SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
12.11.2019
13:58 min.
Titulky od AI
Zobrazené 845x

ZOBERTE SI SVOJU HLINU

Z prameňa, káže dp. Juraj Drobný

Z prameňa, sv. Jozafáta, biskupa a mučeníka, káže dp. Juraj Drobný.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1717 slov

Čítanie z knihy Múdrosti.
Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť.
Utvoril ho ako obraz svojej podstaty.


  • Čítanie z knihy Múdrosti.
  • Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť.
  • Utvoril ho ako obraz svojej podstaty.
  • Smrť prišla na svet zo závisti diabla, preto ju
  • okúsia všetci, čo mu patria.
  • Duše spravodlivých sú v Božích rukách.
  • Múka smrti sa ich nedotkne.
  • Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi.
  • Za nešťastie pokladali ich smrť a ich odchod od nás za
  • záhubu.
  • Ale oni sú v pokoji
  • a hoci v očiach ľudí pretrpeli muky, ich
  • nádej je plná nesmrteľnosti.
  • Po krátkom utrpení prijmú veľké dobrodenie, lebo ich
  • Boh, Boh skúšal a zistil, že sú ho hodní.
  • Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako
  • celopaltnú žar-žertvu.
  • V deň ich súdu zažiaria. Prebehnú s ťa iskry cez
  • trstinu. Súdiť budú ľudstvo. Nad
  • národmi budú panovať a Pán bude nad nimi kraľovať
  • naveky.
  • Tí, čo v neho dúfajú, poznajú pravdu a verní
  • zotrvajú v láske pri ňom,
  • lebo pre svätých je pripravená milosť a zľutovanie
  • a pre jeho vyvolených odmena.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Velebiť budem Pána v každom čase.
  • Velebiť budem Pána v každom čase.
  • Pána chcem velebiť v každom čase. Moje ústa budú ho vždy
  • chváliť. V Pánovi sa bude chváliť moja duša.
  • Nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
  • Velebiť budem Pána v každom čase.
  • Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich volaniu sa
  • nakláňa jeho sluch. Tvář Pánova sa odvracia od tých, čo
  • robia zlo a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.
  • Velebiť budem Pána v každom čase.
  • Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal a vyslobodil ich zo
  • všetkých tiesní. Pán je pri tých, čo majú srdce
  • skrúšené a zachraňuje zlomených na duchu.
  • Velebiť budem Pána v každom čase.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán.
  • A môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva Tebe,
  • Pane.
  • Pán povedal: "Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo
  • pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: Hneď si poď sadnúť k stolu.
  • Vari mu nepovie skôr: Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj
  • ma, kým sa nenajem a nenapijem, ty budeš jesť a piť až
  • potom.
  • Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
  • Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte:
  • Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní
  • urobiť."
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála Tebe, Kriste.
  • Myslím, že to vnímate aj vy, drahí moji.
  • Je dnes celkom taký trend
  • vnímať Ježiša ako priateľa. Medzi veriacimi nemyslím teraz,
  • eh, medzi nejakými zvykovými a takými, čo že: "Hejda, zasa Veľká
  • noc, zas musím ísť do kostola." Nemyslím, že...
  • Však aj, aj tam je nejaký prejav viery, ale myslím medzi tými, čo chodia každý deň
  • na svätú omšu alebo aspoň teda v tú nedeľu a majú nejaké
  • spoločenstvá. Ježiš je priateľ.
  • A ja však zvyknem mladých hovoriť, že chodím, chodím s Ježišom
  • alebo Boh je... Jednoducho
  • správame sa k Bohu ako k priateľovi a je to vidno, aj keď trebárs keď
  • sa príde do tejto našej kaplnky. Je tu Kristus v Eucharistii v
  • Bohostánku, ale my jednoducho si kľakneme, ale už potom je tu tak celkom
  • živo niekedy.
  • Vnímame Ježiša ako priateľa.
  • Vnímame ho ako, ako keby bol jedným z nás.
  • A to je dobré.
  • A to je dobré,
  • pretože on nás sám k tomu vyzval. My
  • vlastne len
  • plníme jeho výzvu a on
  • vyzval. On to vlastne potvrdil. Hovorí, že:
  • "Už vás nenazývam sluhami. Nazval som vás priateľmi," ale aj
  • vysvetľuje
  • prečo. Lebo som vám oznámil všetko.
  • Vy už teraz viete, o čo ide. Lebo sluha, alebo teda ľudia,
  • čo sú mimo, tak oni netušia, čo sa deje. Ale vy už viete, o čo ide.
  • Vy už viete, že Boh je Otecko. Vy už viete, že ste Bohom milované deti.
  • Vy už viete, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby
  • nezahynul nikto. On hovorí: „Vy už viete" a my už teda dneska sme o
  • kúsok
  • ďalej. My už vieme, že nebola len smrť na kríži a pochovanie,
  • ale že
  • bolo aj vzkriesenie
  • a že bolo rozlúčenie sa s tými najbližšími.
  • Odchádzam, idem vám pripraviť miesto.
  • Keby to tak nebolo, ako povedal by som vám niečo také?
  • Nie no, idem vám pripraviť miesto. Prídem pre vás.
  • Priatelia, už vás nenazývam sluhami.
  • Nazval som vás priateľmi.
  • A to je super, že to takto vieme vnímať.
  • Ale má to svoje riziko.
  • A dnes v dvadsiatom prvom storočí opäť
  • je to riziko, é, také, že
  • niektorí sa nechajú popliesť.
  • Kristus, priateľ, Ježiš, môj priateľ.
  • A začíname to vnímať v tom priateľstve.
  • Však aj tu mám kamaráta, tam mám priateľa, tu mám tisíc dvesto priateľov na
  • internete. Ježiš je tisíc dvesto päťdesiaty prvý.
  • On tam síce nie je prikliknutý, ale tak však je nejaký taký kamarát, ako
  • môžeme sa porozprávať, môžme, môžme, môžme.
  • A cítite to nebezpečenstvo?
  • Tak trošičku to nebezpečenstvo je v tom, že
  • si spravíme z Ježiša priateľa podľa našich predstáv,
  • ako má vyzerať priateľ, a tak sa k nemu potom
  • správame.
  • Ono sa zdá, že veď nič, veď Pán Ježiš tak chce, aby sme to robili.
  • Áno, chce, aby sme boli jeho priateľmi.
  • Vyzval nás k tomu. On nám povedal, že sme jeho priatelia a on je
  • našim priateľom. Ale my potom zabúdame
  • na pár vecí a potom sa stáva, že v tom našom priateľstve
  • s ním diskutujeme ako s priateľom.
  • To je správne,
  • ale začíname presadzovať svoje názory
  • proti jeho
  • učeniu,
  • keď to takto poviem. A začíname riešiť.
  • Vieš, Pane Ježišu, ale no veď, veď, é,
  • to si to snáď t-t-to tvoj Otec snáď tak nemyslel.
  • Veď on nepoznal dvadsiate prvé storočie. On nevedel.
  • On nevedel, že tako ako čakať do, do svadby.
  • Ako to kde kto videl? Ako jak, čo sme my staromódni alebo
  • čo? A vieda, Pane Ježišu, ale veď,
  • veď, ve-veď vieš, že tým starým ľuďom bude dobre u teba,
  • veď im
  • pomôžeme, nech sa tam rýchlejšie dostanú.
  • Veď, veď to nie je žiadna vražda, veď to je naozaj, citi, Pane Ježišu, veď
  • tomu predsa rozumieš, nie?
  • Kamarát, priateľ. Alebo však to to, tých pár buniek tam,
  • ale však to čo, čo to je? Veď t-t-tomu rozumieš,
  • priateľu, nie? Alebo veď, veď sa tam majú sa radi.
  • No prečo by nemohli spolu? No a že
  • sú to chlapi?
  • No tak ale veď, veď sa majú radi. Veď tomu rozumieš.
  • Veď ty si povedal, že láska je nad všetkým.
  • Čo robíme zle v tomto našom diskutovaní s Pánom Ježišom?
  • No zabúdame,
  • že sme priatelia nie tým, že
  • sme sa narodili ako Boží priatelia, ale Božím
  • vyvolením a z Božieho milosrdenstva.
  • A Ježiš nám to pripomína. V dnešnom evanjeliu sme to veľmi jasne
  • počuli.
  • Až, až tak jasne, že nemáme chuť to evanjelium
  • počúvať a máme pocit, že to evanjelium patrí
  • skutočne do temného čierneho stredoveku, lebo to nemá s moderným
  • človekom nič spoločné. Ja ho pripomeniem.
  • „Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý ore alebo pasie, povie mu,
  • keď sa vráti
  • z poľa: Hneď si poď sadnúť k stolu. Vari mu nepovie skôr: Priprav mi
  • večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem.
  • Ty budeš jesť až potom a piť až potom." To, Pane Ježišu, to čo má
  • znamenať? To ako kde sme?
  • Ne?
  • Ale ono to potom ide ďalej. „Je azda povinný ten pán potom
  • ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?"
  • No jasné, že je povinný poďakovať a aj výplatu mu
  • musí dať, nie?
  • Drahí moji, nie.
  • Ježiš veľmi presne vie, čo
  • hovorí
  • a veľmi presne nám dnes v tomto evanjeliu
  • vysvetľuje. Áno, ste mojimi priateľmi, ale
  • nie preto, že na to máte nejaký nárok alebo právo,
  • ale z môjho rozhodnutia.
  • Je to dar môjho milosrdenstva. Vy nie
  • ste na mojej úrovni.
  • Ja som tu.
  • A teraz človek si povie, však sa tam môžem.
  • Nie, to je zlé chápanie. Je to inak.
  • Na internete teraz koluje taký kratučký príbeh, ktorý to veľmi jasne
  • naznačuje. Neviem, či budete rozumieť na prvýkrát.
  • Moderní vedci, dvadsiate prvé storočie, však viete, ako si žijeme,
  • vysvetľujú
  • a hovoria Pánu Bohu: „Pane Bože, ako z hliny stvorí
  • človeka.
  • To už aj my dneska, hej? Ako neni žiadny problém."
  • Tak Pán Boh hovorí: „No chlapci, tak sa predveďte."
  • Tak vedci teraz berú hlinu
  • a Pán Boh hovorí: „Počkajte, počkajte, chlapci moji, svoju hlinu si
  • vezmite, nie moju."
  • Tu je ten rozdiel.
  • Boh je ten, ktorý z ničoho stvoril svet, v ktorom
  • sme. Ktorý nám z ničoho dáva náš život.
  • My vieme zobrať to, čo už Boh stvoril a vieme to všelijako
  • spotvoriť.
  • Hoci by sme to mali sa o to starať a mali by sme to zveľaďovať,
  • my to spotvorujeme viac-menej. To vieme.
  • Ale stvoriť vlastnú hlinu?
  • To je ten rozdiel. Takže je Kristus mojím
  • priateľom, ale
  • musím vnímať aj
  • isté hranice. Môžem s ním diskutovať, ale
  • nemôžem mu povedať, že nemáš pravdu, lebo on
  • pravdu má.
  • A nemôžem mu povedať:
  • „Toto by si mal inak." Teda môžem, ale musím
  • rešpektovať to, čo mi hovorí. Nie preto, že so mnou chce
  • zametať a nie preto, že ma chce gnjeviť, ale preto, že chce, aby som
  • žil ako milované, milujúce, slobodné
  • Božie dieťa.
  • Pripomíname si štyridsiate výročie, ako Matka Tereza dostala Nobelovu
  • cenu.
  • To je presne pochopenie Božieho priateľstva,
  • dokonca ocenené svetom. Si myslím, že svet veľmi nevedel, čo robí, keď jej tú
  • Nobelovu cenu dáva, pretože ona presne
  • pochopila. Som Božím priateľom
  • do konca života, ale budem neužitočným sluhom,
  • keď budem celé
  • svoje bytie dávať do služby lásky k Bohu a k
  • blížnemu.
  • Ona tomu rozumela. Chceme tomu porozumieť aj my.
  • Do konca života, ak budeme celé svoje bytie
  • dávať do služby lásky k Bohu a k blížnemu, ale nie podľa
  • našich predstáv. Podľa toho, čo nám Kristus ukazuje a čo nám vo svojich
  • svätých, v Matke Tereze, svätom Jánovi Pavlovi druhom, v pápežovi
  • Františkovi, čo nám ukazuje. Takto si
  • predstavuje Boh. Takto vyzerá milovať Boha a milovať
  • blížneho a nám to svojím- milovať blížneho ako seba samého.
  • Pápež František nám to svojím životom ukazuje
  • takýmto spôsobom. Takže drahí moji,
  • neberme to dnešné evanjelium, že staromódne, stredovek
  • bola úžasná doba inak. Takže neberme to akože niečo
  • zastaralé, zaostalé. Nie, práve je to pripomenutie,
  • aby sme nezabúdali, kto skutočne sme.
  • Kvapka hliny, ale z Božieho rozhodnutia a z
  • Božieho milosrdenstva milované Božie deti.
  • Pochválený buď Ježiš Kristus.
  • Navek a amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri