfikovaný hriechom. Ale ja som prišiel
- zvíťaziť, očistiť ťa od hriechu. A je to na
- tebe, či to moje víťazstvo prijmeš.“ A toto my
- už,
- drahí moji, vieme každý z nás
- a stále viac a hlbšie to môžeme spoznávať práve tým, že
- denne
- ideme na svätú omšu, kde sa to Božie slovo číta
- a pokúšame sa ju trošičku priblížiť v dnešnej dobe, preto, že
- predsa len bolo zjavené prostredníctvom ľudí istej doby,
- ich vnímania sveta, ich videnia.
- Čítame si ho doma, to Božie slovo.
- Citujeme Božie slovo, keď sa modlíme,
- keď sa modlíme Otče náš, to je Božie slovo, Bohom zjavené.
- Keď sa modlíme Zdravas Mária, tak isto Bohom zjavené.
- To sú tak úžasné veci.
- Drahí moji,
- buďme vďační,
- že nás Boh tak miloval, že nám zjavil seba
- samého a že tie najväčšie tajomstvá, ktoré ľudia, na ktoré
- nemohli nijako prísť rozumom, lebo sa nedá vypátrať,
- že nám jednoducho takýmto jednoduchým spôsobom cez svojho syna
- zjavuje.
- Buďme vďační a tú vďačnosť vyjadrujeme aj tým,
- že neustále sa k tým zjaveným Božím tajomstvám
- vracajme. A nechajme, nech to Božie slovo
- pôsobí na naše životy, nech nás posväcuje a cez nás
- nech posväcuje tento svet. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Na veky
- vekov.
