Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa
Sv. Jozafáta, biskupa a mučeníka, káže dp. Marián Bér.
Sv. Jozafáta, biskupa a mučeníka, káže dp. Marián Bér.
Prepis videa
Čítanie z Listu svätého apoštola
Pavla Titovi.
Milovaný, veriacim pripomínaj, aby
- Čítanie z Listu svätého apoštola
- Pavla Titovi.
- Milovaný, veriacim pripomínaj, aby
- sa podriaďovali panovníkom a vrchnostiam,
- aby ich poslúchali a boli pripravení na
- každý dobrý skutok.
- Nech nikoho nepotupujú a nech nie sú
- hašteriví. Nech sú zmierni a
- prejavujú všemožnú vľúdnosť všetkým ľuďom.
- Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní.
- Blúdili sme, slúžili všelijakým
- žiadostiam a rozkošiam. Žili sme v
- zlobe a závisti.
- Boli sme hodní opovrhnutia a vzájomne sme
- sa nenávideli.
- Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho
- Spasiteľa a jeho láska k ľuďom,
- spasil nás nie pre spravodlivé skutky,
- ktoré sme my konali, ale zo svojho
- milosrdenstva kúpeľom znovuzrodenia
- a obnovy v Duchu Svätom,
- ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista,
- nášho Spasiteľa,
- aby sme ospravedlnení jeho milosťou
- boli podľa nádeje dedičmi večného
- života.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
- Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
- Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
- Pasie ma na zelených pašienkoch. Vodí ma k
- tichým vodám, dušu mi osviežuje.
- Vodí ma po správnych chodníkoch, verný
- svojmu menu.
- Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
- I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa
- báť zlého, lebo ty si so mnou.
- Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi
- útechou.
- Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
- Prestieraš mi stôl pred očami mojich
- protivníkov.
- Leješ mi olej na hlavu a kalich mi
- napĺňaš až po okraj.
- Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
- Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po
- všetky dni môjho života
- a budem bývať v dome Pánovom mnoho
- a mnoho dní.
- Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je
- Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre
- vás.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš medzi Sama- pomedzi
- Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny,
- išlo oproti nemu desať malomocných mužov.
- Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa
- nad nami!" Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa
- kňazom." A ako šli, boli očistení.
- Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a
- veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k
- nohám a ďakoval mu. A bol to Samaritán.
- Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať?
- A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem toh-tohoto
- cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?"
- A jemu povedal: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa uzdravila."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe,
- Kriste.
- Možno poznáte, milí bratia a sestry, legendu, ktorú
- vlastne opisuje ruský spisovateľ Ivan Turgenev,
- ako Boh sa rozhodol zhromaždiť v nebi všetky
- cnosti, aby ich zoznámil. A keď sa stretli
- tieto cnosti, ako sa píše v tej legende teda,
- tak zrazu aj Pán Boh zistil, že ony sa medzi sebou
- poznajú.
- A tak na záver prišlo k predstaveniu dvoch cností:
- dobrota
- a vďačnosť. A vtedy nastala teda podľa tejto
- legendy taká zvláštna situácia, pretože tieto dve
- cnosti sa nepoznali, nevedeli o sebe.
- Nevedeli, že ktorá je dobrota, ktorá je vďačnosť.
- A bolo to údajne preto, lebo sa veľmi často
- nestretli.
- A Turgenev
- touto poviedkou alebo touto legendou chcel
- naznačiť to, že človek neraz,
- keď prijme dobrodenie alebo dobrotu, tak zabudne
- ďakovať. Vidíme, že aj v dnešnom evanjeliu na ceste do
- Jeruzalema sa stretli tieto dve cnosti.
- Dobrota zo strany Ježiša voči desiatim malomocným
- a vďačnosť. Avšak vďačnosť len zo strany jedného z
- tých
- uzdravených.
- Vidíme, že
- Ježiš uzdravuje desiatich malomocných, a
- to tak, že nedotýka sa ich, ale hovorí im jednoducho: „Choďte a
- ukážte sa kňazom." Kňaz v Starom zákone, teda aj
- v časoch, no teda aj v tom čase, keď už Ježiš účinkoval,
- bol ten, ktorý mal uznať malomocného, že je očistený od
- malomocenstva a mal ho vyhlásiť tým pádom za
- obradne čistého.
- A keď Ježiš hovorí: „Choďte, ukážte sa kňazom," tak jasne dáva
- najavo týmto desiatim malomocným, aby s vierou
- vlastne prijali to, že keď odídu od Ježiša, tak budú očistení
- a keď sa ukážu kňazom, tak ich môžu vyhlásiť za čistých,
- a teda aj uzdravených z malomocenstva.
- Je preto možno také zaujímavé, že Ježiš komentuje práve to, že
- neočistilo sa ich desať. Možno títo deviatí, ktorí
- odišli za tými kňazmi, chceli naozaj poslúchnuť toto
- Ježišovo odporúčanie: „Choďte, ukážte sa kňazom, aby ich vyhlásili
- za čistých." Ale vidíme, že Ježiš vlastne
- vyzdvihuje
- cnosť vďačnosti zo strany Samaritána.
- Práve to je tiež zaujímavé, že evanjelista zaznamenáva, že ten, čo sa
- vrátil a ďakoval Bohu, bol cudzinec.
- V podstate bol to Samaritán.
- No a
- keď nad tým tak rozmýšľame, tak môžeme vlastne myslieť aj tak, že
- tých kňazov, ku ktorým sa mali ísť ukázať, tak mohli stretnúť
- hocikedy, pretože vedeli, že trebárs zdržujú sa v chráme, že keď tam
- pôjdu, tak tí kňazi tam budú a môžu ich vyhlásiť
- za
- čistých hocikedy.
- A Ježiš, ako začínalo evanjelium, prechádzal práve med--
- pomedzi Samáriu a Galileu, teda bol na ceste.
- To znamená, že Ježiša nemuseli stretnúť hocikedy,
- keďže sa
- pohyboval. A tak Ježiš práve preto vyzdvihuje
- túto cnosť vďačnosti Samaritána, ktorý sa
- vrátil k Ježišovi a toto ukázanie sa
- kňazovi nechal na neskôr, že teda vedel
- prejaviť vďačnosť voči svojmu dobrodincovi, voči Ježišovi,
- ktorý mu vrátil zdravie, ktorý ho očistil od malomocenstva.
- Môže to byť aj pre nás, é, taká pozvánka,
- pretože aj možno v našich, é, v našej situácii
- alebo v našom okolí stretávame ľudí, ktorí
- sú veľmi iniciatívni vtedy, keď treba o niečo
- prosiť, alebo vtedy, keď nad niečím treba lamentovať,
- alebo vtedy,
- keď niečo potrebujú. Ale keď príde
- čas na vďačnosť alebo na poďakovanie, tak na to
- akosi zabudnú. A môžeme povedať niekedy, že aj možno my
- zabudneme niekedy na cnosť vďačnosti.
- Naša cnosť vďačnosti by sa tým pádom mala obracať k
- takým dvom cieľom. Prvým cieľom teda, alebo teda jedným z tých
- cieľov je človek
- a jedným z tých cieľov je Boh. Naša vďačnosť, to sú také
- dva základné ciele, by mala smerovať k človeku a k Bohu.
- Vidíme, že neraz aj rodičia povedia, že
- tie naše deti vôbec nie sú nám vďačné za to, že sme ich
- vychovali, že sme vlastne investovali
- do toho, aby mohli rozvíjať svoje schopnosti,
- svoje danosti.
- Dali sme, v podstate sme spolupracovali na tom,
- že mohli prísť na svet, že
- majú život. Vychovali sme ich, vyškolili a tak
- ďalej. A neraz to vidieť už aj pri malých deťoch,
- že
- trebárs keď prijmú darček, tak niektoré deti automaticky povedia
- „ďakujem", že hneď prvé, čo im napadne, že nezabudnú na
- darcu, ale poďakujú.
- A vtedy aj rodičia povedia: „No tak to moje dieťa pamätá v prvom
- rade na toho, kto mu ten darček dal.
- Pamätá na dobrotu toho darcu, a to je prvé, čo ho zaujíma,
- čím vlastne sa poďakuje. Teda že ďakujem voči svojmu
- dobrodincovi a darcovi." Ale vidíme, že
- neraz
- sa stávajú situácie, že dieťa zoberie darček,
- a zvlášť už vtedy,
- keď vie používať aj rozum, že vie, že sa patrí poďakovať,
- ale nepodakuje tomu, kto ten darček mu dal.
- Možno až vtedy sa obráti k tomu darcovi, keď
- chce konštatovať, že si predstavovalo iný darček a nie
- tento,
- ktorý dostalo.
- A toto sa neraz pretavuje alebo prenáša aj do života nás
- dospelých. Rodičia potom neskôr aj,
- možno vy máte s tým také skúsenosti, milí bratia a sestry, že poviete, že
- tie moje deti na nás zabúdajú, že na nás nepamätajú, že ani
- nás neprídu navštíviť, že neprejavia ako-akýmsi
- spôsobom vďačnosť
- takýmto spôsobom, že by nás navštívili, že by poďakovali, že by vedeli
- ďakovať za to, čo sme im v živote dali.
- A sú to naozaj bolestivé situácie, keď rodičia rozprávajú o svojich deťoch,
- ktoré nie že na nich nepamätajú vo
- vďačnosti, ale na nich nepamätajú akosi vôbec,
- že možno sa k nim obrátia práve len vtedy, keď niečo potrebujú.
- A tak v týchto oblastiach, a to nemusia byť len vlastne
- rodičia voči deťom alebo deti voči rodičom, ale
- môže to byť v našom živote kdekoľvek.
- Nemusíme ďakovať len za veľké veci.
- Práve toto evanjelium a Kristova reakcia voči desiatim
- malomocným nás uvádza do situácie alebo uvádza
- do toho, aby sme vedeli prejaviť vďačnosť aj za
- malé veci, za
- maličkosti. Hoci očistenie od malomocenstva bola veľká
- vec a bolo
- to veľké dobrodenie zo strany Boha, ale Ježiš nás pozýva k
- vďačnosti aj za malé bežné veci voči manželovi,
- voči manželke, voči priateľom, voči kolegom,
- voči spolužiakom napríklad.
- Ďalší nás-náš cieľ vďačnosti je voči Bohu.
- Prví kresťania, tí veľmi dobre toto vedeli, a preto,
- keď sa
- stretali na slávenie svätej omše, tak- Nazývali to, že
- vďakyvzdávanie alebo vďakyčinenie,
- a teda aj od toho pochádza ten názov z
- cudzieho slova eucharistia - vďakyvzdávanie.
- Keď sa stretáme na svätej omši, tak sme pozvaní k tomu, aby sme
- vzdávali vďaky Bohu, teda ďakovali Bohu za všetko.
- Preto som aj začal svätú omšu tým, že ďakujeme Bohu, že sme sa
- mohli trebárs prebudiť do tohto nového dňa, že nám daroval nový deň v
- našom živote.
- Nieraz ale môžeme vnímať, že aj naše sväté omše alebo naše
- modlitby sa menia akoby na také lamentácie, že
- rozprávame skôr Bohu o tom, čo nás, čo nás
- hnevá možno v našom okolí. Rozprávame mu možno o ľuďoch,
- ktorí v podstate nám lezú na nervy, možno o ľuďoch,
- ktorí nám urobili niečo zlé. Možno lamentujeme nad tým, že
- prežívame čosi, čo práve je nepríjemné.
- A tak nieraz naše sväté omše, milí bratia a sestry, by sme mohli
- namiesto vďakyvzdávania nazvať také lamentácie alebo aj modlitby.
- Ale
- lamentovať alebo nariekať nad niečím nie je ťažké.
- Skôr je ťažšie povedať Bohu ďakujem aj za to nepríjemné, čo v živote
- prichádza. Vedieť Bohu povedať: „Vzdávam ti vďaky,“
- trebárs aj počas každej svätej omše, „za to, čo mi v
- živote dávaš, aj keď to nie je momentálne práve to,
- čo prežívam
- rád.“
- Svätá Klára, som čítal, že na svojom smrteľnom lôžku
- povedala také slová, že: „Bože, ďakujem ti, že si
- ma stvoril.“ Toto je taký silný prejav
- alebo prejav silnej viery, že keď človek odchádza z tohto sveta,
- keď je na prahu večnosti,
- vedieť povedať Bohu: „Ďakujem ti, že si ma stvoril.“ Prejaviť
- vďačnosť v momente vtedy, keď človek by mohol rozmýšľať nad tisíci
- inými vecami. Možno jeho myšlienky sa uberajú rôznym
- smerom. A práve vtedy prejaviť vďačnosť Bohu za
- to, že
- nás stvoril, že nás povolal k bytiu, že nám daroval
- život a že teraz sa vraciame k nemu, to je prejav silnej viery.
- Tak môžeme aj my porozmýšľať, milí bratia a sestry, ako je to s
- vďačnosťou v našom živote voči ľuďom, voči tým, ktorí
- nám prejavili dobrodenie,
- a tak isto, ako je to s našou vďačnosťou voči Bohu.
- Trebárs počas každej svätej omše.
- Či je naozaj svätá omša v našom živote vďakyvzdávaním,
- či je to naozaj stretnutie s Bohom, kde mu chcem vďaky
- vzdávať, ďakovať za všetko, čo mi dáva, aj keď to nie je nieraz
- príjemné, práve to, čo nás v živote sprevádza, alebo
- či je to naozaj také stretnutie, že skôr lamentujem a
- nariekam nad tým, čo práve prežívam.
- Iste, aj to patrí k životu, ale vedieť prejaviť Bohu
- vďačnosť a takisto prejaviť vďačnosť ľuďom za to, čo
- máme,
- nás v dnešnom evanjeliu Ježiš učí, že je
- prejavom silnej viery, pretože to evanjelium končí práve tým:
- „Tvoja viera ťa uzdravila.“ Amen.
- [hudba]
