ZAKORENIŤ, VYRÁSŤ A PRINIESŤ ÚRODU

(piano)
(Vodné šumenie Čítanie z druhej knihy Samuelovej. Natanovi zaznelo Pánovo slovo: "Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi. Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať. Nikdy som nebýval v dome ododňa, keď som vyviedol synov Izraela z Egypta až dodnes. Ale putoval som v šiatrovom stánku. A keď som putoval po všetkých miestach zo všetkými synmi Izraela, vari som povedal niektorému sudcovi Izraela, ktorému som prikázal viesť môj ľud Izrael, prečo ste mi nepostavili cédrový dom? Preto teraz povieš môjmu služobníkovi Dávidovi. Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu Izraela a bol som s tebou pri všetkom, čo si podnikal. Pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. Svojmu ľudu Izraelovi určím miesto a zasadím ho tam. Tam bude bývať a nebude sa báť a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi. V dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom Oslobodím ťa od všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj." "Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom. Ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob a upevním jeho kráľovstvo. On postaví dom múmu menu a ja upevním jeho kráľovský trón naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak bude robiť zlo, budem ho trestať palicou muža a údermi synov človeka. Ale svoju milosť mu neodnímem, ako som ju sňal od Saulovi, ktorého som odstránil spred teba. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predomnou naveky. Tvoj trón bude upevnený navždy." A Natan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohto videnia počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky. Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky. Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným. Svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal. Naveky zaistím tvoj rod a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia. Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budeme naveky. On bude volať ku mne. Ty si, môj Otec, môj Boh a útočište mojej spásy. A ja ho ustanovím za prvorodeného, za najvyššieho medzi kráľmi zeme. Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky. Naveky mu svoju milosť zachovám a pevná bude moja zmluva s ním. Jeho rod udržím naveky a jeho trón bude ako dni nebies. Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky. Aleluja, aleluja, aleluja. Semeno je Božie slovo. Rozsievač je Kristus. Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky. Aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane. Ježiš začal opäť učiť pri mori. Okolo neho sa zhromažďuje veľký zástup. Preto nastúpil na loď, na more a sadol si. A celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: "Počúvajte, rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalu, na tú pôdu, kde nemalo veľa zeme a hneď zišlo, lebo nebolo hlboko v zemi. Ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme. Zišli, rástli a priniesli úrodu. Jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." A povedal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva." Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im povedal: "Vám je dané pozna-, vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo." Potom im povedal: "Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? Rozsievač seje slovo na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a uberá ich o slovo zasiate do nich. Do skálnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženia alebo prenasledovanie, hneď odpadnú."A iné zasiate dotrnia je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetskej starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti. Slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu. Jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Milovaní bratia a sestry! V dnešnom podobenstve o rozsievačovi, ktoré Ježiš následne vysvetľuje, máme viacero druhov zŕn, ktoré padajú. Slovo, ktoré Boh hojne rozsieva po svete. Ale nech je akékoľvek, pri každom z nich sa hovorí, že je to človek, ktorý ho počúva, a potom sa s ním niečo stane alebo s ním niečo spraví. Nie je tu ani jedno, jeden prípad toho, že by niekto proste nepočúval. Každý počúva, do každého je zrno zasiate. Otázka je, čo s tým zrnom potom urobíme. Zasiate znamená, že Boh rozsieva hojne svoje slovo. Nemusí to byť len Sväté písmo, uhm, v tej knižnej podobe. To je základ, to je to hlavné Božie slovo, ale myslím Božie slovo v širšom zmysle. Keď Boh k nám proste hovorí, hovorí nám cez druhých ľudí, cez okolnosti, dokonca cez prírodu, cez veľmi mnohé veci. Nám Boh môže posielať svoje slovo. A my ho môžme, ako hovorí evanjelium, môžeme byť ako tí, čo hľadeli a hľadeli, ale nevideli, počúvali a počúvali, ale nechápali. Preto Ježiš nás upozorňuje: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" Nech Božie slovo, to, ako k nám Bôh hovorí, nielen jeden z mnohých ruchov, a hneď, ako ho vypočujeme, už prepíname ďalej a rozmýšľame nad všetkým možným. Nech má slovo od Pána časť z nás zakoreniť, vyrásť a prinášať úrodu. Práve to zakorenenie, práve to, že si to Božie oslovenie nenecháme zobrať, ale uchováme si ho v srdci a ono v nás rastie, ako nás to učí Panna Mária, ktorá si uchovávala Pánove slová vo svojom srdci a premýšlala o nich. Práve vtedy môžeme prinášať úrodu. Veľmi dobrým príkladom na to môže byť práve dnešný svätý, svätý František Saleský. Hovorí sa o ňom, že za mladi mal veľmi búrlivú povahu. Bol dokonca neviem či až bitkár, ale raz, keď ho piati obključili, tak on sa z toho vysekal. Aa, bol taký dosť akčný, ale tú svoju prchkú povahu vedel, že potrebuje skrotiť, že ju potrebuje dať do služby evanjelia, pretože chcel byť kňazom a práve s tou svojou povahou hovoril, že no, to bude náročné, ale s Božou milosťou sa mu podarilo práve túto svoju ťažkú povahu tak premeniť, že napokon sa stal veľmi dobrým a láskavým človekom, človekom plným lásky. Tú svoju výbušnosť skôr premenil potom na energiu toho, ako ohlasovať evanjelium. Aaa, bola to veľká premena v jeho povahe. Premena, ktorá naozaj bola ako to zrno, ktoré zapadne a postupne premieňa tú suchú pôdu na tú úrodnú, ktorá prinaša úrodu a život Sv. František Saleský je známy výrokom, že keď do neho zaparali jeho nepriatelia, tak on hovoril: "Ešte aj keby si mi oko vyklal, stále tým druhým budem na teba pozerať s láskou." A myslím, že toto je veľká výzva aj pre nás dnes. My, ktorí keď sa na mňa niekto len zaženie, ja by som mu najradšej hneď oko vyklal. A máme, máme takú, takúú spravedlivú pomstichtivosť. Áno, je to dačo so spravodlivosťou, ale len sa na mňa zaženieš, ved ja ti to vrátim. A František Saleský hovorí práve s touto veľkou láskou: "Vždy chcem konať s láskou." Aj voči svojim odporcom. Preto, keď bol potom poslaný za biskupa do Ženevy, miesta, kde, kde, uhm, bolo celé kalvínske a katolíkov tam nemohli ani strpieť a on tam zostanul nejako katolícky biskup, prichádza s pokojom a láskou, nevidí v tých ľuďoch nepriateľov. Prináša niečo úplne iné a nazaj sa mu začína dariť v tom meste ohlasovať katolícku vieru. Od neho pochádza ďalšie, ďalší slávny výrok: "Na jednu kvapku medu chytíš viac včiel ako na sud octu." Na čo sa viac podobáme, bratia a sestry? Čo by o nás povedali ľudia? Čo nás vidia? Vyzeráme ako sud octu alebo ako aspoň tá kvapka medu, možno aj Božie slovo, ktoré do nás dnes môže zapadnúť, ktoré môže pustiť korene a začať klíčiť Náš môže, nás môže premieňať práve na tú kvapku medu, ktorá bude vysielať nie trpkosť octu, ale lásku voči druhým. Ako nás učí svätý František Saleský, aby sme vedeli ohlasovať evanjelium predovšetkým svojím životom a svedčiť o ňom tým, že žijeme lásku aj v prostredí, ktoré môže byť mnohokrát náročné. Pan Ježišu, prosíme Ťa, pomáhaj nám v tom, aby sme mali otvorené uši, aby sme počúvali Tvoje slovo, aby sa v nás zakorenilo a aby sme podľa neho vedeli aj žiť. Amen (outro muzika)…