7 PREDMETOV, KTORÉ NÁS UČÍ JEŽIŠ

(piano)
(vodné zvuky Aleluja, aleluja, aleluja. Duch Pána je nado mnou. Poslal ma hlásať evanjelium chudobným. Aleluja, aleluja, aleluja Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v soboty, v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení a slepým, že budú vidieť. Utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok." Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho a on im začal hovoriť. "Dnes sa splnilo toto písmo, ktoré ste práve počuli." Všetci mu prisviečali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst a hovorili: "Vari to nie je Jozefov syn?" On im vravel: "Ak iste mi pripomeniete príslovie lekár, lieč sám seba. Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume. Urob to aj tu, vo svojej vlasti." A dodal: "Veru, hovorím vám, ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu. Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elízeja. A ani jeden z nich nebol očistený, iba Sierčan Náman." Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. Moje milé deti, milé sestry, milí bratia, milá mládež, ak už ste doma zo školy a ste sa rozhodli, že sa pridáte k modlitbe tejto svätej omše, som veľmi rád. A ak ste si možnože zapli len televíziu Lux, len aby ste si vypočuli takú krátku meditáciu alebo zamyslenie nad Božím slovom. Aj to všetko platí, ale to najlepšie je, ak sa dá byť osobne na svätej omši v tej našej dzedzinke alebo v tom našom mestečku alebo veľkomestečku, ak sa dá. Ale nie pre všetkých je to možné. A preto sme vďační Pánu Bohu za službu našej Katolickej televízie LUX. Ako začíname tento školský rok, rozhodol som sa, že pri tejto svätej omši sa môžeme na chvíľočku zamyslieť nad siedmimi predmetmi, ktoré Pán Ježiš ako náš učiteľ nás chce naučiť. A úmyselne hovorím, že sedem, lebo presne toľko viet alebo toľko slov Pán Ježiš vyslovil z kríža. A určite by sme mohli stráviť pri takmer každom predmete tých štyridsaťpäť minút, ale viacej. Ale keďže nám dali len zhruba tých tridsaťpäť, tridsaťosem minút na túto svätú omšu, pokúsime sa dať len taký náčrt týchto siedmich predmetov Takže budeme uvažovať nad tými slovami, ktoré Pán Ježiš povedal na ten prvý Veľký piatok, keď už bol ukrižovaný na kríži. A pozrieme sa na týchto sedem slov z dvoch perspektív. Keďže Ježiš bol pravý Boh aj pravý človek, každá z tých viet, každá z tých slov má aj ten božský, ten hlboko spirituálny duchovný rozmer. Ale ona má aj svoj veľmi hlboký ľudský rozmer. Tak poďme na prvý predmet, predmet odpustenia. Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.Na tej božskej rovine Pán Ježiš nám hovorí: Máme odpustiť preto, lebo nám Boh odpustil. Dokonca to máme tak jasne vyjadrené v modlitby Otče náš. Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Pán Ježiš nás naučil, že odpustenie nebude o našej pamäti, či si na to ešte spomíname. Nebude o tých našich pocitoch, ktoré ešte stále vedia byť veľmi živé, ale že to bude o rozhodnutí. Toto je tá duchovná, tá božská rovina. Ale aj mnohí ľudia, ktorí sa venujú psychológii, hovoria: "Odpusti treba, aby si bol vnútorne slobodný, lebo keď neodpustíš, stále si niekde zastrčený niekde v minulosti a stále ten človek, ktorý ti ublížil, má akokeby nad tebou tú svoju moc. Ty keď odpustíš, on už nedokáže mať nad tebou moc." Tak prvý predmet, je predmet odpustenia. Druhý predmet by sme nazvali všímavosť voči ľuďom, ktorí sú nám neznámi. Medzi Ježišom alebo teda Ježiš bol medzi dvoma lotrami. Jedného voláme dobrý lotor, druhého voláme zlý lotor, aj keď lotri sú poväčšinou zlí. Ale ten dobrý lotor bol dobrý preto, lebo na tej svojej smrteľnej posteli vedel sa obrátiť k Ježišovi a povedal mu: Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva A čo mu Pán Ježiš povedal? Vetu, ktorú by sme všetci, všetci chceli počuť priamo z Ježišových úst. Ešte dnes budeš so mnou v raji. Ono pri pohreboch, zvlášť takých slávnych ľudí, hudobníkov, športovcov, aaa politikov, ako často počujeme: Ó, on už je v hudobnom nebi, on už je v športovom nebi, on už je neviem jakom nebi. Ale keď Pán Ježiš povie: Ešte dnes budeš so mnou v raji. Tam máme stopercentnú istotu. A tak po tej božskej stránke si uvedomujeme, že pre Boha nikto nie je vylúčený z toho, čo mu chce ponúknuť. A možno aj my niekedy vieme k tomu prispieť, aby aspoň na tej smrteľnej posteli sa človek ku Panu Ježišovi obrátil. Po tej ľudskej stránke Pán Ježiš nás učí, že tento človek, tento dobrý aj zlý lotor, nepatril ni medzi jeho rodinu, nepatril ni medzi jeho apoštolov, nepatril ni medzi jeho učeníkov, nepatril ni medzi jeho poslucháčov, akurát boli spolu s ním odsudení. A on aj, aj tak si ich všimol a ponúkol im ten dar najvzácnejší -- dar spásy A to je to pozvanie aj k nám, že ako veriaci ľudia nežijeme len sami pre seba, len pre svoju rodinu, len pre svojich priateľov, len pre svoje farnosti, ale aj pre tých ľudí menej známych. Tretí predmet je zase predmet, ktorý nám pripomína našu rodinu a našich priateľov. Pán Ježiš, keď visel na kríži, nielen sa obrátil k jednemu lotrovi, k druhému lotrovi, ale všimol si svoju mamičku a všimol si aj svojho milovaného učeníka. A preto im povedal: Hľa, tvoja matka a hľa, tvoj syn. Po tej božskej duchovnej rovine vnímame Božiu Matku, Pannu Máriu, ako našu nebeskú Matku. Ján Pavol II. to tak veľmi pekne vyjadril, keď mu ako maličkému chlapčekovi zomrela mamina, obrátil sa k Panne Márii a povedal jej: Ty buď moja mama teraz. A toto my robíme, či nám naše mamičky žijú alebo si ich už Pán Boh zobral do večnosti. Ale po tej ľudskej stránke Pán Ježiš nám hovorí: Neber svoju rodinu, neber svojich priateľov za samozrejmých. Aj keď ty nesieš nijaký kríž, aj keď trpíš, oni spolu s tebou trpia. Nezabudni na nich Štvrtý predmet, ktorý nás Pán Ježiš učí, je vyjadrený tými jeho slovami: Žizním, som smädný. V tej božskej, v tej duchovnej rovine Pán Ježiš hovorí: Ja žizním po každej jednej ľudskej duši, za ktorú som ukrižovaný na kríž, za ktorú vylievam svoju krv. Jeden z mojich najobľúbenejších svätcov, svätý Jan Bosco, mal také životné heslo: Daj mi duše a ostatné si vezmi. Da mi hi animas, et cetera. Tohle. Presne toto je to Ježišovo. Všetko dám. Ale na tej ľudskej rovine. Pán Ježiš bol nielen pravý Boh, ale aj pravý človek. Bol unavený, bol smutný, plakal a áno, bol hladný, aj bol smädný. Ježiš bol hrdina a bol hrdinský, ale nehral sa na hrdinu, vedel poprosiť aj pomoc. Som smädný. Keď bol v Getsemanskej záhrade, hovorí, moja duša je smutná až na smrť. A hľadal aj tú ľudskú oporu medzi tromi apoštolmi, ktorí tam v Getsemanskej záhrade podrychmali. Tieto Ježišove slová nás učia, že vedieť uznať aj tie naše ľudské potreby, aj tú našu ľudskú slabosť a nebáť sa povedať som smädný, som smutný Neviem, že či tie predmety Ježišovej školy nie sú ťažké, ale teraz ideme k takým tým najťažším. Fiaty predmet je zachytený tými slovami: Bože môj, Bože môj, prečo? Možno tam by úplne stačilo dať otáznik. S výnimkou možno takých úplne maličkých detí, ktoré ešte sa nevypytujú Pána Boha. Pane Bože, prečo? My sme sa vPredpokladám, že každý z nás opýtali, či to bolo pri nejakej chorobe nás alebo iných, či to bolo pri nejakom nešťastí nás alebo iných, či to bolo pred voľbami alebo po voľbách, nie? V našej alebo aj inej krajine. A hovoríme Pane Bože, prečo? A možno, že niekedy by sme to vedeli aj doplniť tými Ježišovimi slovami: Prečo si nás opustil? Po tej božskej stránke a predpokladám, že toto ste, moje milé sestry, milí bratia, už museli počuť aj v kostole, aj tu, v Televízii Lux, že Pán Ježiš týmito slovami poukazuje na dvadsiaty druhý žalm, ktorý začína presne týmito slovami: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Možno po tejto svätej omši, ak ten žalm nepoznáte, pozrite si, čo všetko sa potom Ježiš pokračoval modliť vo svojom srdci, ale zároveň po tej ľudskej stránke. Pán Ježiš nám hovorí, že v živote môžeme stretnúť veľmi múdrych ľudí a mnohých si pozývame aj sem do Televízie Lux a naučíme sa od nich vzácne veci. Ale sú aj také veci, ktoré aj tí najmúdrejší, aj tí najsvätejší ľudia, lebo sú ľudia, nám odpoveď nevedia. A na tie má odpoveď iba sám Boh A my môžeme s trpezlivosťou, aj keď tú odpoveď na nešťastie alebo na šťastie, neviem, nedostaneme hneď. A táto, tento piaty predmet Ježišovej školy nás učí vedieť sa podriadiť tomu tajomnému Božiemu plánu, ktorému my úplne nerozumieme. A ten šiesty predmet nám vlastne ponúka aj takú odpoveď, že keď toto dokážeš, keď k tomuto dozrieš, tak budeš s Ježišom vedieť povedať: „Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha, svoje zdravie, svoju myseľ, svoje slová, svoje skutky." A ešte niečo, čo môžeme odovzdať iba samotnému Bohu. A toto je aj to božské, aj to ľudské. Kto chce naše slabosti? Kto chce naše nedostatky? Kto chce naše hriechy? Iba Boh. Preto aj Ježiš hovorí: „Ja som Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, moje i tvoje. A úmyselne som si nechal na posledný predmet Ježišove slová: „Dokonané je." Urobil som to, čo som mal urobiť ako Spasiteľ, ako Mesiáš. Ten, nad ktorým bol Duch Pána. Boli tí, ktorí sa radovali z jeho života. Boli tí, ktorí sa hnevali a chceli ho zabiť. A naozaj, ďakujeme Pánu Ježišovi, že toto všetko bol ochotný urobiť pre nás, keď sme boli ešte ako hriešnici Ale po tej ľudskej rovine to dokonané je, je úplne to najpraktickejšie. Poupratoval si? Dokonané je. Vyniesol si smeti? Dokonané je. Urobil si si domácu úlohu? Dokonané je. Pomodlil si sa? Dokonané je. Nahral si všetko v Televízii Lux? Dokonané je. A mňa? Už si skončil kázeň? Dokonané je. Pochválený buď Ježiš Kristus Naveky. Amen. (outro muzika)…