Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa
Utorok v 2. týždni adventného obdobia, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok v 2. týždni adventného obdobia, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
"Potešujte, potešujte môj ľud,"
vraví váš Boh. "Hovorte k srdcu Jeruzalema
- Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
- "Potešujte, potešujte môj ľud,"
- vraví váš Boh. "Hovorte k srdcu Jeruzalema
- a volajte k nemu, že sa skončilo jeho otroctvo
- a je odčinená jeho vina,
- že dostal z ruky Pánovej dvojnásobok za každý svoj hriech.
- Hlas volajúceho:
- Pripravte cestu Pánovi na púšti. Vyrovnajte chodníky
- nášmu Bohu na pustatine.
- Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec
- zníži.
- Čo je krivé, nech je rovinou a čo hrboľaté
- nížinou.
- Izjaví sa Pánova sláva a uvidí spoločne
- každé stvorenie,
- že prehovorili Pánove ústa.
- Hlas hovorí: Volaj!
- Ja vravím: Čo mám volať?
- Každé telo je ako tráva a všetka jeho krása
- ako poľný kvet.
- Tráva uschne a kvet odpadne, keď ho ovane
- Pánov dych.
- Naozaj je ľud ako tráva. Tráva uschne,
- kvet odpadne,
- ale slovo nášho Boha trvá naveky.
- Vystúp na vysoký vrch ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu.
- Zodvihni mocne svoj hlas ty, čo hlásaš radostnú zvesť
- Jeruzalemu. Zodvihni, neboj sa,
- povedz judejským mestám: Hľa, váš Boh.
- Hľa, Pán Boh prichádza so všetkou mocou a jeho
- ruka bude vládnuť.
- Odmenu víťaza nesie so sebou a jeho trofeje idú pred
- ním.
- Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie
- baránky a kladie si ich do lona.
- Starostlivo vedie ovce brezivé."
- Počuli sme Božie slovo.
- Bog
- dane.
- Spievajte Pánovi pieseň novú.
- Spievajte Pánovi pieseň novú.
- Hľa, Pán Boh prichádza so všetkou mocou.
- Hľa, Pán Boh prichádza so všetkou
- mocou.
- Spievajte Pánovi pieseň novú. Spievaj Pánovi
- celá zem. Spievajte Pánovi, velebte
- jeho meno. Zvestujte jeho spásu
- deň čo deň.
- Hľa, Pán Boh prichádza so všetkou mocou.
- Zvestujte jeho slávu pohanom a jeho
- zázraky všetkým národom.
- Hlásajte medzi pohanmi: Pán kraľuje
- a spravodlivo súdi národy.
- Hľa, Pán Boh prichádza so všetkou
- mocou.
- Tešte sa nebesia, plesaj zem,
- nech more zahučí a čo ho napĺňa, nech
- plesá pole a všetko, čo je na ňom.
- Hľa, Pán Boh prichádza so všetkou mocou.
- I zajasajú všetky stromy lesa pred tvárou
- Pána, že prichádza, že prichádza
- súdiť zem.
- Hľa, Pán Boh prichádza so všetkou mocou.
- Spravodlivo bude súdiť zemekruh a národy
- podľa svojej pravdy. Hľa, Pán Boh
- prichádza so všetkou mocou.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Blízko je deň Pána. Hľa,
- príde a spasí nás. Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom: "Čo myslíte?
- Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by
- zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a
- nepôjde
- hľadať tú, čo zablúdila?
- A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám, bude mať z nej
- väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
- Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby
- zahynul čo len jediný z týchto maličkých."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Vrátim sa teraz, drahí moji,
- k tomu, čo som hovoril v úvode svätej omše.
- Poprosím Ferka, ktorý je teraz v réžii, ak tam ešte teraz vníma.
- Feri, ak sa ti dá, skús tie naše oďabané
- sviečočky, odšmudené a všelijaké ukázať detail.
- Aj, aj tie, čo sú na venci, aj tie, čo sú potom na oltári,
- ak sa ti dá najazdiť trošičku.
- Vysvetlím vám. Už som vlastne v úvode svätej omše
- hovoril, že kvôli čomu
- som upozornil na ten náš adventný veniec, aj na tie sviečky na oltári.
- Ale pripomeniem ešte raz v súvislosti aj s dnešným evanjeliom,
- aj, aj s prvým čítaním.
- Ešte raz. Sviečka. Na tom adventnom, keď, keď
- sú nové, všetky sú také krásne, rovnaké.
- Potom, čo človek zapáli, no tá jedna, tá prvého týždňová, tak tá
- trošičku odhorela. To vidíte, ktorí máte možnosť a očmudela
- tie ďalšie a vyzerá to tak všelijako.
- Niektorým sa to môže nepáčiť, že je to škaredé.
- Alebo potom, že aj v priebehu svätej omše budete vidieť
- tie ďalšie dve sviečky,
- ktoré máme na oltári, že nemajú zarovnaný vrch.
- Že sú také všelijaké postláčané. Mne osobne sa to páči.
- Ja mám rád, keď, keď je to takéto. Niektorí to nemajú radi, niektorí
- kostolníci to zrezujú, že to musí byť rovné a nesmie to byť
- takéto, že to je,
- neviem, esteticky v podstate estetický dôvod.
- Ale to, kvôli čomu som teda upozornil aj na tie
- jedny, aj na tie druhé sviečky je,
- že nie je dôležité, či je tá sviečka malá,
- dlhá, hrubá, očadená, orezaná, neorezaná.
- Dôležité je to svetlo,
- ktoré tá sviečka vyžaruje. To svetielko.
- A nám jedna zhasla, mám taký dojem. Aha.
- Poprosím Magdalénku po, keby vyskočila po
- zapaľovač a zapálila.
- T-tam je veľa zapaľovačov, Magdalénka, neboj sa, v sakristii.
- Dôležité je nezhasnúť. Podáš mi zapaľovač, neboj
- sa. Dôležité je, aby tá sviečka, lebo keď ona takto zhasne.
- Vidíte to. Ja teraz spravím,
- aby odtiekol ten vosk a aby ona mohla horieť.
- Toto kostolníci nemajú radi inak ľudia, neviem, či viete.
- A neviem, či ma počujete teraz, lebo neviem, ktorý mikrofón ma sníma.
- Dobre.
- Som hovoril, že to kostolníci nemajú radi, čo som teraz spravil.
- Bolo tam veľa toho vosku, tak tá sviečka odhorela.
- Ale je to dobrý symbol. Teda zatopil ho, zatopilo,
- zatopilo ten plameň a prestal horieť.
- A odrazu tá sviečka na tom adventnom venci, ktorá, vlastne sme ju
- zapaľovali na prvý adventný týždeň, prvú adventnú nedeľu, prestala plniť
- svoju úlohu.
- Prestala vyžarovať svetlo.
- To som neplánoval. To sa stalo. Ale keď už sa to stalo, tak na to, na to
- upozorňujem.
- Čo som spravil? Urobil som jeden
- naozaj nie pekný zásah. Stlačil som jeden bok,
- aby ten vys-vosk,
- aby to vyteklo, aby ten knôt sa oslobodil a mohol znova
- horieť.
- A už zase horí. A teraz verím, že už bude horieť až do konca svätej omše.
- Čiže nie je dôležité, ako tá sviečka vyzerá,
- ako tie sviečky vyzerajú.
- V prípade toho adventného venca všetci veľmi dobre vieme, že kľúčovým je
- to svetielko. Prvú adventnú nedeľu jedno, druhú dve,
- tretiu tri a tak ďalej až tie štyri.
- Čiže to svetielko, ktoré neustále narastá, to svetielko
- symbolizujúce Krista, svetlo sveta.
- A tak ako som hovoril v úvode svätej omše, nie je podstatné, ešte
- raz to opakujem, že ako tá sviečka vyzerá.
- Podstatné je, že horí a svieti.
- A znova sa vrátim už tretíkrát k úvodu svätej omše a hovorím, že
- až,
- až mi je nepochopiteľné, ale nie je to správne slovo,
- neviem nájsť správne
- slovo,
- že ako neuveriteľne Boh
- dôveruje človeku. Ja by som si tak nedôveroval.
- Neviem teda, ako vy máte voči sebe, ako si veríte.
- Ja by som si neveril tak, ako mi verí Boh.
- Boh sa rozhodol, Ježiš Kristus to tu zrealizoval,
- že on, ktorý je svetlo sveta
- a odchádza po svojom zmŕtvychvstaní k Otcovi.
- Takže to svetlo sveta zveruje nám,
- zveruje Petrovi, Ondrejovi, Jakubovi, Jánovi a ti ďalej a ďalej a ďalej.
- Čiže to svetlo, vlastne to Kristus, ktorý je svetlo sveta a
- sviečky, ktoré nám ho symbolizujú, je našou úlohou to svetlo
- vyžarovať. My nemáme vlastné svetlo.
- Kristus je svetlo a našou úlohou je
- to svetlo vyžarovať tomuto svetu.
- Ja hovorím, to je
- obro-obrovská odvaha, alebo jak by som to nazval zo strany Boha,
- že naozaj
- mne takto dôverujú, že ja to Kristovo svetlo budem
- takto ďalej šíriť. Môže sa mi stať nielen mne,
- každému z nás to, čo sa stalo tej sviečke z prvého týždňa na
- tom našom
- venci, že jednoducho ma niečo zaplaví.
- V prípade tej sviečky to bol ten stearín, či z čoho je tá sviečka urobená.
- V mojom prípade sú to hriechy,
- ktoré ma zaplavia
- a ja jednoducho nie som schopný horieť a nemôžem plniť svoju úlohu,
- sprostredkovávať svetlo. A Kristus ide ešte tak ďaleko,
- že on nehovorí, že sprostredkovávate moje svetlo,
- ale on hovorí:
- „Vy ste svetlo sveta" a ja jednoducho,
- keď ma tie hriechy zaplavia, tak ako ten knôt
- zaplavil ten,
- to z čoho je tá sviečka spravená, zaplavil.
- Ne-nehorím, nesvietim
- a je treba urobiť
- boľavý zásah pre tú sviečku, keby bola živá.
- To, že ja som to tam postláčal, som tam podrvil alebo narezal ten kraj,
- aby to, rozrezal hranu v podstate ako keby,
- aby to vytieklo von, ako
- keby hnis, aby sa to všetko uvolnilo. To isté musím urobiť aj ja.
- Rozrezať to svoje srdce,
- aby ten hnis, ten hriech, všetko mohlo vytiecť.
- A aby ten knôt, ktorý vo mne je,
- aby, ktorý teda
- nedohasú je Boh, ale on tam tlie a všelijako ho nevidno,
- tak aby sa znova
- rozhorlel a aby ľudia to svetlo, Kristovo svetlo vo
- mne mohli vidieť, vo mne, v každom jednom z nás.
- A táto doba, ktorú teraz prežívame a aj tá krásna
- symbolika v tých
- sviecach nám k tomu chce pomôcť. A aj čítania.
- Počuli ste včera, včera, predvčerom, v nedeľu,
- čo píše evanjelista Marek o Jánovi Krstiteľovi, hlas
- volajúceho na púšti. Počuli sme dnes už priamo
- toho proroka, ktorý to písal. Proroka Izaiáša.
- Tam je to trošku podrobnejšie, nielen tak, ako Marek dal kúsok z toho
- Izaiáša. Hlas volajúceho na púšti: „Pripravte
- cestu Pánovi." Robte niečo, lebo Kristus prichádza.
- Robte niečo, ale so sebou. My máme tendenciu robiť so sestrou, so
- švagrom, s nevestou, so zaťom a neviem s kým.
- So sebou robte niečo. Pripravte cestu Pánovi
- každý do svojho srdca.
- Aby to svetlo, ktorým Kristus je, zažiarilo naplno v onú
- betlehmskú noc, ale každú noc a každý deň.
- A potom v evanjeliu počúvame, o čom to svetlo je.
- V tom dnešnom, konkrétne. Opäť je to kratučký
- Matúšov úryvok.
- Jednoduché podobenstvo. Ježiš hovorí: „Pozrite sa, má niekto sto
- oviec.
- Jedna sa mu stratí. No nenechá tých deväťdesiat deväť na púšti
- a
- nejde hľadať tú stratenú?" A my by sme povedali: „Však to sú povolené
- straty. Je to biznis, sa s tým treba počítať.
- Jasné, že nenechá," človek povie.
- Moderný človek akéhokoľvek storočia, tisícročia.
- „Jasné, že nenechá. Však
- nechá to tam tých deväťdesiat deväť. Čo keď mu ich niekto rozkradne?
- Čo keď prídu vlci? Tá jedna, to, to odpíše, hej?
- To sa, to sa odpíše." A Kristus hovorí: „Nie!
- To je vaše ľudské videnie. Ale Boh taký nie je."
- To je to svetlo, drahí moji. Boh nie je ako vy.
- Boh neláme palicu. Boh ten hasnúci knôtik
- nedohasí, nalomenú trstinu nedolomí.
- Boh chce každého z nás. To je to svetlo, ktoré
- máme vyžarovať svojím životom.
- Ku každému človeku sa správať ako k tomu, ktorého
- Boh chce, lebo ho miluje.
- Tak nech nám tento adventný čas a symbolika
- Adventu pomáhajú prebudiť sa,
- narezať to svoje srdce, aby ten hnis mohol vytiecť, aby to
- Kristovo svetlo mohlo čo najlepšie cez nás svietiť tomuto
- svetu. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Na veky
- vekov.
- [hudba]
