Ježiš a deti

Ježiš ako dieťa žil s Máriou a Jozefom v Nazarete. Poznal radosti aj smútky detstva.
Miloval deti a vždy mal pre ne čas. Keď sa ho ľudia snažili ochrániť pred deťmi, povedal:

„Nechajte deti prísť ku mne!“

Uzdravoval ich, požehnával a ukazoval, že deti sú pre Boha veľmi vzácne.

Prečo ísť na svätú spoveď?

Sviatosť zmierenia je krásny dar.
Ježiš ťa v nej uzdravuje, odpúšťa ti hriechy a pomáha ti rásť v láske.
Je to stretnutie s Ježišom – tvojím priateľom!

Pamätaj!

Ježiš ťa miluje takého, aký si.
Spoveď nie je trest, ale dar.
Vždy, keď oľutuješ a otvoríš svoje srdce, Ježiš ťa objíme svojím odpustením.

Spytovanie svedomia pre deti

Zodpovednosť voči Bohu:

Modlil(a) som sa každý deň?

Modlil(a) som sa ráno a večer?

Modlil(a) som sa s rodičmi a rodinou?

Bol(a) som mrzutý(á) alebo vzdorovitý(á), keď som sa mal(a) modliť alebo ísť v nedeľu do kostola?

Prosil(a) som Ducha Svätého o pomoc, keď som bol(a) v pokušení hrešiť?

Prosil(a) som Ducha Svätého, aby mi pomohol robiť to, čo je správne?

Zodpovednosť voči iným:

Bol(a) som poslušný(á) a úctivý(á) k rodičom?

Klamal(a) som alebo zavádzal(a) ich či iných?

Bol(a) som arogantný(á), tvrdohlavý(á) alebo vzdorovitý(á)?

Odvrával(a) som rodičom, učiteľom alebo iným dospelým?

Urážal(a) som sa a mal(a) som zlú náladu?

Bol(a) som sebecký(á) voči rodičom, súrodencom, učiteľom alebo kamarátom?

Nahneval(a) som sa na niekoho? Udrel(a) som niekoho?

Držal(a) som v sebe hnev alebo som niekomu neodpustil(a)?

Správal(a) som sa s úctou k iným deťom, alebo som sa im posmieval(a) a nadával(a) im?

Používal(a) som neslušné slová?

Ukradol(a) som niečo? Vrátil(a) som to?

Plnil(a) som si svoje povinnosti, ako domáce úlohy a práce v domácnosti?

Bol(a) som ochotný(á) pomáhať a láskavý(á) k rodine?

Bol(a) som láskavý(á) a štedrý(á) ku kamarátom?

Takým patrí kráľovstvo

Ježiš miloval deti. Ako dieťa sám vyrastal v dome Jozefa a Márie v Nazarete (porov. Mt 2,23). Vyrastajúc medzi príbuznými a obyvateľmi mesta, Ježiš zažíval bežné starosti a problémy všetkých detí, ako je choroba a smrť v rodine. V tomto prostredí Ježiš „rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.“ (Lk 2,40).

Ježišova láska k deťom je v evanjeliách jasne vyjadrená. Keď sa jeho učeníci pokúsili zabrániť ľuďom, aby k nemu privádzali deti na požehnanie, povedal im: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ (Mt 19,14).

Ježiš prejavoval svoju starostlivosť o deti aj tým, že ich uzdravoval a kriesil z mŕtvych. Vrátil život Jairovej dcére (porov. Mk 5,21–43) a synovi vdovy z Naimu (porov. Lk 7,11–17).

Jeho najväčšou starosťou však bol vždy duchovný rozvoj detí. Najväčším darom, ktorý môže Boh Otec niekomu dať – vrátane detí – je viera v jeho jednorodeného Syna. Ježiš vyhlásil, že Otec zjavuje svojho Syna deťom skôr než múdrym a rozumným (porov. Lk 10,21; Mt 11,25).

Pripomínaním si týchto príkladov Ježišovej pozornosti voči deťom sa vytvára správny kontext pre pomoc deťom pri spytovaní svedomia a príprave na sviatosť zmierenia. Táto sviatosť umožňuje Ježišovi prejaviť svoju lásku k deťom aj dnes. Prostredníctvom nej naďalej ovplyvňuje ich život; ukazuje svoju moc ich uzdravovať, oslobodzovať ich z otroctva hriechu a privádzať ich k novému životu. Táto sviatosť tiež umožňuje deťom spoznať a milovať Ježiša. Z týchto dôvodov nás Ježiš stále vyzýva: „Nechajte deti prichádzať ku mne!“