SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
05.12.2014
15:22 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3726x

Z prameňa

Piatok v 1. adventnom týždni, káže Mons. Jozef Haľko. 

Piatok v 1. adventnom týždni, káže Mons. Jozef Haľko. 

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1617 slov

Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.


  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
  • Za Ježišom išli dvaja slepci a kričali:
  • „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami.“
  • Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu.
  • Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem
  • urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno,
  • Pane.“ Tu sa dotkol ich očí a povedal:
  • „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“ A
  • oči sa im otvorili.
  • Ježiš pohrozil: „Ale nech sa to nik
  • nedozvie.“ No oni šli a rozprávali o tom
  • a o ňom po celom kraji.
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Drahí bratia a sestry.
  • Pri okne stoja dvaja manželia a
  • pozerajú sa na ulicu.
  • A na ulici vedia, vidia ležať
  • poraneného človeka.
  • A rozprávajú sa, čo majú urobiť.
  • Majú zavolať záchranku? Majú zavolať políciu?
  • Ale prečo práve oni, keď v tom dome je veľa okien a mnohí môžu
  • vidieť túto scénu?
  • A prečo práve oni by mali byť vystavení, povedzme
  • aj nejakým otázkam, vypočúvaniam, keby museli zadať
  • svoju adresu?
  • Ako sa takto rozprávali, rozhodli sa, že
  • nebudú konať, pretože ten človek je možno opitý,
  • aj keď zjavne zranený, ale môže si za to sám.
  • Paradoxne
  • sa tento rozhovor odohral
  • v okne, pri okne, v ktorom svietil
  • nám všetkým dobre známy adventný
  • svietnik.
  • Ten je symbolom toho, a preto sa dáva do okien na Vianoce,
  • že sme pripravení a ochotní prijať do nášho príbytku
  • Svätú rodinu, ktorá ide okolo
  • a Panna Mária má porodiť Ježiša.
  • Ten svietnik je symbolom toho, že my, na rozdiel od betlehemského
  • hostinca, sme pripravení otvoriť dvere Panne Márii a
  • svätému
  • Jozefovi, aby sa medzi nami mohol
  • narodiť Ježiš.
  • Aký paradox,
  • že nad symbolom prijatia
  • beží rozhovor o neprijatí,
  • nad symbolom obety a otvorenosti voči druhému
  • človeku
  • padá rozhodnutie
  • nepomôcť niekomu, kto z akéhokoľvek dôvodu
  • je zranený.
  • A tak sa pýtame, o čom je advent, ktorý práve prežívame?
  • O čom je ten svietnik, ktorý kladieme do okien?
  • O čom je adventný veniec, ktorého sviece postupne
  • zapaľujeme?
  • A tak aj v mene tých manželov, ktorí svojím spôsobom sa
  • podobali na tých dvoch, čo
  • nasledovali Ježiša,
  • by sme dnes mali volať a prosiť: „Pane, daj nám
  • pohľad lásky,
  • otvor nám oči,
  • otvor nám pohľad, aby sme pozerali na ľudí,
  • ako na nich pozeral napríklad milosrdný Samaritán, ktorý
  • napriek tomu, že mnohí prechádzali okolo, sa ujal
  • zraneného a dobitého človeka.
  • Pane, otvor nám oči, aby sme porozumeli, že čo je
  • advent a že koľko adventov vlastne v
  • našom živote prežívame. Sú vlastne tri adventy.
  • Jeden celoživotný advent, to je celý náš život.
  • Potom adventy, ktorých je toľko, koľko rokov v
  • našom živote prežijeme,
  • ktorý pokrýva spravidla prvú polovicu mesiaca
  • decembra alebo prvú časť
  • až do Vianoc mesiaca decembra.
  • A napokon je to ten malý, drobný,
  • každodenný a predsa nevyhnutný advent
  • stretnutí s ľuďmi.
  • Ten celoživotný advent znamená, že my vlastne od narodenia, tak ako
  • sa vyvíjame, spejeme k tomu, aby sme sa po
  • našej smrti, ktorá je naprosto nevyhnutná a
  • jednoznačná, že na konci nášho života bude bodka
  • smrti, nasleduje narodenie.
  • My sa narodíme pre Ježiša a Ježiš sa
  • narodí pre nás. A preto smrť nie je bodka za vetou života,
  • ale čiarka, za ktorou tá veta pokračuje.
  • Veta o prijatí, veta o láske, veta o plnom
  • precitnutí do vlastnej identity.
  • Pretože budeme stáť pred tým, ktorý nás
  • vykúpil, ktorý nás znovustvoril, ktorý za
  • nás zomrel a modlil sa na kríži, ktorý za nás vstal z mŕtvych a
  • pozýva aj nás, aby sme po celoživotnom
  • advente našli jeho, narodili sa pre neho.
  • A preto nám každoročne svätá cirkev pripomína
  • advent, ktorý prežívame pred narodením Ježiša
  • Krista
  • v Betleheme.
  • Niekedy dokonca počujeme ľudí, ako si povzdýchnu: „Zasa
  • advent.“ Ale neexistuje zasa advent.
  • Advent roku 2013 nie je taký istý
  • ako advent roku 2014 a určite advent roku
  • 2014 nie je ten istý, ako budú adventy
  • budúcich rokov 2015, 16 a tak ďalej.
  • Pretože to posolstvo je síce to isté, je to posolstvo o
  • narodení Ježiša Krista v Betleheme, o narodení Ježiša
  • Krista v betlehemskej maštali, pretože v hostinci pre neho
  • nebolo miesta.
  • Ale situácia, v ktorej sa my nachádzame,
  • je o rok posunutá.
  • My sa nachádzame v novej situácii.
  • Sme o rok starší, o rok skúsenejší.
  • Dal by Pán Boh o rok duchovne aj rozvinutejší
  • a do tejto našej konkrétnej situácie
  • tohto konkrétneho obdobia roku 2014 sa
  • Ježiš chce narodiť. Teda nie je to nejaké
  • paušálne, rovnaké, každý rok také isté,
  • ale ak prežívame, že ten Ježiš sa chce, že náš Pán Ježiš
  • Kristus sa chce narodiť, byť prítomný v tejto našej
  • konkrétnej realite, v našom konkrétnom duchovnom,
  • fyzickom, psychologickom, vzťahovom rozpoložení,
  • tak každý advent je originálny a neopakovateľný,
  • pretože to isté posolstvo vstupuje do novej a
  • konkrétnej situácie.
  • Ale na to, aby sme dokázali prežívať ten celoživotný
  • advent
  • a na to, aby sme dokázali prežívať ten každoročný
  • decembrový
  • advent naozaj s duchovnými
  • plodmi, na to musíme prijať ten tretí advent,
  • ktorý podmieňuje tieto dva adventy a ku
  • ktorým nás tieto dva adventy zároveň majú viesť.
  • A to je ten každodenný advent. Lebo
  • Ježiš prichádza v každom človeku.
  • Ježiš prichádza v každom človeku, ktorý
  • nám
  • prichádza, aby nám povedal svoju prosbu.
  • Ježiš prichádza v chorom človeku, ktorý je náš sused.
  • Ježiš prichádza v utrpení každého jedného
  • človeka. A treba zdôrazniť, Ježiš prichádza v našich
  • rodinných príslušníkoch. Ježiš neprichádza v tých, ktorých
  • stretávame vonku a na chvíľu. Ježiš k nám prichádza v každom
  • jednom človeku, aj v tom človeku, ktorý s nami žije pod
  • jednou strechou.
  • Čiže tie každodenné adventy, tie každodenné
  • precitnutia do Ježišovej prítomnosti
  • sú podmienkou toho, aby sme z týchto každodenných
  • adventov, keď prijmeme Ježiša v druhých ľuďoch,
  • keď im
  • pomôžeme, keď im poradíme, keď sa pre nich
  • otvoríme, keď už nehorí v okne ten
  • svietnik signalizujúci ochotu prijať, ale v našom srdci
  • horí to svetlo
  • ochoty prijať ťa, pomôcť ti, poradiť
  • ti, porozprávať sa s tebou, empaticky ti venovať
  • čas. Toto sú tie každodenné adventy, ktoré naozaj
  • podmieňujú to, aby sme vyskladali náš
  • celoživotný advent.
  • A preto je advent dobou milosti.
  • Preto je advent dobou vnútorného
  • precitnutia. To, že sme si vytvorili čas
  • štyroch nedieľ a medzitým štyroch týždňov, ktorými
  • očakávame Ježiša Krista, Boh to vidí.
  • Boh vidí, že my sme vstúpili do adventu a aj
  • vonkajšími
  • symbolmi vyjadrujeme to, že očakávame Pána Ježiša
  • Krista. Tie štyri sviece na tom advente nám
  • pripomínajú, ako sa blíži ten deň
  • Ježišovho narodenia.
  • A je veľmi symbolické, že adventný veniec sa zrodil
  • ako predmet, ako nápad pre siroty.
  • Bol to evanjelický teológ Johann Wichern, ktorý
  • koncom devätnásteho storočia dostal nápad, že pre siroty
  • v Hamburgu bude každý jeden deň adventu
  • zapaľovať jednu sviecu. A deti, ktoré nemali
  • rodičov a o to viac sa tešili na to, že dostanú nejaký darček,
  • nejaký prejav lásky, nejaký prejav blízkosti od
  • iných ľudí na Vianoce, tieto deti každý jeden
  • deň zažili zapálenie jednej sviece.
  • Bol to veľký drevený kruh, na ktorom stálo toľko sviec,
  • koľko bolo dní adventu. A je zaujímavé, že tie
  • sviece, ktoré symbolizovali nedele, boli biele a tie sviece,
  • ktoré symbolizovali to každodenné približovanie sa k
  • Vianociam, boli menšie a červené.
  • Takže svetlým bodom každého dňa adventu pre hamburské
  • siroty bolo zapálenie jednej sviece, ktorá
  • symbolizovala, že sme už o jeden deň bližšie.
  • Niekedy sa deti pýtajú, koľkokrát sa ešte vyspíme, kým
  • príde Ježiško. Ale práve tá svieca symbolizuje, že my
  • sa nemáme niekoľkokrát vyspať, kým prídu Vianoce, ale
  • práveže máme bdieť, ako nám to vlastne evanjeliá tohto
  • obdobia pripomínajú. Každá tá svieca je
  • otázkou, že či aj my sme takí, ako je tá
  • svieca, lebo ona symbolizuje Ježiša Krista,
  • ktorý sám
  • seba spaľuje, obetuje, dáva, daruje,
  • aby vyžaroval svetlo. A to svetlo vyžiarilo aj
  • z kríža, lebo betlehemská scéna je predchuťou
  • kríža.
  • Ježiš sa nenarodil v betlehemskej maštali preto, aby sme my po
  • dvetisíc rokoch mohli romanticky vysielaať
  • Betlehemy najrôznejšími predmetmi a vytvárali tak
  • nejakú
  • takú prírodnú romantiku. Pán Ježiš sa narodil
  • v maštali v betlehamskej jaskynnej maštali preto,
  • že v inom ľudskom spoločenstve v betlehemskej,
  • v betlehemskom hostinci preňho nebolo
  • miesto. Tie zatvorené dvere betlehemského
  • hostinca sú opäť otázkou pre nás. Svieca a
  • zatvorené dvere. Svieca symbolizujúca otvorenosť,
  • svetlo a zatvorené dvere symbolizujúce
  • uzatvorenosť pred druhým a vzťahovú tmu.
  • A tak na začiatku Adventu, koncom prvého
  • adventného týždňa si položme otázku, či už týchto niekoľko
  • dní od prvej adventnej nedele sme sa otvárali pre
  • druhých. Napríklad, či sme zdvihli telefón a zavolali človeku,
  • s ktorým
  • sme sa už dlho neboli ochotní rozprávať, alebo ktorý sa s nami
  • nebol ochotný rozprávať.
  • Pán Ježiš hovorí:
  • „Kde sa dvaja alebo traja zídu v mojom mene, teda aj v mene
  • milosrdenstva, odpustenia a vzájomnej
  • dôvery, tam som ja medzi nimi, tam sa ja medzi
  • nimi rodím.“ Prosme s
  • tými slepcami dnešného evanjelia, aby nám Pán otvoril oči
  • pre riešenie týchto situácií, aby sme videli, že ich treba
  • riešiť. Aby sme videli, že kde je hnev,
  • kde je prerušená komunikácia, tam je smrť.
  • A kde je odpustenie, tam je život. Tam sa Ježiš
  • rodí. To je ten každodenný Advent, keď sa
  • schádzame v mene Ježiša Krista, keď si
  • odpúšťame v mene Ježiša Krista.
  • Prosme teda otvorené oči,
  • aby nám ich Ježiš tak uzdravil, ako ich uzdravil týmto slepcom pred
  • dvetisíc
  • rokmi, aby sme videli potrebu sa zmieriť,
  • aby sme videli spôsoby, akým spôsobom to riešiť a
  • aby sme videli aj vtedy, keby sme boli odmietnutí,
  • potrebu toho, čo hovorí evanjelium.
  • Nie sedem, ale sedemdesiatsedemkrát sa pokús
  • zmieriť a odpúšťaj, lebo kde je zmierenie,
  • tam sú Vianoce. Lebo kde je zmierenie, tam sa
  • rodí Ježiš Kristus.
  • Keď prijmeme Pána Ježiša vo Eucharistii a vy, drahí bratia a sestry doma
  • pri duchovnom svätom prijímaní dnes spoločne a
  • veľmi intenzívne prosme: „Pane, otvor nám oči, aby sme
  • videli, aká je v tomto Advente tvoja
  • vôľa.“ Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Na veky
  • vekov.
  • Amen. [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa - Archív

Reklamní partneri