Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
SPRÁVY
SPRAVODAJSKÝ SÚHRN
19.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ZNAK POKOJA
káže Mons. Jozef HaľkoPiatok po 5. pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
(Hudba)
Čítanie z knihy prorocha Jeremiáša.
Jeremiáš povedal:
- (Hudba)
- Čítanie z knihy prorocha Jeremiáša.
- Jeremiáš povedal: „Počul som potupy mnohých,
- hrôza zo všetkých strán. Udajte ho a udáme ho.
- Aj tí, čo žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád.
- Hádam sa dá, dá oklamať, zmocníme sa ho a vypomstíme sa na
- ňom. Ale Pán je so mnou, sťa mocný bojovník.
- Preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič nezmôžu.
- Budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu.
- Bude to hanba večná, nezabudnuteľná.
- Pane zástupov, čo skúšaš spravodlivého, ty skúmaš
- myseľ i srdce, nech vidím tvoju pomstu nad nimi, lebo
- tebe som zveril svoj spor.
- Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď vyslobodil
- život úbo-úbohého z ruky zločincov." Počuli sme
- Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň ma.
- (všetci spoločne) V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň ma.
- Milujem Ťa, Pane, moja sila, Pane, moja, Pane, opora
- moja, útočište moje, Osloboditeľ môj.
- (všetci spoločne) V úzkosti som Ťa vzýval, Pane, zachráň ma.
- Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem.
- Ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
- (všetci spoločne) V úzkosti som Ťa vzýval, Pane, zachráň ma.
- Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála a budem
- zachránený pred nepriateľmi. Obkľúčilo ma smrtiace
- vlnobitie a vydesili zlostné prívaly.
- Ovinuli ma povrazy záhrobia, zovreli ma o sídla smrti.
- (všetci spoločne) V úzkosti som Ťa vzýval, Pane, zachráň ma.
- V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu.
- Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie pred jeho
- tvárou preniklo k jeho sluchu.
- (všetci spoločne) V úzkosti som Ťa vzýval, Pane, zachráň ma.
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
- (všetci spoločne) Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
- Tvoje slová, Pane, sú Duch a život.
- Ty máš slová večného života.
- (všetci spoločne) Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
- Pán s vami.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať.
- Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa
- dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma
- ukameňujete?"
- Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok,
- ale za rúhanie, pretože hoci si človek, robíš sa
- Bohom."
- Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone:
- 'Ja som povedal, ste bohmi?'
- Nuž, ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo a
- písmo nemožno zrušiť, prečo vy hovoríte tomu,
- ktorého Otec posvätil a poslal na svet: Rúhaš sa
- za to, že som povedal Som Boží Syn?
- Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi, ale ak ich
- konám,
- keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby
- ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v
- Otcovi."
- Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vyimkol z rúk.
- Znova odišiel za Jordán na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam
- zostal. Mnohí prichádzali za ním a hovorili:
- „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo
- Ján povedal, o tomto, je pravda." A mnohí tam
- uverili v neho.
- Počuli sme Slovo Pánovo, slová Svätého Evanjelia,
- nech sú naša previnenia.
- Milí bratia a sestry,
- z Ježišovej reakcie v dnešnom evanjeliu,
- v situácii, keď ho idú zabiť, keď ho idú kameňovať,
- vnímame určitý pokoj.
- Napriek tomu, že Ježiš je v bezprostrednom ohrození
- života,
- pokojne vecne argumentuje aj z
- Písma,
- aj vlastným slovom,
- ako keby to bol nejaký rozhovor,
- v ktorom nie je ten prvok
- tej agresivity. Môžeme z toho cítiť taký ten
- hlboký vnútorný pokoj a vyrovnanosť, ktorú Ježiš mal v
- sebe
- a ktorú vo viacerých momentoch svojho verejného
- účinkovania chcel odovzdať aj
- svojim učeníkom, tí, ktorí ho nasledovali.
- Najznámejšie je jeho vstúpenie do Večeradla, keď povedal: „Pokoj vám."
- A preto je len samozrejmé, že aj Svätá omša,
- ktorá je vrcholnou modlitbou,
- je po modlitbe Otče náša
- obrad pokoja. A keďže v týchto týždňoch
- vysvetľujeme gestá, slova a symboly svätej omše,
- našou témou dnes bude Obrad pokoja.
- Vlastne tu ide
- o dve veci v troch častiach.
- Prosiť o pokoj pre všetkých
- a prejaviť si lásku navzájom.
- Prvou časťou obradu pokoja je modlitba kňaza za
- pokoj.
- Druhá časť obradu pokoja je prianie pokoja zo stránky
- kňaza celej komunite a
- odpoveď komunity
- a napokon gesto pokoja kňaza a veriacich
- navzájom. Táto časť je dobrovoľná,
- fakultatívna.
- Závisí od toho, či kňaz zvolí alebo nezvolí túto časť
- zaradiť, ale
- nepoznám veľmi prípady, že by niekto takéto niečo vynechal vo
- svätej omši, hoci by to teoreticky podľa
- inštrukcií mohol urobiť.
- Čiže po Otče náš
- si obrad pokoja.
- (dva sekundy pauzy) Tak modlitba kňaza za pokoj je prvá
- časť. Pane Ježišu Kriste, ty si povedal svojim
- apoštolom Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám
- dávam.
- Nehľad na naše hriechy, ale na vieru svojej cirkvi a podľa
- svojej vôle jej milostivo daruj pokoj a jednotu, lebo
- Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
- V prvej časti tejto modlitby sa kňaz odvoláva
- na
- to, čo Ježiš povedal v Jánovom evanjeliu v
- štrnástej kapitole.
- Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.
- Tam je dôležité to slovo svoj, pretože v tom texte, ktorý už tu nie
- je citovaný, ale v Písme nasleduje, Ježiš jasne hovorí,
- že svet nemôže dať človeku ten pokoj, aký
- dáva Ježiš.
- Mohlo by sa nám zdať, že je tu taký významový zlom.
- Nehľad na naše hriechy, ale na vieru svojej
- Cirkvi.
- Keď Ježiš povedal apoštolom po zmŕtvychvstaní Pokoj
- vám,
- teda pred zmŕtvychvstaním, ten pokoj
- prisľúbil týmito slovami, po zmŕtvychvstaní ten pokoj udeľuje,
- tak takpovediac jedným dychom a skutočne tam bolo aj to dýchnutie,
- dal apoštolom aj moc odpúšťať hriechy.
- Čiže dar pokoja a odpúšťanie hriechov vnútorne
- hlboko súvisia. A preto hneď nadväzujeme
- na-nadväzuje kňaz,
- keď pripomína tieto slova z Evanjelia, nehľad na naše
- hriechy, ale na vieru svojej Cirkvi.
- My naše hriechy ľutujeme. Dar
- pokoja plus dar odpúšťať hriechy,
- to si vzájomne, to sa vzájomne podmieňuje.
- Ale pozeraj na vieru svojej Cirkvi,
- lebo je to svätá Cirkev. Je to tvoja Cirkev.
- Je to Cirkev, ktorá bez teba nemôže existovať.
- Tak túto vieru Cirkvi, Pane, pozeraj na túto,
- hľaď na túto vieru Cirkvi, ktorá je bránou k tomu, aby
- prijala tvoj pokoj.
- A podľa svojej vôle jej milostivo daruj pokoj a
- jednotu,
- lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
- Pokoj a jednotu. Je dôležité si uvedomiť, že
- tieto slová premosteniu modlitbu Otče náša a
- eucharistické prijímanie. A Eucharistia
- je chlebom jednoty. Bude to povedané slovami svätého
- Pavla: Chlieb nalámaný, jeden chlieb
- nalámaný pre mnohých a tým pádom ten chlieb
- je zjednocujúci, má v sebe zjednocujúcu
- silu.
- A pokoj a jednota opäť veľmi hlboko súvisia, lebo
- môže byť pokoj tam, kde nie je jednota a môže byť jednota
- tam, kde nie je pokoj.
- Ľud veriaci na tieto slová odpovie amen, teda
- sa s nimi stotožní a tým pádom sa táto modlitba kňaza
- stáva aj modlitbou veriacich, ktorí sa s ňou
- stotožňujú.
- (tridsať tri sekúnd pauzy) Kristov prísľub Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám
- dávam v štrnástej kapitole svätého Jána,
- teraz, v tejto chvíli,
- sa stáva aktuálnou pre zhromaždenie
- veriacich, čiže tie slová spomenuté v Písme tým, že
- veriaci povedia ámen, ten prísľub, aj ten dar pokoja sa
- stáva niečím, čo je aktuálne práve v tom slávení
- konkrétnej
- svätej omše v konkrétnej komunite a je
- prípravou na sväté prijímanie, na prijatie Krista,
- ktorý svojím pokojom zjednocuje veriacich.
- Prijať pokoj a prijať odpustenie sú
- charakteristickými črtami života Cirkvi a silným
- veľkonočným zážitkom.
- Obrad pokoja je osobitnou spomienkou Veľkonočného
- tajomstva.
- Zmŕtvychvstalý Pán je prítomný v Cirkvi, ktoré dáva
- pokoj a jednotu. Hriechy sa už nepripočítajú,
- všetci vytvárajú jediné spoločenstvo v Pánovi a
- s Pánom.
- Po tejto prvej časti modlitbe kňaza za pokoj
- nasleduje prianie pokoja. Kým teda
- tá prvá časť bola vlastne
- duchovná vertikála, kde sa kňaz modlí a hovorí k
- Bohu,
- v druhej časti ide o vzťahovú horizontálu, kde
- sa kňaz prihovára veriacim.
- Kňaz obrátený tvárou k ľudu rozopne a znova
- zloží ruky a hovorí Pokoj Pánov
- nech je vždy s vami. Ten pokoj, o ktorý kňaz
- prosil v modlitbe, teraz praje
- veriacim, ktorí sú zhromaždení v chráme
- a ľud odpovie I s duchom tvojim. Čiže je
- to prianie kňaza veriacim a je to zároveň aj
- prianie veriacich kňazovi.
- Gesto rozopnutia a zloženia rúk v tomto
- špecifickom prípade nie je gestom modlitby,
- ale je prvotným náznakom
- objatia celého spoločenstva,
- ktoré potom sa konkretizuje pri
- samotnom geste pokoja.
- Už som povedal, že gesto pokoja
- je ako posledná časť, tretia časť obradu
- pokoja je fakultatívna.
- Diakon, kňaz teda môže dodať
- "dajte si znak pokoja."
- Inštrukcie hovoria podľa miestneho zvuku všetci si dajú
- navzájom znak pokoja a lásky.
- Kňaz dá znak pokoja diakonovi alebo posluhujúcemu.
- Zbor volá pokoj a bratská láska. Všetci pokračujú.
- Nech je medzi nami a podajú si,
- podajú si ruky.
- Podanie rúk by sa nám mohlo zdať, že je taký
- občiansky počin, že nemá nejaké biblické
- ukotvenie,
- ale v skutočnosti jednak samo-samotné
- pozdravenie pokoja alebo pôvodne bozk pokoja
- je veľmi široko spomínaný v liste
- Rimanom, v prvom liste Koryntťanom, vo druhom liste Koryntťanom
- a samotné podanie rúk sa tiež spomína v liste
- Gala-Galaťanom v druhej kapitole, teda
- z apoštolských čias poznáme aj gesto podania rúk
- ako znamenie spoločenstva.
- Doslova čítame v liste Galaťanom.
- "Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy,
- podali mne a Barnabášovi pravicu na znak
- spoločenstva." Keď si podáme ruky,
- pravice, ktoré sú symbolom našej aktivity, symbolom
- našej činnosti, tak tým, že sa týmito rukami navzájom
- dotkneme, že si ich podáme,
- vyjadrujeme, že sme v jednote, že naše konanie
- je v jednote a tým pádom aj naše zmýšľanie.
- Doslova pravicu na znak spoločenstva.
- Ak si podáme ruky, tým jeden druhému vyjadrujeme, že
- vytvárame spoločenstvo, že sme súčasťou
- jedného spoločenstva. Napokon teda
- treba povedať, že všetko to, čo som
- opísal modlitba za pokoj, prianie pokoja a gesto
- pokoja. Všetko to smeruje k eucharistickému
- prijímaniu aj v duchu tých slov. To podanie tej pravice, to
- prianie pokoja.
- Ono to svojím spôsobom je aj vyjadrenie zmierenia, pretože
- ak si podáme ruky, znamená to, že medzi nami nie sú tie
- pomyselné zabu-zabuchnuté dvere nejakého konfliktu
- alebo nejakého hnevu. Keď si podáme ruky, znamená to, že medzi nami nie je
- nijaká vzťahová bariéra. A naozaj, ak
- máme ísť k Eucharistii, ak máme prijať Krista,
- môžeme to urobiť len vtedy, ako to čítame aj vo Svetom písme.
- Ak ideš k oltáru prinášať obetu, vráť sa, ak sa na niekoho
- hneváš, ak si s niekym v konflikte a snaž sa s ním
- zmieriť.
- Z našej strany máme urobiť maximum.
- Ak niekto takéto niečo odmietne, je to už potom jeho
- zodpovednosť.
- O samotnom svätom prijímaní, o obrade svätého prijímania
- budeme hovoriť nabudúce. Skúsme aj túto
- svätú omšu, ktorá teraz pokračuje, prežiť s tým
- pokojom, ktorý nám chce dať Pán Ježiš a aj pri
- duchovnom svätom
- prijímaní, v tejto náročnej dobe, si vyprosime jeho
- pokoj. Lebo ak máme v srdci jeho pokoj, potom aj
- realitu okolo nás vidíme lepšie, zreteľnejšie,
- duchovnejšie, s patričným odstupom a s patričným
- nadhľadom. A v konečnom dôsledku, ak to všetko takto vnímame,
- vieme aj ľuďom okolo nás lepšie pomáhať.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Na veky. Amen.
- (pozadie sa začne hráť)






