Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
NEŠLIAPEME PO SEBE NAVZÁJOM?
káže Mons. Jozef Haľkosvätej Terézie od Ježiša (z Avily), panny a učiteľky Cirkvi
Prepis videa
(piano intro)
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla
Rimanom
- (piano intro)
- Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom
- (vetšina) . Bratia.
- Čo dosiahol Abrahám, náš praotec, podľa
- tela.
- Ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov,
- má sa čím chváliť,
- ale nie pred Bohom.
- Veď čo hovorí Písmo?
- Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za
- spravodlivosť.
- Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti,
- ale z podlžnosti.
- Kto však nepracuje,
- ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje
- bezbožného,
- tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.
- Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému
- Boh počíta spravodlivosť bez skutkov.
- Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili
- neprávosti a sú oslobodení od hriechov.
- Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech
- nepripočíta.
- (stálý odchod) Počuli sme Božie Slovo.
- Bohu vďaka.
- Ty, Pane, si moje útočište, zahŕňaš ma radosťou
- zo spásy.
- (všetci spolu) Ty, Pane, si moje útočište, zahŕňa ma
- radosťou zo spásy.
- Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je
- od hriechu.
- Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta
- a v ktorého mysli niet podvodu.
- (všetci spolu) Ty, Pane, si moje útočište, zahŕňa
- ma radosťou zo spásy.
- Vyznal som sa ti zo svojho hriechu a nezatajil
- som svoj priestupok. Povedal som si:
- "Vyznám Pánovi svoju neprávosť," a ty si mi
- odpustil zlobu môjho hriechu.
- (všetci spolu) Ty, Pane, si moje útočište,
- zahŕňa ma radosťou zo spásy.
- Radujte sa spravodliví v Pánovi a plesajte,
- jasajte všetci, čo máte srdce úprimné.
- (všetci spolu) Ty, Pane, si moje útočište, zahŕňa ma
- radosťou zo spásy.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako
- dufáme v Teba. Aleluja, aleluja,
- aleluja.
- (štyri sekundy ticha)
- (šéfstvo)
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- (všetci spolu) Sláva tebe, Pane.
- Ježiš o-Ježiša obstúpili také zástupy,
- že skoro jeden po druhom šliapali.
- On začal hovoriť najprv svojim učeníkom:
- "Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva.
- Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo,
- a nič utajené, čo by sa neprezvedelo.
- Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na
- svetle, a čo ste pošepli v izbách
- do ucha,
- bude sa rozhlasovať zo striech.
- Vám, svojim priateľom, hovorím:
- "Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo a potom už
- nemajú čo urobiť."
- Ukážem vám, koho sa máte báť.
- Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má
- moc uvrhnúť do pekla.
- Áno, hovorím vám, toho sa bojte.
- Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere?
- A Boh ani na jedného z nich nezabudne.
- Vy však máte aj všetky vlasy na hlave
- spočítané.
- Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho
- vrabcov."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- (chórový zvuk) Chvála tebe, Kriste.
- (prevádzkový zvuk Milí bria a sestry. Hneď v prvej vete čítame, v prvej vete dnešného evanjelia čítame, že Ježiša obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. Je to len ilustratívne, alebo je v tejto vete v tom, že Ježišovi poslucháči skoro po sebe šliapali, aj niečo hlbšie? Čítame Sväté písmo, čítame Evanjelium, čítame slová, ktoré každé má obrovskú váhu, a preto ten dôvodtok, že skoro po sebe šliapali, je určite niečo viac.Predstavme si, že to skoro by sa bolo napokon stalo realitou a že tí, ktorí Ježiša počúvali, by napokon naozaj po sebe šliapali. Ako by to vyzeralo na prvý pohľad zvonka, ale aj na druhý pohľad? Ježišovi poslucháči sa k sebe správajú, ako keby boli hluchí a nepočuli Ježišovo učenie. A bolo by to vyšlo najavo spôsobom, ktorý by pohoršoval. Žiaľ, máme v dejinách také obdobia, také osoby, také úseky dejín. Popri všetkej gigantickej charitatívnej aj duchovnej práci Cirkvi, žiaľ, máme aj také obdobia a osoby, o ktorých sa navonok ukázalo, bolo zjavné, že hoci sa hlásia k Ježišovi, dokonca Ježišovi slúžia, nesprávajú sa tak, ako keby počuli jeho evanjelium. Šliapu po sebe a tvária sa, že počúvajú Ježiša. V tomto duchu vlastne Ježiš aj pokračuje. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom. Veď učeníci sa hádali o tom, kto z nich je väčší. Nešliapali po sebe? Keď sa takýmto spôsobom medzi sebou vadili, nejednotní, uzavretí do seba, chváliac seba bez solidarity so spoločenstvom. A Ježiš teda svojim učeníkom, teda svojim učeníkom hovorí chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva. Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť vo svetle a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech. Napriek tomu, že vytvárate zástup, že vytvárate masu, že vytvárate obrovské veľké spoločenstvo, ukáže sa, kto ste. Aj keď možno máte pocit, že uprostred množstva sa strácate uprostred množstva už nemáte individuálnu zodpovednosť, že ste v mase skrytí aj pred ľuďmi, aj pred Bohom. Lenže posledná veta dnešného evanjelia je v tomto zme-- posledné vety tohto Evanjelia sú v tomto smere veľmi jednoznačné. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Vlasy v biblických súvislostiach sú symbolom moci alebo bezmocnosti. A tie spočítané vlasy sú vlastne to, že Boh vidí človeka aj v neviditeľných veciach. Jeden vlas nevidíme alebo vidíme len veľmi ťažko. Je to niečo neviditeľné a každý vlas, aj to neviditeľné, je spočítané O tomto jave vydávať aj navonok spoločne svedectvo, počúvať Ježiša a to, čo sme od Ježiša počuli, jeho evanjelium, Jeho slová o láske, o obetavosti, o dobroprajnosti, o empatii, hovoril vlastne aj pápež František v jednom z prvých príhovorov na Slovensku, menovite v prezidentskej záhrade. A pápež František tú potrebu svedectva vyjadril slovami, vyjadril vlastne jedným jediným slovom, pointou, a to je slovo soľ. A v tom príhovore ho použil až osemkrát, čo naznačuje, že vlastne tá soľ, pojem soli, ktorá keď stratí chuť, tak ju vyhodia a pošliapu, pojem soli je biblický a zároveň veľmi aktuálny. „Vy ste soľ zeme," povedal pápež František, citujúc evanjelium podľa Matúša. Soľ je prvý symbol, ktorý Ježiš používa, keď vyučie, vyučuje svojich učeníkov. Predovšetkým soľ dáva chuť jedlu a evokuje niečo, bez čoho je život nevýrazný. Aby sa spolužitie stalo ľudským, treba chuť solidarity. Teda učeníci, kresťania, ktorí šliapu po sebe napriek tomu, že počúvajú Ježiša, sú tou soľou, ktorá stratí chuť, nie soľou, ktorá má chuť solidarity, používajúc slova pápeža Františka A ako soľ dáva chuť len vtedy, keď sa rozpustí, tak aj spoločnosť nájde chuť cez nezištnosť toho, kto sa stravuje pre druhých, kto je v zástupe, kto je v mase a počúva Ježiša a počúva tých, ktorí Ježiša ohlasujú o tom, že je potrebná nezištnosť a že je potrebné byť pre druhých, rozpustiť sa pre druhých, nie v zmysle kompromisu, ale v zmysle kontaktnej otvorenosti, tak takýto človek vydáva svedectvo a dáva chuť a mnohí sa obrátia na základe tohto svedectva. Aj na základe svedectva Svätej Terézie z Ávily sa mnohí obrátili, vidiac jej život. Potom Svätý Otec používa slovo konzumizmus, čo je jedno s vydaním takej uzatvorenosti do seba a egoizmu. A hovorí ešte raz: „Soľ je prísada, ktorá keď chýba, takTak je to veľmi zlé, lebo je to prísada, ktorá znamená starostlivosť o druhých. Stále je tam to, že soľ, keď sa dostane do kontaktu s tým, čo je solené touto soľou, tak ho prežaruje láskou v týchto súvislostiach. Okrem toho, že dávala chuť, slúžila soľ v Ježišových časoch na konzervovanie jedla, chránila od skazy. Teda byť soľou pre seba aj pre druhých znamená aj zachovať to, čo je podstatné. To, čo patrí k jadru. To, čo patrí k nezmeniteľnej pravde. Dnes ako vtedy, soľ viery nie je odpoveď podľa sveta. Nespočíva v horlivosti viesť kultúrne vojny, keď sa pošliapavame, ale v nenásilnom a trpezlivom rozsievaní Božieho kráľovstva, predovšetkým svedectvom milosrdenstva a lásky. A opäť sa vrátim k tomu prvému obrazu. Keď sa kresťania šliapu jeden po druhom alebo keď ľudia v širšom zmysle slova šliapu jeden po druhom, je to proti milosrdenstvu a láske. A pápež František hovorí: "Nie kultúrne vojny, nie šliapať po sebe, ale tak, ako soľ sa rozpustí. A to je to nenásilné a trpezlivé rozsievanie Božieho kráľovstva a Božieho Slova. To je svedectvo milosrdnej lásky." Potom Svätý Otec používa soľ aj ako negatívny symbol bolesti a ako soľ na ranách páli, tak aj životy často prechádzajú skúškou útrpenia. Koľko slávnych osobností bolo zavretých vo väzení, ale vo vnútri zostali slobodní, čím ukázali žiarivý príklad odvahy, dôslednosti a vzdorovania nespravodlivosti. Čiže zakonzervovala tá soľ v nich to, čo je podstatné a pravdivé a dokázali vzdorovať. Ale napokon je to zabotkované slovami, opäť citujem pápeža Františka, "ale predovšetkým odpustenia." Teda soľ, ktorá páli, je zároveň výzvou odpustiť tomu, kto to spôsobil. Lebo je soľ aj tá, ktorá konzervuje. Je to soľ viery. Je to soľ, ktorá dáva chuť do života. Napokon, posledné slová pápeža Františka v tomto príhovore, respektíve v tomto citáte, sú: "Aj pandémia je skúškou našich čias. Naučila nás, aké je ľahké sa rozdrobiť, hoci sme v rovnakej situácii, ako ľahko sa môže stať, že budeme myslieť len na seba. Začnime teda od uzdania, že všetci sme krehkí a navzájom sa potrebujeme. Nikto sa nemôže izolovať." Človek, ktorý je v mase napriek tomu, že je medzi mnohými ľuďmi, môže nadobudnúť pocit, že on je ten aj anonymný, ale aj sám v sebe, uzavretý do seba, pretože necíti nejakú zodpovednosť. Pápež hovorí: "Navzájom sa potrebujeme a nemáme sa izolovať." Ako soľ, ktorú keby sme dali do jedla v igelitovom sáčku, nič by to nespôsobilo, lebo by bola izolovaná Soľ sa potrebuje rozpustiť, ale tak, aby nestratila svoju chuť. Určite aj dnes budeme mať mnoho stretnutí alebo viacero stretnutí, alebo niektoré stretnutia. Možno ich nebude zase až tak veľa, kde budeme môcť byť soľou, ktorá dáva chuť do života, ktorá sa rozpúšťa pre druhých a zároveň konzervuje pravdu o láske, ku ktorej nás vyzýva Ježiš Kristus. Keď dnes budeme duchovne prijímať Eucharistiu, dostávame od Pána Ježiša tú soľ, ktorá nám-dáva chuť do života a to do života plného skutočnej, obetavej, slúžiacej lásky. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus Naveky. Amen. (pozadie sa začíná)
