Mohlo by vás zaujímať:
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa
Štvrtok v 33. týždni obdobia cez rok, káže dp. Rasťo Dluhý CSsR.
Štvrtok v 33. týždni obdobia cez rok, káže dp. Rasťo Dluhý CSsR.
Prepis videa
Čítanie z Knihy Zjavenia svätého
apoštola Jána.
Ja, Ján, som videl v pravici Sediaceho
- Čítanie z Knihy Zjavenia svätého
- apoštola Jána.
- Ja, Ján, som videl v pravici Sediaceho
- na tróne knihu popísanú zvonka
- i zvnútra a zapečatenú siedmimi
- pečaťami.
- A videl som mocného anjela, ktorý
- ohlasoval mohutným hlasom:
- „Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej
- pečate?“ Ale nik na nebi, ani
- na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť
- knihu a nazrieť do nej.
- Ja som veľmi plakal, že sa nenašiel nik,
- kto by bol hoden otvoriť knihu a nazrieť do
- nej.
- A jeden zo starcov mi povedal:
- „Neplač, lebo zvíťazil lev z Júdovho
- kmeňa, koreň Dávidov.
- On otvorí knihu a jej sedem
- pečatí.“ I videl som v strede medzi
- trónom a štyrmi bytosťami uprostred
- starcov stáť Baránka,
- ktorý bol ako zabitý.
- Mal sedem rohov a sedem očí, čo
- je sedem Božích duchov poslaných na celú
- zem.
- On pristúpil a vzal knihu z
- pravice Sediaceho na tróne.
- A keď ju vzal, štyri bytosti a
- dvadsiati štyria starci padli pred
- Baránkom.
- Každý mal citaru a zlatú čašu plnú
- kadidla, čo sú modlitby svätých, a
- spievali novú pieseň.
- Hoden si vziať knihu
- a otvoriť jej pečate,
- lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu
- vykúpil ľudí z každého kmeňa,
- jazyka, ľudu a národa
- a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi
- nášmu Bohu.
- A budú kraľovať na zemi.
- Počuli sme Božie slovo.
- Slávu ti,
- Pane.
- Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu.
- Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi
- nášmu Bohu.
- Spievajte Pánovi pieseň novú. Jeho chvála nech znie v
- zhromaždení svätých. Nech sa teší Izrael zo svojho
- Stvoriteľa. Synovia Siona nech jasajú nad svojím
- kráľom.
- Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi
- nášmu Bohu.
- Nech oslavujú jeho meno tancom, nech mu hrajú na bubne a na
- citare, lebo Pán miluje svoj ľud a tichých venčí
- víťazstvom.
- Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi
- nášmu Bohu.
- Nech svätí jasajú v sláve, nech sa veselia na svojich lôžkach.
- Oslavu Boha nech majú na perách. Všetkým jeho svätým to bude
- na slávu.
- Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi
- nášmu Bohu.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov
- hlas.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad
- ním a hovoril: „Kiežby si aj ty v tento deň spoznalo, čo
- ti prináša pokoj.
- Ale teraz je to skryté tvojim očiam, lebo prídu na teba dni,
- keď ťa tvoji nepriatelia obložia valom, obkľúčia ťa a
- zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje
- deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni,
- lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry, dnes sme v Božom slove
- videli plakať dvoch ľudí. Neviem, či ste si všimli.
- V prvom čítaní plakal Ján, milovaný Pánov učeník,
- ktorý mal vytrženie a bol vzatý do neba a videl tajomstvá,
- eh, ktoré mu povedal Boh, ktoré mu povedal Ježiš a potom ich zapísal
- a tú knihu voláme Apokalypsa. Zjavenie svätého apoštola Jána.
- Odtiaľ bolo to čítanie
- a vidíme, že v rámci toho zjavenia, eh, bol v nebi a mal dôvod na
- plač.
- A potom vidíme v evanjeliu plakať Ježiša,
- eh, Majstra tohto milovaného učeníka.
- Tak aký je dôvod? Prečo vlastne plačú?
- My tiež niekedy plačeme v živote. Bábätko prvé, čo urobí, keď sa
- narodí, je, že plače.
- A to, čo sa deje, keď človek odchádza z tohto sveta,
- okolo tí najbližší
- plačú. Ako keby celý náš život bol poznačený
- plačom,
- aj radosťou, ale aj plačom.
- A možno je dobré uvedomiť si, že tie slzy,
- ktoré vychádzajú z našich očí a bolesť, ktorá vychádza z nášho srdca,
- eh, nie nevyhnutne musí byť zlá. Vidíme plakať Ježiša, vidíme
- plakať Dávida.
- Dokonca jeho žalmy sú zaznamenané v Písme svätom, ktoré
- potvrdil Duch Svätý a sú tam a on tam plače.
- A častokrát ich spievame,
- tieto plačlivé žalmy aj v, aj v chrámoch, v kostoloch.
- Vidíme plakať Jóba, vidíme plakať Jeremiáša. Tak čo je s nimi?
- Čo je, čo je to s tými našimi svätými ľuďmi,
- že všetci plačú?
- Plačú preto, lebo
- ľudské srdce je ďaleko od Boha. To je ten hlavný dôvod plaču.
- Ježiš plakal dnes nad Jeruzalemom.
- Pozeral sa z Olivovej hory na Jeruzalem a plakal preto, že ľudia
- neprijali posolstvo záchrany. Boh im prejavil lásku a oni to
- nezobrali. To je ako keď niekto, idete sa rozchádzať a dávate mu
- lásku a on jednoducho nereaguje nijako.
- A Ježiš prináša nebo týmto ľuďom. A oni
- povedali nie, nie, ďakujem za pozvánku.
- Ježišovi toto lámalo srdce a toto je dôvod na, na plač.
- Potom vidíme ešte Ježiša pla-pri plakať pri jednej príležitosti.
- Neviem, či si spomínate, kedy ešte Ježiš plakal.
- Bolo to pri hrobe Lazára. Ježiš plače nad všetkým, čo nám
- prináša smrť,
- duchovnú smrť, telesnú smrť. Cíti sa pohnutý,
- keď vidí, že trpíme. To, čo priniesol hriech, to, čo priniesol
- ten pád v raji. To, že zomierame fyzicky, duchovne,
- psychicky, po každej stránke smrť.
- To, čo priniesol diabol tým, tým pokúšaním.
- Všetko to, čo sa nás dotýka, čo nás ničí.
- To je dôvod na Ježišov plač a na plač Božích ľudí.
- Niektorí svätí,
- svätá Terézia z Avily, svätá Katarína Sienská a ďalší mali taký
- špeciálny
- dar, dar od Boha. Cirkev ho volá dar sĺz.
- A to nie
- je, to nie je také nejaké plakanie, lebo som rozcítený
- človek alebo som taká citlivá povaha. Vôbec nie.
- Svätá Katarína Sienská aj svätá Terézia z Avily boli mocné ženy.
- To boli mimoriadne mocné ženy, ale veľa plakali. Plakali kvôli dušiam.
- Boh im dal podiel na, na tom zármutku
- voči ľuďom, ktorí sú na ceste do zatratenia, do pekla.
- A tak možno dnešný deň sa zamyslime, nad čím vlastne my plačeme.
- Či sú to hlúposti, také nepodstatné veci.
- Naozaj, nad čím šomreme a čo nás bolí?
- Či sú to len také naozaj by som povedal také naše rozmary alebo naša
- rozmaznanosť?
- Alebo sú to naozaj vážne veci, že moje deti sú na ceste, ktorá nevedie do
- raja napríklad, alebo moje vnúčatá.
- Či dokážeme, keď sa modlíme, zaplakať nad tým.
- Pred asi dvoma mesiacmi aj pápež František povedal kňazom a biskupom a
- kardinálom:
- „Spomeňte si, kedy ste naposledy plakali kvôli ľuďom,
- že,
- že sa nedejú dobré veci s nimi. Kedy to bolo naposledy?"
- Tak možno dnešný deň tieto, tieto sväté
- slová dnes vyzývajú nás zamyslieť sa, nad čím plačeme,
- čo nám, čo nás, čo vlastne dokáže bolieť naše srdce
- najviac.
- Ak zistíme, že možno nie nevyhnutne sú to tie
- podstatné veci, tak prosme
- Pánovho Ducha, aby, aby nám dal srdce, aké má
- Ježiš.
- [klavírna hudba]





