Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ZOBERTE SI SVOJU HLINU
Z prameňa, káže dp. Juraj Drobný
Z prameňa, sv. Jozafáta, biskupa a mučeníka, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z knihy Múdrosti.
Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť.
Utvoril ho ako obraz svojej podstaty.
- Čítanie z knihy Múdrosti.
- Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť.
- Utvoril ho ako obraz svojej podstaty.
- Smrť prišla na svet zo závisti diabla, preto ju
- okúsia všetci, čo mu patria.
- Duše spravodlivých sú v Božích rukách.
- Múka smrti sa ich nedotkne.
- Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi.
- Za nešťastie pokladali ich smrť a ich odchod od nás za
- záhubu.
- Ale oni sú v pokoji
- a hoci v očiach ľudí pretrpeli muky, ich
- nádej je plná nesmrteľnosti.
- Po krátkom utrpení prijmú veľké dobrodenie, lebo ich
- Boh, Boh skúšal a zistil, že sú ho hodní.
- Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako
- celopaltnú žar-žertvu.
- V deň ich súdu zažiaria. Prebehnú s ťa iskry cez
- trstinu. Súdiť budú ľudstvo. Nad
- národmi budú panovať a Pán bude nad nimi kraľovať
- naveky.
- Tí, čo v neho dúfajú, poznajú pravdu a verní
- zotrvajú v láske pri ňom,
- lebo pre svätých je pripravená milosť a zľutovanie
- a pre jeho vyvolených odmena.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Velebiť budem Pána v každom čase.
- Velebiť budem Pána v každom čase.
- Pána chcem velebiť v každom čase. Moje ústa budú ho vždy
- chváliť. V Pánovi sa bude chváliť moja duša.
- Nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
- Velebiť budem Pána v každom čase.
- Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich volaniu sa
- nakláňa jeho sluch. Tvář Pánova sa odvracia od tých, čo
- robia zlo a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.
- Velebiť budem Pána v každom čase.
- Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal a vyslobodil ich zo
- všetkých tiesní. Pán je pri tých, čo majú srdce
- skrúšené a zachraňuje zlomených na duchu.
- Velebiť budem Pána v každom čase.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán.
- A môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva Tebe,
- Pane.
- Pán povedal: "Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo
- pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: Hneď si poď sadnúť k stolu.
- Vari mu nepovie skôr: Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj
- ma, kým sa nenajem a nenapijem, ty budeš jesť a piť až
- potom.
- Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
- Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte:
- Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní
- urobiť."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála Tebe, Kriste.
- Myslím, že to vnímate aj vy, drahí moji.
- Je dnes celkom taký trend
- vnímať Ježiša ako priateľa. Medzi veriacimi nemyslím teraz,
- eh, medzi nejakými zvykovými a takými, čo že: "Hejda, zasa Veľká
- noc, zas musím ísť do kostola." Nemyslím, že...
- Však aj, aj tam je nejaký prejav viery, ale myslím medzi tými, čo chodia každý deň
- na svätú omšu alebo aspoň teda v tú nedeľu a majú nejaké
- spoločenstvá. Ježiš je priateľ.
- A ja však zvyknem mladých hovoriť, že chodím, chodím s Ježišom
- alebo Boh je... Jednoducho
- správame sa k Bohu ako k priateľovi a je to vidno, aj keď trebárs keď
- sa príde do tejto našej kaplnky. Je tu Kristus v Eucharistii v
- Bohostánku, ale my jednoducho si kľakneme, ale už potom je tu tak celkom
- živo niekedy.
- Vnímame Ježiša ako priateľa.
- Vnímame ho ako, ako keby bol jedným z nás.
- A to je dobré.
- A to je dobré,
- pretože on nás sám k tomu vyzval. My
- vlastne len
- plníme jeho výzvu a on
- vyzval. On to vlastne potvrdil. Hovorí, že:
- "Už vás nenazývam sluhami. Nazval som vás priateľmi," ale aj
- vysvetľuje
- prečo. Lebo som vám oznámil všetko.
- Vy už teraz viete, o čo ide. Lebo sluha, alebo teda ľudia,
- čo sú mimo, tak oni netušia, čo sa deje. Ale vy už viete, o čo ide.
- Vy už viete, že Boh je Otecko. Vy už viete, že ste Bohom milované deti.
- Vy už viete, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby
- nezahynul nikto. On hovorí: „Vy už viete" a my už teda dneska sme o
- kúsok
- ďalej. My už vieme, že nebola len smrť na kríži a pochovanie,
- ale že
- bolo aj vzkriesenie
- a že bolo rozlúčenie sa s tými najbližšími.
- Odchádzam, idem vám pripraviť miesto.
- Keby to tak nebolo, ako povedal by som vám niečo také?
- Nie no, idem vám pripraviť miesto. Prídem pre vás.
- Priatelia, už vás nenazývam sluhami.
- Nazval som vás priateľmi.
- A to je super, že to takto vieme vnímať.
- Ale má to svoje riziko.
- A dnes v dvadsiatom prvom storočí opäť
- je to riziko, é, také, že
- niektorí sa nechajú popliesť.
- Kristus, priateľ, Ježiš, môj priateľ.
- A začíname to vnímať v tom priateľstve.
- Však aj tu mám kamaráta, tam mám priateľa, tu mám tisíc dvesto priateľov na
- internete. Ježiš je tisíc dvesto päťdesiaty prvý.
- On tam síce nie je prikliknutý, ale tak však je nejaký taký kamarát, ako
- môžeme sa porozprávať, môžme, môžme, môžme.
- A cítite to nebezpečenstvo?
- Tak trošičku to nebezpečenstvo je v tom, že
- si spravíme z Ježiša priateľa podľa našich predstáv,
- ako má vyzerať priateľ, a tak sa k nemu potom
- správame.
- Ono sa zdá, že veď nič, veď Pán Ježiš tak chce, aby sme to robili.
- Áno, chce, aby sme boli jeho priateľmi.
- Vyzval nás k tomu. On nám povedal, že sme jeho priatelia a on je
- našim priateľom. Ale my potom zabúdame
- na pár vecí a potom sa stáva, že v tom našom priateľstve
- s ním diskutujeme ako s priateľom.
- To je správne,
- ale začíname presadzovať svoje názory
- proti jeho
- učeniu,
- keď to takto poviem. A začíname riešiť.
- Vieš, Pane Ježišu, ale no veď, veď, é,
- to si to snáď t-t-to tvoj Otec snáď tak nemyslel.
- Veď on nepoznal dvadsiate prvé storočie. On nevedel.
- On nevedel, že tako ako čakať do, do svadby.
- Ako to kde kto videl? Ako jak, čo sme my staromódni alebo
- čo? A vieda, Pane Ježišu, ale veď,
- veď, ve-veď vieš, že tým starým ľuďom bude dobre u teba,
- veď im
- pomôžeme, nech sa tam rýchlejšie dostanú.
- Veď, veď to nie je žiadna vražda, veď to je naozaj, citi, Pane Ježišu, veď
- tomu predsa rozumieš, nie?
- Kamarát, priateľ. Alebo však to to, tých pár buniek tam,
- ale však to čo, čo to je? Veď t-t-tomu rozumieš,
- priateľu, nie? Alebo veď, veď sa tam majú sa radi.
- No prečo by nemohli spolu? No a že
- sú to chlapi?
- No tak ale veď, veď sa majú radi. Veď tomu rozumieš.
- Veď ty si povedal, že láska je nad všetkým.
- Čo robíme zle v tomto našom diskutovaní s Pánom Ježišom?
- No zabúdame,
- že sme priatelia nie tým, že
- sme sa narodili ako Boží priatelia, ale Božím
- vyvolením a z Božieho milosrdenstva.
- A Ježiš nám to pripomína. V dnešnom evanjeliu sme to veľmi jasne
- počuli.
- Až, až tak jasne, že nemáme chuť to evanjelium
- počúvať a máme pocit, že to evanjelium patrí
- skutočne do temného čierneho stredoveku, lebo to nemá s moderným
- človekom nič spoločné. Ja ho pripomeniem.
- „Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý ore alebo pasie, povie mu,
- keď sa vráti
- z poľa: Hneď si poď sadnúť k stolu. Vari mu nepovie skôr: Priprav mi
- večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem.
- Ty budeš jesť až potom a piť až potom." To, Pane Ježišu, to čo má
- znamenať? To ako kde sme?
- Ne?
- Ale ono to potom ide ďalej. „Je azda povinný ten pán potom
- ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?"
- No jasné, že je povinný poďakovať a aj výplatu mu
- musí dať, nie?
- Drahí moji, nie.
- Ježiš veľmi presne vie, čo
- hovorí
- a veľmi presne nám dnes v tomto evanjeliu
- vysvetľuje. Áno, ste mojimi priateľmi, ale
- nie preto, že na to máte nejaký nárok alebo právo,
- ale z môjho rozhodnutia.
- Je to dar môjho milosrdenstva. Vy nie
- ste na mojej úrovni.
- Ja som tu.
- A teraz človek si povie, však sa tam môžem.
- Nie, to je zlé chápanie. Je to inak.
- Na internete teraz koluje taký kratučký príbeh, ktorý to veľmi jasne
- naznačuje. Neviem, či budete rozumieť na prvýkrát.
- Moderní vedci, dvadsiate prvé storočie, však viete, ako si žijeme,
- vysvetľujú
- a hovoria Pánu Bohu: „Pane Bože, ako z hliny stvorí
- človeka.
- To už aj my dneska, hej? Ako neni žiadny problém."
- Tak Pán Boh hovorí: „No chlapci, tak sa predveďte."
- Tak vedci teraz berú hlinu
- a Pán Boh hovorí: „Počkajte, počkajte, chlapci moji, svoju hlinu si
- vezmite, nie moju."
- Tu je ten rozdiel.
- Boh je ten, ktorý z ničoho stvoril svet, v ktorom
- sme. Ktorý nám z ničoho dáva náš život.
- My vieme zobrať to, čo už Boh stvoril a vieme to všelijako
- spotvoriť.
- Hoci by sme to mali sa o to starať a mali by sme to zveľaďovať,
- my to spotvorujeme viac-menej. To vieme.
- Ale stvoriť vlastnú hlinu?
- To je ten rozdiel. Takže je Kristus mojím
- priateľom, ale
- musím vnímať aj
- isté hranice. Môžem s ním diskutovať, ale
- nemôžem mu povedať, že nemáš pravdu, lebo on
- pravdu má.
- A nemôžem mu povedať:
- „Toto by si mal inak." Teda môžem, ale musím
- rešpektovať to, čo mi hovorí. Nie preto, že so mnou chce
- zametať a nie preto, že ma chce gnjeviť, ale preto, že chce, aby som
- žil ako milované, milujúce, slobodné
- Božie dieťa.
- Pripomíname si štyridsiate výročie, ako Matka Tereza dostala Nobelovu
- cenu.
- To je presne pochopenie Božieho priateľstva,
- dokonca ocenené svetom. Si myslím, že svet veľmi nevedel, čo robí, keď jej tú
- Nobelovu cenu dáva, pretože ona presne
- pochopila. Som Božím priateľom
- do konca života, ale budem neužitočným sluhom,
- keď budem celé
- svoje bytie dávať do služby lásky k Bohu a k
- blížnemu.
- Ona tomu rozumela. Chceme tomu porozumieť aj my.
- Do konca života, ak budeme celé svoje bytie
- dávať do služby lásky k Bohu a k blížnemu, ale nie podľa
- našich predstáv. Podľa toho, čo nám Kristus ukazuje a čo nám vo svojich
- svätých, v Matke Tereze, svätom Jánovi Pavlovi druhom, v pápežovi
- Františkovi, čo nám ukazuje. Takto si
- predstavuje Boh. Takto vyzerá milovať Boha a milovať
- blížneho a nám to svojím- milovať blížneho ako seba samého.
- Pápež František nám to svojím životom ukazuje
- takýmto spôsobom. Takže drahí moji,
- neberme to dnešné evanjelium, že staromódne, stredovek
- bola úžasná doba inak. Takže neberme to akože niečo
- zastaralé, zaostalé. Nie, práve je to pripomenutie,
- aby sme nezabúdali, kto skutočne sme.
- Kvapka hliny, ale z Božieho rozhodnutia a z
- Božieho milosrdenstva milované Božie deti.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Navek a amen.
- [hudba]






