Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
HROZNÉ VECI DOKÁŽE UROBIŤ ČLOVEK
káže dp. Jozef Dronzek (Lk 11, 1-4)
07.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa
Pondelok v 2. týždni vianočného obdobia, káže dp. Juraj Drobný.
Pondelok v 2. týždni vianočného obdobia, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z prvého listu svätého
apoštola Jána.
Deti moje, toto je zvesť, ktorú ste
- Čítanie z prvého listu svätého
- apoštola Jána.
- Deti moje, toto je zvesť, ktorú ste
- počuli od začiatku,
- aby sme jeden druhého milovali.
- Nie ako Kain. On bol zo zlého
- a zabil svojho brata.
- A prečo ho zabil?
- Preto, že jeho skutky boli zlé
- a bratove spravodlivé.
- Bratia, nedivte sa, ak vás svet
- nenávidí. My vieme, že sme
- prešli zo smrti do života, lebo
- milujeme bratov.
- Kto nemiluje, ostáva v smrti.
- Každý, kto nenávidí svojho brata, je
- vrah.
- A viete, že ani jeden vrah nemá v
- sebe večný život.
- Čo je láska, poznali sme z toho,
- že Kristus polo-položil za nás svoj
- život.
- Aj my sme povinní dávať život za bratov.
- Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v
- núdzi
- a srdce si pred ním zatvorí,
- ako v ňom môže ostávať Božia láska?
- Deti moje,
- nemilujme len slovom a jazykom,
- ale skutkom a pravdou.
- Podľa toho poznáme, že sme z pravdy a
- upokojíme si pred ním srdce.
- Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo,
- Boh je väčší ako naše srdce a vie
- všetko.
- Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta,
- máme dôveru k Bohu.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.
- Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.
- Jasaj na chválu Pánovi celá zem,
- s radosťou slúžte Pánovi,
- s plesaním vystupujte pred jeho tvár.
- Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.
- Vedzte, že náš Pán je Boh. On je
- náš stvoriteľ a jemu patríme.
- Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.
- Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.
- Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály
- a do jeho nádvory s piesňami oslavnými.
- Chváľte ho a velebte jeho meno.
- Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.
- Lebo Pán je dobrý. Jeho milosrdenstvo trvá
- naveky
- a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.
- Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Posvätný deň nám zažiaril. Poďte,
- národy, a klaňajte sa Pánovi.
- Dnes zostúpilo na zem veľké svetlo.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš sa rozhodol odísť do Galilei.
- Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou."
- Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta.
- Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o
- ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša,
- Jozefovho syna z Nazareta."
- Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo
- dobré?"
- Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš." Keď Ježiš videl prichádzať
- Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v
- ktorom niet lesti." Natanael sa ho opýtal:
- „Odkiaľ ma poznáš?"
- Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prva, ko ťa Filip zavolal, keď si bol pod
- figovníkom."
- Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si
- kráľ Izraela."
- Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: ‚Videl som
- ťa pod figovníkom'? Uvidíš väčšie veci ako
- toto." Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám,
- uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať
- na Syna človeka."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí moji,
- nevŕta aj vám v hlave,
- čo to ten Filip musel pod tým figovníkom asi robiť a aká to
- bola situácia,
- keď zostal taký zaskočený, že odrazu z toho,
- hm, z takého rozpoloženia, zo svojho
- stanoviska, čo môže byť v Nazarete dobré, preklopil.
- Ty si, ty si kráľ Izraela.
- Čo to muselo byť, že takýto obrovský, čo to musel byť za šok pre Filipa, že
- Kristus to vie a čo sa to muselo vlastne diať?
- Ja myslím, že od, od nepamäti ľudia sa nad tým zamýšľajú,
- ale
- nikto z nás na to nepríde. Nikde to nie je napísané,
- lebo to by nám musel
- rovno Filip povedať. V nebi sa možno dozvieme, že čo to bolo.
- Zatiaľ ešte ale sme tu na zemi. Tu na zemi, kam
- prichádza Božie kráľovstvo a Kristus uprostred nás.
- A on je.
- Sú Vianoce. Zajtra máme slávnosť zjavenia Pána.
- Kristus sa zjavuje svetu v zastúpení teda
- mudrcov, tak ako to máme zachytené vo Svätom
- písme.
- Ako som už hovoril, teda ranná svätá omša nebude,
- bude až tá o desiatej so
- Svätým Otcom. Takže táto je vlastne obetovaná za vás
- všetkých, za členov
- klubu priateľov televízie Lux. Ale v súvislosti s tým
- som sa tak trošku zamýšľal, že aj vlastne včera, počúvali sme
- evanjelium
- počas Vianoc už tretí či štvrtý krát, ak teda počítam aj
- silvestrovskú pobožnosť, o
- tom, ako na počiatku bolo slovo. Nádherný hymnús
- Jána evanjelistu apoštola a v súvislosti s tým, hovorím,
- som tak sa zamyslel, že pre mňa osobne tieto
- Vianoce,
- taký nejaký odkaz do každodenného života.
- Tak ste si všimli, že keď som sem prišiel, tak som tam
- z oltára zobral náš Betlehemček.
- Pamätáte si, on mal kedysi striešku.
- Už nemá, lebo mu spadol na zem, tak sa rozbila.
- Ale takto je aspoň všetko vidieť, čo v ňom je.
- [zakašle] Veľa tam toho nie je, ale to podstatné tam je.
- Máme tu Jozefa, Máriu a máme tu toho Ježiška.
- Ovce tam tak voľne robia doprovod.
- Tak som sa pozrel na, nie konkrétne na tohto,
- lebo však toho som doma
- nemal Ježiška, ale to, čo máme v kostole, je z Uliatko a si hovorím:
- „Pane Ježišu, čo tieto
- Vianoce?“ A
- viete, čo mi napadlo?
- Že
- „potrebujem ťa,“ hovorí Ježiš.
- Tu leží, také maličké to je. Vy to asi veľmi nevidíte.
- Je to zo Šupolia a hovorí: „Ďuro,
- ja ťa potrebujem.“
- Pozerám
- do tých jaslí.
- „Ja ťa potrebujem nie preto, že by som nemohol nič.
- Veď som všemohúci, veď som Boh,“ hovorí Kristus.
- „Ale ja ťa potrebujem, lebo som sa tak rozhodol.
- Chcem vedieť, alebo inak. Chcem, aby si
- vedel, že si dôležitý.
- Potrebujem ťa a bez teba
- jednoducho nič nezvládnem. Nie preto, že by som nebol
- všemohúci, ale preto, že som sa tak vo svojej všemohúcnosti
- rozhodol,“ hovorí Kristus mne, Ďurovi.
- Mne, Ďurovi, iba?
- Aničke,
- pani Zuzke, pani Helenke.
- To sme tu v kaplanke. Zase som zabudol, ako sa volá. Karol?
- Vy nevidíte. To sú tí naši, čo nám sem chodia na svätú omšu.
- Tak isto Marošovi dole v réžii. Ale nielen nám, čo sme tu raz, dva, tri,
- štyri,
- päť, šiestim.
- Vám všetkým.
- Kristus z týchto jaslí tým, že tam leží tak bezmocne,
- hovorí: „Potrebujem ťa.
- Nie preto, že nie som všemohúci, ale preto, že som sa vo svojej
- všemohúcnosti takto rozhodol. Ja ťa
- potrebujem. Ty si pre mňa
- dôležitý.“ Potom kukám na neho. „Dobre, tak ma
- potrebuješ, no ale tak to môžem tak oprášiť,
- ofúkať prach z toho, a to je tak všetko, čo môžem urobiť, nie?
- Tak že to tak.“ A na to Ježiš hovorí: „Ale nie túto sošku!
- Tá ťa nepotrebuje. Ja, živý Kristus, ťa potrebujem.
- A hovorím ti ako.“ Ja sa pýtam: „Ako?“ „No však
- si spomeň. Čokoľvek si urobil jednému
- z mojich najmenších,
- mne si urobil.
- Alebo tam opačný.
- Čokoľvek si neurobil jednému z mojich najmenších,
- mne si neurobil.
- Mama,
- súrodenci,
- bratranci, sesternice, deti, vnúčatá.
- Čokoľvek si oco, mama
- neurobil. Veď chodím do roboty, nie?
- A Pane Ježišu, veď
- tá soška, to nič. A Pane Ježišu, dneska som prišiel o štrnásť sedem
- do roboty a pred osemnástou sotva odídem.
- Uvidím, že kedy sa mi dneska podarí mne osobne
- odísť z roboty, že nemám čas.
- Ježišova odpoveď na túto moju
- výhovorku, no výhovorku, však čo iné to je?
- „Tak toto neberiem. To snáď nemyslíš vážne, Ďuro.
- Ako som ťa stvoril? Na aký obraz som ťa stvoril?“ pýta sa ma
- Kristus.
- „Na aký?
- Stvoril som ťa na Boží obraz, na svoj
- obraz. A ja som Boh. Vynaliezavý. Ja som ťa
- stvoril ako vynaliezavého. Tak mi teraz nechci povedať, že
- sa vyhovárať, že nemáš čas. Si vynaliezavý.
- Nájdi.
- Ten čas máš. Ten si od mňa dostal,“ hovorí mi Kristus
- tieto
- Vianoce.
- Takže drahí moji, naozaj si nemyslím, že to hovorí iba mne
- a nám šiestim tu.
- Naozaj si myslím,
- navždy amen.
- [hudba]
