Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
BOH AKO NÁDEJ V BEZNÁDEJI
káže dp. Marek Vaňuš, SVDPondelok 1. týždeň v Cezročnom období
Prepis videa
(piano intro)
Začiatok prvej knihy Samuelovej.
Bol istý muž z Ramataim, Sufita z
- (piano intro)
- Začiatok prvej knihy Samuelovej.
- Bol istý muž z Ramataim, Sufita z
- Efraimského pohoria, menom Elkána.
- Bol to syn Jerohama, syna Eliuho, syna
- Tóhuho, syna Súfa, efratajec.
- Mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá
- Fenena.
- Fenena mala deti, ale Anna deti nemala.
- Tento muž chodieval každý rok zo svojho mesta do Šíla
- klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov.
- Tam boli Pánovými kňazmi dvaja Héliho synovia
- Ofni a Finés.
- Prišiel deň, keď Elkána prinášal obetu a
- dával čiastky svojej žene Fenene i všetkým jej
- synom a dcéram.
- Anne však dal iba jednu, ale najlepšiu čiastku,
- lebo Annu miloval, hoci jej pán uzavrel lono.
- A jej sokyňa ju urážala. Veľmi ju trápila
- a rozhorčovala, že jej pán uzavrel lono.
- Tak to robievala rok čo rok, keď prišiel čas a
- oni vystupovali do Pánovho chrámu.
- Tak ju urážala, že Anna až plakala a
- odmietala jesť.
- Jej muž Elkána sa jej prihováral:
- „Anna, prečo plačeš? Čo nie ješ? A
- prečo máš zronené srdce?
- Vari som ti ja nie lepší ako desať synov?"
- Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka.
- Obetu chvály ti, Pane, prinesiem.
- Obetu chvály ti, Pane, prinesiem.
- Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal?
- Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno
- Pánovo. Obetu chvály ti, Pane,
- prinesiem.
- Pánovi splním svoje sľuby pred všetkým jeho ľudom.
- Obetu chvály ti prinesiem a budem vzývať meno
- Pánovo.
- Obetu chvály ti, Pane, prinesiem.
- Splním svoje sľuby Pánovi pred všetkým jeho ľudom
- v nádvoriach domu Pánovho, uprostred teba,
- Jeruzalem.
- Obetu chvály ti, Pane, prinesiem.
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Priblížilo sa Božie kráľovstvo, hovorí Pán.
- Kajajte sa a verte evanjeliu.
- Aleluja, aleluja.
- (pauza)
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- (kniknutie)
- Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galilei a hlásal Božie
- evanjelium. Hovoril:
- „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo.
- Kajajte sa a verte evanjeliu."
- Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja,
- Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora.
- Boli totiž rybármi.
- Ježiš im povedal:
- „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí."
- Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
- Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata
- Jána.
- Aj oni boli na lodi a opravovali siete.
- A hneď ich povolal.
- Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s
- nádeníkmi a išli za ním.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- (pauza)
- Milí bratia a sestry,
- pri tomto návrate do cezročného obdobia nám liturgia ponúka v prvom
- čítaní začiatok príbehu z prvej knihy Samuelovej,
- o takej rodinnej dráme,
- ktorá možno v rôznych obmenách nachádza svoju odozvu aj v našich
- zápasoch s ťažkosťami,
- ktoré neraz presahujú naše sily.
- Tak skúsme si všimnúť niektoré pocity a
- postoje Samuelovej matky Anny,
- ktorej príbeh sme začali čítať, pretože možno v nej
- samiej môžeme nájsť inšpiráciu pre tie chvíle vlastnej
- bezmocnosti.
- Azda tak na úvod je dobré poznamenať -- počuli o tom Elkánovi, ktorý mal dve
- ženy. Iste v tom starovekom Izraeli ten Boží
- ideál, ako bol predstavený na začiatku pri
- jeden muž a jedna žena, teda monogámia, nebol vždy úplne
- zachovaný a možno ten čas potreboval dozrieť, keď
- Ježiš naplno pot-potvrdí práve túto výlučnosť muža
- a ženy.
- Poďme k tomu príbehu. Prvé, čo nám o Anne Písmo
- poznamenáva je, že nemala deti.
- Na rozdiel od tej Feneny, ktorá deti mala.
- Bezdetnosť bola zvlášť v staroveku velikou ťarchou.
- Hm, si myslím, že zostáva aj dodnes.
- Bolo to vnímanie-- vnímané ako mhm zlyhanie v tom základnom
- ženy ako matky
- a navyše z toho spoločenského hľadiska to bolo vnímané ako
- určité odňatie Božieho požehnania.
- Človek musel urobiť niečo zlé, pretože ho Pán nepožehnal na
- deťochPán jej uzavrel lono. Dokonca
- zaznelo dvakrát v tom dnešnom krátkom úryvku.
- Boh akoby sa odvrátil, ako keby takúto ženu postihoval
- trestom.
- Na Annu dolieha toto vedomie, predovšetkým
- počas tej púte celej rodiny do Šíla.
- To bolo miesto, kde v tom čase bola uchovávaná Archa
- Bol to taký svätostánok, symbol Božieho
- prebývania medzi ľudom.
- Teda tam, kde je Boh zvláštnym spôsobom prítomný.
- Ona zachyt-- zakusuje tú Božiu neprítomnosť vo svojom
- Naozaj určitý paradox.
- Ale práve ten moment zdanlivého Božieho opustenia, ako dobre vieme
- potom z toho príbehu, sa stáva priestorom pre Božie neočakávané
- konanie.
- Boh naplní jej prázdno
- a ten dar života, ktorým ju obdaruje, vynikne ako jeho
- nezaslúžený dar.
- Ale samozrejme, nepríde to všetko hneď a ľahko.
- Anna najprv čelí tomu pohŕdaniu zo strany Feneny.
- Sme počuli, jej sukyňa ju urážala a veľmi ju trápila a
- že jej pán uzavrel lono.
- Aké bolesné je, keď človeku, ktorý sa niečím trápi,
- to jeho trápenie ešte v úvodzovkách osladia iní,
- aaa, ktorí mu na to poukazujú a ktorí mu to
- Sú ľudia, ktorí akokeby sa niekedy až tak vyžívali v
- že sa môžu vŕtať v utrpení iných
- a tak ho ešte sťažovať
- Neraz tým zakrývajú svoje vlastné utrpenia.
- Lebo sme počuli aj u tej Fenene, že hoci mala deti, teda bola
- pred Bohom požehnaná
- ako matka, zrejme cítila nedostatok tej manželovej
- Človek sa v živote mnohokrát upriamuje na to, čo mu chýba.
- Trápi sa tým a zabúda úplne na to, čo mu Pán Boh dal.
- Sústrediť sa však iba na ten nedostatok vždy spôsobuje
- trápenie.
- Ferenova sa možno cítila nedocenená ako manželka.
- No Svätopíseň si to priamo nehovorí, ale z toho môžeme ľahko domyslieť,
- že závidela,
- že jej manžel miloval Annu viac,
- hoci jej pán uzavrel lono.
- A tak sme počuli, Svätopíseň pokračuje, tak to robievala rok čo rok, teda
- opakovane. Bolo to neustále trápenie, ktorým prichádzala k Anne.
- Tak ju urážala, že Anna až plakala a odmietala jesť.
- Ideme tu taký tragický kruh utrpenia.
- Utrpenie spôsobuje ten, ktorý sám trpí a takto
- pokračuje
- V tom momente prichádza na pomoc Anne jej manžel Elkána.
- Anna, prečo plačeš, čo neješ?
- Prečo máš zrohnené srdce? Či ja nie som lepší než desať synov?
- Sú to slová útechy od milovanej osoby,
- ale zaujímavé, že zostávajú bez odpovede zo strany Anny.
- Týmito slovami sa ten dnešný úryvok skončil.
- Ona tá vnútorná blízkosť
- niekoho síce poteší,
- ale ešte nerieši ten hlavný problém.
- Asi sme to zakusili aj sami, ako ťažko dokáže pri tom vnútornom
- utrpení pomôcť nejaký iný človek, hoci aj blízky.
- Možno to myslí dobre, vie vyjadriť to spolucítenie, ale
- tej hlbokej túžby tu, tu nedokáže naplniť.
- Lebo tie naše najhlbšie túžby
- dokáže naplniť iba Boh
- Anna to kdesi v hĺbke chápe,
- a preto sa na Boha obracia s modlitbou.
- Práve v tej svojej beznádejnej situácii.
- To budeme poc-počuť v pokračovaní príbehu zajtra.
- Aa, to už bude možno na zajtrajšie zamyslenie.
- Chcel by som sa však zostať pri tom,
- že Anna to napriek beznádejnosti tej situácie, v ktorej sa
- nachádza, nevzdáva.
- Vkladá celú tú svoju dôveru,
- nie výčitku, ale dôveru v toho,
- o ktorom si ostatní myslia, že ju opustil, teda v Boha.
- Modlí sa a jej modlitba je prejavom živej nádeje
- A to je možno to posolstvo,
- ktorým, s ktorým nám prichádza aj toto Božie
- Uchovať si pohľad nádeje uprostred utrpenia a
- ťažkostí.
- Možno v prvom rade si niekedy potrebujeme priznať tú svoju bolesť, aby sme ju
- (prekášla) možno neposiel-- neposúvali ďalej tým,
- ako Fenena.
- Veď zaiste, ako Anna, v niektorých momentoch
- aj my cítime, akokeby Pán Boh mlčal v našom živote.
- Cítime sa Bohom opustení v okamihoch, ktoré sú možno pre nás dôležité.
- V úlohách, na ktoré nestačíme. V zlyhaniach, o ktorých vieme,
- že možno nemuseli byť.
- A keď sa k tomu ešte pridá pohŕdanie zo strany iných, tak tá bolesť
- rastie
- Možno aj pre nás tá útecha, hoci úprimne myslená zo strany niektorých,
- nám veľkú perspektívu nedáva.
- A my sa možno strácame v takom bezmocno-bezmocnom plači
- ako Anna.
- Možno s tým, že sa to už nedá, že to už nedokážem,
- ale práve v tomto nás Anna, Samuelova matka povzbudzuje
- ani v utrpení nestrácať nádej.
- Povzbudzuje nás ukotviť ju v Bohu,
- lebo Bohu
- tak v jej živote, ako aj v našich životoch, nič nie
- je nemožné.
- Skúsme na to zvlášť pamätať aj dnes.
- Amen
- (pohodlná hudba
