Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026CHRÁM JE DOMOM MODLITBY
káže Mons. Jozef Haľkopiatok 33. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(piatnastosekundová pauza)
(vodné zvuky Čítanie z prvej knihy Makabejcov. V tých dňoch si Júda a jeho bratia povedali: „Naši nepriatelia sú rozdrvení. Poďme, očistíme a obnovíme svätyňu." Zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sión. Dwadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca, to je mesiac kaslev, sto štyridsiateho ôsmeho roku vstali pred svitaním a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári, ktorý zhotovili na zápalné obety. Práve v tom istom čase, v ten istý deň, keď ho pohania znesvätili, bol znova posvätený za spevu a hry na citare, harfe, cimbáli. Všetok ľud padol na tvár, klaňali sa a do neba velebili toho, ktorý im doprial víťazstvo. Osem dní slávili posviacku oltára, s radosťou prinášali zápalné žertvy a obety chvály a vďaky. Preč-priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a malými štítmi. Obnovili brány a priľahlé miestnosti a porobili na ne dvere. V ľude zavládla mimoriadna radosť, lebo bola odstránená potupa spôsobená pohanmi. Júda, jeho bratia a celá izraelská pospolitosť stanovili, že sa má rok čo rok od dvadsiateho piateho dňa mesiaca kaslev osem dní s jasotom a radosťou sláviť deň posvätenia oltára Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš. Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš, zvelebený buď, Pane, Bože nášho otca Izraela. Od vekov naveky. Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš. Tvoja je, Pane, vznešenosť a moc, sláva je za veleba, lebo Tvoje je všetko na nebi i na zemi. Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš. Tvoje je, Pane, kráľovstvo. Ty si vyvýšený ako hlava nad všetkým. Od teba pochádza bohatstvo a sláva. Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš. Ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Tvoja ruka robí všetko mocným. Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš. Aleluja. Aleluja. Aleluja. Aleluja. Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán. A ja ich poznám. A ony idú za mnou. Aleluja. Aleluja (Paúza Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. (pauza Keď Ježiš vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a povedal im: "Napísané je Môj dom bude domom modlitby a vy ste z neho urobili lotrovský pelech." A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho, ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho. Počuli sme Slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. (pauza Milí bratia a sestry, Pán Ježiš nás dnes pozýva zamyslieť sa nad tým, že chrám je domom modlitby, teda tým priestorom, tým miestom, kde sa rozprávame s Bohom. Čo je stredobodom farnosti? Chrám. A čo je stredobodom chrámu? Bohostánok a oltár. To, že uprostred komunity uprostred obce alebo v meste stojí jeden alebo viacero chrámov, je niečo, čo je neodmysliteľnou súčasťou prostredia. Hovorí sa, že človek by mal z chrámu vždy výjsť o kúsok lepší, ako do neho vchádza. Človek by mal v chráme načerpať, aby potom, keď z neho vyjde von, bol lepší k ľuďom, ktorí ho stretávajú. Čo znamená, že chrám je domom modlitby, modlitby k Otcovi, modlitby k Synovi, Modlitby k Duchu, že je to jedinečný a svojím spôsobom duchovne exkluzívny priestor, v ktorom sa nesmú odohrávať nejaké iné aktivity, ktoré do chrámu nepatria? A ešte viac, každý, kto je v chráme, by mal byť v rozhovore s Bohom. Dokonca aj architektúra, najmä tá gotická, je koncipovaná tak, aby všetky oblúky, všetky tie takzvané vertikálne línie, nás orientovali pozerať sa hore, aby nás inšpirovali zdvihnúť hlavu a pozerať sa smerom k Bohu. Ani nie tak očami a hlavou ako srdcom. Milí bratia a sestry, áno, sme v situácii, keď niekedy je prístup do chrámu sťaženýAle už samotná túžba, že tam chceme ísť a nie vždy je to jednoduché, je inšpiráciou k tomu, aby sme sa modlili aj vtedy, keď sme mimo chrámu, keď sme doma, keď sme na ulici, keď sme v konkrétnych životných situáciách, lebo my sme chrámom Ducha Svätého. My sme povolaní k tomu, aby sme do chrámu a z chrámu vychádzali ako do čističky. Áno, tak ako pri normálnej čističke do nej vteká voda znečistená a vyteká voda čistá, tak aj do chrámu by sme mali vstúpiť ako tí, ktorí sú hriešni a si to uznávajú a v rozhovore s Bohom sa očisťujú a vychádzajú ako tí, ktorí sú ochotní ostatným ponúknuť prítomnosť Boha v láskyplnom stretnutí a dobroprajnej aktivite voči druhým. Mohli by sme to povedať tak, že kým v chráme sa odohráva bohoslužba slova a bohoslužba obety, práve prebieha bohoslužba slova, za chvíľu tu bude prebiehať aj bohoslužba obety. Budeme spojení, budeme to spolu prežívať. Nasleduje potom pri východe z kostola, po východe z kostola, bohoslužba každodenného života a to sú ako spojené nádoby. Ak je pre mňa chrám domom modlitby, domom rozhovoru s Bohom, domom Božích odpovedí, domom Božích impulzov, potom mimo chrámu je to dom alebo domy činnosti, aktivity, kde to, čo som sa nadýchol, to, čo som načerpal, ponúkam ľuďom, ktorých každý deň stretávam. Vy, ktorí ste s nami spojení prostredníctvom televízie Lux eh, alebo i-iných médií, ste tiež tu prítomní a vytvorili ste si čas na modlitbu, ktorá vás posilní pre nasledujúce chvíle. Nemôže sa stať, že niekto chce ísť do chrámu sa modliť a z nejakého dôvodu to má dočasne trošku sťažené a zároveň si tento prístup do chrámu vymáha spôsobom, ktorý je nielen nekresťanský, ale aj neľudský. Nie je možné povedať "Chcem ísť do kostola" a potom povedať niečo, čo sa Pánu Ježišovi nepáči. Prosme, v týchto dňoch, aby sme si zachovali vzájomnú jednotu, pokoj, dobroprajnosť a snahu riešiť situáciu v rámcoch, aké sú nastavené, aby sme po prekonaní tejto situácie si mohli povedať "Zostali sme rodinou, zostali sme spoločenstvom, zostali sme tými, ktorí naďalej kráčajú spolu s Ježišom a za Ježišom." Preto aj dnes pri Svätom prijímaní, keď budeme vidieť Pána Ježiša a budeme Ho duchovne prijímať, tak mu povedzme „Pane, ty si sa modlil za jednotu, keď si sa pripravoval na svoje utrpenie, keď si už aj prežíval svoje utrpenie. A my chceme byť budovateľmi tejto vzájomnej jednoty, aby tvoj dom by bl-bol vždy aj domom našej spoločnej modlitby, modlitby nášho spoločenstva, aby sme v každodennom živote, v každodennom konaní o tejto modlitbe aj modlitbe spoločenstva vedeli svedčiť svojím životom. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus Na veky. Amen. (outro melódia)
- (piatnastosekundová pauza)
- (vodné zvuky Čítanie z prvej knihy Makabejcov. V tých dňoch si Júda a jeho bratia povedali: „Naši nepriatelia sú rozdrvení. Poďme, očistíme a obnovíme svätyňu." Zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sión. Dwadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca, to je mesiac kaslev, sto štyridsiateho ôsmeho roku vstali pred svitaním a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári, ktorý zhotovili na zápalné obety. Práve v tom istom čase, v ten istý deň, keď ho pohania znesvätili, bol znova posvätený za spevu a hry na citare, harfe, cimbáli. Všetok ľud padol na tvár, klaňali sa a do neba velebili toho, ktorý im doprial víťazstvo. Osem dní slávili posviacku oltára, s radosťou prinášali zápalné žertvy a obety chvály a vďaky. Preč-priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a malými štítmi. Obnovili brány a priľahlé miestnosti a porobili na ne dvere. V ľude zavládla mimoriadna radosť, lebo bola odstránená potupa spôsobená pohanmi. Júda, jeho bratia a celá izraelská pospolitosť stanovili, že sa má rok čo rok od dvadsiateho piateho dňa mesiaca kaslev osem dní s jasotom a radosťou sláviť deň posvätenia oltára Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš. Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš, zvelebený buď, Pane, Bože nášho otca Izraela. Od vekov naveky. Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš. Tvoja je, Pane, vznešenosť a moc, sláva je za veleba, lebo Tvoje je všetko na nebi i na zemi. Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš. Tvoje je, Pane, kráľovstvo. Ty si vyvýšený ako hlava nad všetkým. Od teba pochádza bohatstvo a sláva. Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš. Ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Tvoja ruka robí všetko mocným. Velebíme slávu Tvojho mena, Pane, Bože náš. Aleluja. Aleluja. Aleluja. Aleluja. Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán. A ja ich poznám. A ony idú za mnou. Aleluja. Aleluja (Paúza Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. (pauza Keď Ježiš vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a povedal im: "Napísané je Môj dom bude domom modlitby a vy ste z neho urobili lotrovský pelech." A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho, ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho. Počuli sme Slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. (pauza Milí bratia a sestry, Pán Ježiš nás dnes pozýva zamyslieť sa nad tým, že chrám je domom modlitby, teda tým priestorom, tým miestom, kde sa rozprávame s Bohom. Čo je stredobodom farnosti? Chrám. A čo je stredobodom chrámu? Bohostánok a oltár. To, že uprostred komunity uprostred obce alebo v meste stojí jeden alebo viacero chrámov, je niečo, čo je neodmysliteľnou súčasťou prostredia. Hovorí sa, že človek by mal z chrámu vždy výjsť o kúsok lepší, ako do neho vchádza. Človek by mal v chráme načerpať, aby potom, keď z neho vyjde von, bol lepší k ľuďom, ktorí ho stretávajú. Čo znamená, že chrám je domom modlitby, modlitby k Otcovi, modlitby k Synovi, Modlitby k Duchu, že je to jedinečný a svojím spôsobom duchovne exkluzívny priestor, v ktorom sa nesmú odohrávať nejaké iné aktivity, ktoré do chrámu nepatria? A ešte viac, každý, kto je v chráme, by mal byť v rozhovore s Bohom. Dokonca aj architektúra, najmä tá gotická, je koncipovaná tak, aby všetky oblúky, všetky tie takzvané vertikálne línie, nás orientovali pozerať sa hore, aby nás inšpirovali zdvihnúť hlavu a pozerať sa smerom k Bohu. Ani nie tak očami a hlavou ako srdcom. Milí bratia a sestry, áno, sme v situácii, keď niekedy je prístup do chrámu sťaženýAle už samotná túžba, že tam chceme ísť a nie vždy je to jednoduché, je inšpiráciou k tomu, aby sme sa modlili aj vtedy, keď sme mimo chrámu, keď sme doma, keď sme na ulici, keď sme v konkrétnych životných situáciách, lebo my sme chrámom Ducha Svätého. My sme povolaní k tomu, aby sme do chrámu a z chrámu vychádzali ako do čističky. Áno, tak ako pri normálnej čističke do nej vteká voda znečistená a vyteká voda čistá, tak aj do chrámu by sme mali vstúpiť ako tí, ktorí sú hriešni a si to uznávajú a v rozhovore s Bohom sa očisťujú a vychádzajú ako tí, ktorí sú ochotní ostatným ponúknuť prítomnosť Boha v láskyplnom stretnutí a dobroprajnej aktivite voči druhým. Mohli by sme to povedať tak, že kým v chráme sa odohráva bohoslužba slova a bohoslužba obety, práve prebieha bohoslužba slova, za chvíľu tu bude prebiehať aj bohoslužba obety. Budeme spojení, budeme to spolu prežívať. Nasleduje potom pri východe z kostola, po východe z kostola, bohoslužba každodenného života a to sú ako spojené nádoby. Ak je pre mňa chrám domom modlitby, domom rozhovoru s Bohom, domom Božích odpovedí, domom Božích impulzov, potom mimo chrámu je to dom alebo domy činnosti, aktivity, kde to, čo som sa nadýchol, to, čo som načerpal, ponúkam ľuďom, ktorých každý deň stretávam. Vy, ktorí ste s nami spojení prostredníctvom televízie Lux eh, alebo i-iných médií, ste tiež tu prítomní a vytvorili ste si čas na modlitbu, ktorá vás posilní pre nasledujúce chvíle. Nemôže sa stať, že niekto chce ísť do chrámu sa modliť a z nejakého dôvodu to má dočasne trošku sťažené a zároveň si tento prístup do chrámu vymáha spôsobom, ktorý je nielen nekresťanský, ale aj neľudský. Nie je možné povedať "Chcem ísť do kostola" a potom povedať niečo, čo sa Pánu Ježišovi nepáči. Prosme, v týchto dňoch, aby sme si zachovali vzájomnú jednotu, pokoj, dobroprajnosť a snahu riešiť situáciu v rámcoch, aké sú nastavené, aby sme po prekonaní tejto situácie si mohli povedať "Zostali sme rodinou, zostali sme spoločenstvom, zostali sme tými, ktorí naďalej kráčajú spolu s Ježišom a za Ježišom." Preto aj dnes pri Svätom prijímaní, keď budeme vidieť Pána Ježiša a budeme Ho duchovne prijímať, tak mu povedzme „Pane, ty si sa modlil za jednotu, keď si sa pripravoval na svoje utrpenie, keď si už aj prežíval svoje utrpenie. A my chceme byť budovateľmi tejto vzájomnej jednoty, aby tvoj dom by bl-bol vždy aj domom našej spoločnej modlitby, modlitby nášho spoločenstva, aby sme v každodennom živote, v každodennom konaní o tejto modlitbe aj modlitbe spoločenstva vedeli svedčiť svojím životom. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus Na veky. Amen. (outro melódia)






