Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026VERÍME JEŽIŠOVI?
káže dp. Daniel DianPondelok po 5. pôstnej nedele, káže dp. Daniel Dian.
Prepis videa
(piano)
(Vodné šumanie Čítanie z druhej knihy kráľov. V ktorýsi deň išiel Sunamitkin syn za svojím otcom k žencom. Tu povedal svojmu ocovi: „Moja hlava, moja hlava." Ten rozkázal sluhovi: „Vezmi ho a zaveď k jeho matke." On ho vzal a zaviedol k matke. Tá ho až do poludnia držala na kolenách, no potom zomrel. Vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža a zavrela dvere. Keď Eliseus prišiel domov, videl, že na jeho posteli leží mŕtvy chlapec. Vošiel dnu, zavrel za sebou a chlapcom dvere a modlil sa k Pánovi. Vystúpil a ľahol si na chlapca. Ústa si priložil k jeho ústam, oči oproti jeho očiam a ruky na jeho ruky. Keď sa tak na neho rozprester-- rozprestrel, chlapcovo telo sa rozohrialo. Potom vstal, prešiel raz po dome sem i tam, znova vystúpil, ľahol si naň a chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči. Eliseus zavolal Gieziho a povedal mu: „Zavolaj Sunamitku." Keď ju zavolal, prišla k nemu a on jej povedal: „Vezmi si syna. Vtedy pristúpila, padla mu k nohám a poklonila sa až po zem. Vzala si syna a vyšla von Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, všimni si moju prosbu pokornú, nakloň sluch k mojej modlitbe, čo plynie z perí úprimných Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane Skrý ma v tóni svojich perutí, ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár. A až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán. Kto verí vo mňa, neumrie naveky. Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane. Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý, preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý." Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn." Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey." Učeníci mu vraveli: „Rabi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?" Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom niet svetla." Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť." Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie." Ježiš však hovoril o jeho smrti a oni si mysleli, že hovorí o spánku. Vtedy im Ježiš otvorene povedal: „Lazár zomrel a kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu." Tomáš, nazývaný Didimus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním." Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu oproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá." Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych." Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení." Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet. Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa."Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevšiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: Ide sa vyplakať k hrobu. Keď Mária prišla tak, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel." Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: "Kde ste ho uložili?" Povedali mu: "Pane, poď sa pozrieť." A Ježiš zasĺzil. Židia povedali: "Hľa, ako ho miloval!" No niektorí z nich hovorili: "A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento neumrel?" Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa zavretá kameňom. Ježiš povedal: "Odvalte kameň." Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: "Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe." Ježiš jej vravel: "Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?" Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: "Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ. Ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal." Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: "Lazar, poď von!" A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovynuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: "Porozväzujte ho a nechajte ho odísť." Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v Neho. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. Milovaní! Celkom iste je úžasné množstvo myšlienok, ktoré nás napadnú po počutí tohto evanjelia, časti Evanjeliá svätého Jána. Mňa upútali vo vzťahu k môjmu krstu určité časti. A síce tá prvá, to je Ježišov zámer. Ježiš má čas. On ho nemeria ako my ľudia. Necháva veci, aby plynuli a on z nich potom ťaží. Je predsa Boží Syn. Je toto moja viera v Ježiša? Mám túto vieru v svojom srdci? Veď som pokrstený. Nesiem meno Ježiša Krista. Verím Ježišovi, verím jeho slovu. Tá druhá myšlienka sa viaže k tomu úžasnému dialógu, ktorý sa odohráva pri Lazarovom hrobe. Marta počula, že prichádza Ježiš a išla mu naproti. A tu je taká malá poznámka evanjelistu Jána. Mária zostala doma. A ja sa musím pri tom zastaviť. Prečo? Veď ona bola tá, ktorá bola vyzdvihnutá vtedy, keď Marta žiadala Ježiša, aby povedal jej sestre, aby jej išla pomôcť s prípravou pohostenia. A Ježiš hovorí: "Mária si zvolila lepšiu čiastku, ktorá jej nebude odňatá." A tu sa mi prejavuje navonok viera dvoch žien. Viera ženy, ktorá mala starosť o to pozemské a viera ženy, ktorá si síce vybrala lepšiu čiastku, ale keď počula, že Ježiš prichádza, ostala doma. A to je to zarážajúce, lebo mnoho ráz aj my pokrstení sme v takejto situácii. Možno aj pri tom zhone, ktorý máme, vieme počúvať. A Marta vedie úžasný dialóg s Ježišom. Povie mu: "Pane, keby si tu bol býval, nebol by mi brat zomrel. Ale aj teraz viem, že čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá." Viera Marty je úžasná. Síce povie Ježišovi to, čo aj my ľudia: "No prečo si tu nebol vtedy, keď sme ťa potrebovali? Prečo práve v tom okamihu si bol niekde inde? Mal si čas." Ale vzápätí dodáva: "Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti dá." To je úžasný prejav viery v tej núdzi, v tom žiali, ktorý ona prežívala A Ježiš jej odpovedá: "Tvoj brat vstane z mŕtvych." A Marta, žena viery, znova ukazuje svoju vieru. Áno, viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení. A nebolo to také jednoduché a samozrejmé, lebo aj v Izraeli boli saduceji, ktorí síce zachovávali celý Pentateuch zachovávali celý Boží príkaz, ale neverili vo vzkriesenie z mŕtvych. A ruku na srdce, koľko je u nás takých veriacich, ktorí toto neuznávajú? Ktorí sú takí kresťanskí saduceji? A krst pre nich je len nejakou časťou ich existencie, ktorá už je dávno za nami. A preto je úžasné počuť slovo Ježiša Krista: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. Veríš tomu?" A vtedy naplno sa odhaľuje viera človeka, ktorý Ježiša berie vážne zo všetkým, čo hovorí a čo koná. Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý má prísť na tento svet. A či ju Ježiš poslal za tou trucujúcou Máriou, to nevieme. Len evangelista poznamenáva, že Marta odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej povedala: "Učiteľ je tu a volá ťa. A vtedy sa aj tá Mária dvihne, konečne precitne a ide k Ježišovi. Ale aký to rozdiel medzi namiJežišovou sest-- Ježišom vo vzťahu, teda pardon, medzi Martou a ňou? Marta svoj vzťah k Ježišovi vyznáva ľudsky. Mohol si zachrániť Lazara, ale aj teraz viem, že čokoľvek budeš prosiť Boha, Boh ti dá. A Mária, ktorá nebola schopná povedať nič viac. Keby si tu bol býval, nebol by mi brat zomrel. Úsečne, jadrne, bez akýchkoľvek potom ďalších dodatkov. Teda kto lepšie počúval pri tom Ježišovi? A mnohokrát aj my veriaci sme takí istí. Mnoho ráz si povieme, my sa tešíme pri Ježišovi, keď je dobre s nami. Keď je Ježiš oslavovaný, keď je Ježiš stredobodom pozornosti, vtedy počúvame, ale keď príde okamih, keď Ježiša bičujú, keď ho hania, vtedy, kde je naša viera z krstu? Sme ako Mária. Trucovitý a zakotvený len v svojej ľudskosti. Bez viery, bez nádeje, len so slovom výčitky. A to je veľký problém. A preto veriaci človek dnes sa musí zamyslieť nad tým významom svojho krstu. Preto potrebuje ten veriaci človek dnes si uvedomiť význam krstu v svojom živote. A je práve čas, kedy spred očí, akoby nám Ježiš zmizol, lebo kríž je zastretý a Ježiš sa nám objaví až vo Svätom týždni, keď vstupujeme Palmovou nedeľou do liturgického slávenia Ježišovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Veríme my v toho Ježiša aj vtedy, keď je opľuvaný? Vyznávame toho Ježiša, aj keď je to ťažké, aj v súčasnej situácii? Vieme sa zapojiť do toho boja za spravodlivosť a právo? Za to, aby pokoj vládol vo všetkých častiach zeme? Vieme podporiť pápeža Františka a postaviť sa za neho? Alebo veríme rôznym hoaxom, ktoré tvrdia, že nevestuje žiadna vojna na Ukrajine? Sme tak zaslepení, hoci sme počúvajúci, že neveríme Ježišovi, ktorý hovorí: "Prikázanie moje je, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás?" Bratia a sestry! Otázka nášho krstu nie je minulosťou. Otázka nášho krstu je neustále živou prítomnosťou. Takže ako? Ako naložím ja so svojím krstom? S tou skutočnosťou, že v krste som sa stal Božím dieťaťom a nesiem meno Ježiša Krista, kresťan. Vážna aktuálna otázka, ktorá žiada ráznu odpoveď. Amen (piano)
- (piano)
- (Vodné šumanie Čítanie z druhej knihy kráľov. V ktorýsi deň išiel Sunamitkin syn za svojím otcom k žencom. Tu povedal svojmu ocovi: „Moja hlava, moja hlava." Ten rozkázal sluhovi: „Vezmi ho a zaveď k jeho matke." On ho vzal a zaviedol k matke. Tá ho až do poludnia držala na kolenách, no potom zomrel. Vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža a zavrela dvere. Keď Eliseus prišiel domov, videl, že na jeho posteli leží mŕtvy chlapec. Vošiel dnu, zavrel za sebou a chlapcom dvere a modlil sa k Pánovi. Vystúpil a ľahol si na chlapca. Ústa si priložil k jeho ústam, oči oproti jeho očiam a ruky na jeho ruky. Keď sa tak na neho rozprester-- rozprestrel, chlapcovo telo sa rozohrialo. Potom vstal, prešiel raz po dome sem i tam, znova vystúpil, ľahol si naň a chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči. Eliseus zavolal Gieziho a povedal mu: „Zavolaj Sunamitku." Keď ju zavolal, prišla k nemu a on jej povedal: „Vezmi si syna. Vtedy pristúpila, padla mu k nohám a poklonila sa až po zem. Vzala si syna a vyšla von Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, všimni si moju prosbu pokornú, nakloň sluch k mojej modlitbe, čo plynie z perí úprimných Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane Skrý ma v tóni svojich perutí, ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár. A až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán. Kto verí vo mňa, neumrie naveky. Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane. Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý, preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý." Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn." Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey." Učeníci mu vraveli: „Rabi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?" Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom niet svetla." Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť." Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie." Ježiš však hovoril o jeho smrti a oni si mysleli, že hovorí o spánku. Vtedy im Ježiš otvorene povedal: „Lazár zomrel a kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu." Tomáš, nazývaný Didimus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním." Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu oproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá." Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych." Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení." Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet. Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa."Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevšiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: Ide sa vyplakať k hrobu. Keď Mária prišla tak, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel." Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: "Kde ste ho uložili?" Povedali mu: "Pane, poď sa pozrieť." A Ježiš zasĺzil. Židia povedali: "Hľa, ako ho miloval!" No niektorí z nich hovorili: "A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento neumrel?" Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa zavretá kameňom. Ježiš povedal: "Odvalte kameň." Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: "Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe." Ježiš jej vravel: "Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?" Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: "Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ. Ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal." Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: "Lazar, poď von!" A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovynuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: "Porozväzujte ho a nechajte ho odísť." Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v Neho. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. Milovaní! Celkom iste je úžasné množstvo myšlienok, ktoré nás napadnú po počutí tohto evanjelia, časti Evanjeliá svätého Jána. Mňa upútali vo vzťahu k môjmu krstu určité časti. A síce tá prvá, to je Ježišov zámer. Ježiš má čas. On ho nemeria ako my ľudia. Necháva veci, aby plynuli a on z nich potom ťaží. Je predsa Boží Syn. Je toto moja viera v Ježiša? Mám túto vieru v svojom srdci? Veď som pokrstený. Nesiem meno Ježiša Krista. Verím Ježišovi, verím jeho slovu. Tá druhá myšlienka sa viaže k tomu úžasnému dialógu, ktorý sa odohráva pri Lazarovom hrobe. Marta počula, že prichádza Ježiš a išla mu naproti. A tu je taká malá poznámka evanjelistu Jána. Mária zostala doma. A ja sa musím pri tom zastaviť. Prečo? Veď ona bola tá, ktorá bola vyzdvihnutá vtedy, keď Marta žiadala Ježiša, aby povedal jej sestre, aby jej išla pomôcť s prípravou pohostenia. A Ježiš hovorí: "Mária si zvolila lepšiu čiastku, ktorá jej nebude odňatá." A tu sa mi prejavuje navonok viera dvoch žien. Viera ženy, ktorá mala starosť o to pozemské a viera ženy, ktorá si síce vybrala lepšiu čiastku, ale keď počula, že Ježiš prichádza, ostala doma. A to je to zarážajúce, lebo mnoho ráz aj my pokrstení sme v takejto situácii. Možno aj pri tom zhone, ktorý máme, vieme počúvať. A Marta vedie úžasný dialóg s Ježišom. Povie mu: "Pane, keby si tu bol býval, nebol by mi brat zomrel. Ale aj teraz viem, že čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá." Viera Marty je úžasná. Síce povie Ježišovi to, čo aj my ľudia: "No prečo si tu nebol vtedy, keď sme ťa potrebovali? Prečo práve v tom okamihu si bol niekde inde? Mal si čas." Ale vzápätí dodáva: "Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti dá." To je úžasný prejav viery v tej núdzi, v tom žiali, ktorý ona prežívala A Ježiš jej odpovedá: "Tvoj brat vstane z mŕtvych." A Marta, žena viery, znova ukazuje svoju vieru. Áno, viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení. A nebolo to také jednoduché a samozrejmé, lebo aj v Izraeli boli saduceji, ktorí síce zachovávali celý Pentateuch zachovávali celý Boží príkaz, ale neverili vo vzkriesenie z mŕtvych. A ruku na srdce, koľko je u nás takých veriacich, ktorí toto neuznávajú? Ktorí sú takí kresťanskí saduceji? A krst pre nich je len nejakou časťou ich existencie, ktorá už je dávno za nami. A preto je úžasné počuť slovo Ježiša Krista: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. Veríš tomu?" A vtedy naplno sa odhaľuje viera človeka, ktorý Ježiša berie vážne zo všetkým, čo hovorí a čo koná. Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý má prísť na tento svet. A či ju Ježiš poslal za tou trucujúcou Máriou, to nevieme. Len evangelista poznamenáva, že Marta odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej povedala: "Učiteľ je tu a volá ťa. A vtedy sa aj tá Mária dvihne, konečne precitne a ide k Ježišovi. Ale aký to rozdiel medzi namiJežišovou sest-- Ježišom vo vzťahu, teda pardon, medzi Martou a ňou? Marta svoj vzťah k Ježišovi vyznáva ľudsky. Mohol si zachrániť Lazara, ale aj teraz viem, že čokoľvek budeš prosiť Boha, Boh ti dá. A Mária, ktorá nebola schopná povedať nič viac. Keby si tu bol býval, nebol by mi brat zomrel. Úsečne, jadrne, bez akýchkoľvek potom ďalších dodatkov. Teda kto lepšie počúval pri tom Ježišovi? A mnohokrát aj my veriaci sme takí istí. Mnoho ráz si povieme, my sa tešíme pri Ježišovi, keď je dobre s nami. Keď je Ježiš oslavovaný, keď je Ježiš stredobodom pozornosti, vtedy počúvame, ale keď príde okamih, keď Ježiša bičujú, keď ho hania, vtedy, kde je naša viera z krstu? Sme ako Mária. Trucovitý a zakotvený len v svojej ľudskosti. Bez viery, bez nádeje, len so slovom výčitky. A to je veľký problém. A preto veriaci človek dnes sa musí zamyslieť nad tým významom svojho krstu. Preto potrebuje ten veriaci človek dnes si uvedomiť význam krstu v svojom živote. A je práve čas, kedy spred očí, akoby nám Ježiš zmizol, lebo kríž je zastretý a Ježiš sa nám objaví až vo Svätom týždni, keď vstupujeme Palmovou nedeľou do liturgického slávenia Ježišovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Veríme my v toho Ježiša aj vtedy, keď je opľuvaný? Vyznávame toho Ježiša, aj keď je to ťažké, aj v súčasnej situácii? Vieme sa zapojiť do toho boja za spravodlivosť a právo? Za to, aby pokoj vládol vo všetkých častiach zeme? Vieme podporiť pápeža Františka a postaviť sa za neho? Alebo veríme rôznym hoaxom, ktoré tvrdia, že nevestuje žiadna vojna na Ukrajine? Sme tak zaslepení, hoci sme počúvajúci, že neveríme Ježišovi, ktorý hovorí: "Prikázanie moje je, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás?" Bratia a sestry! Otázka nášho krstu nie je minulosťou. Otázka nášho krstu je neustále živou prítomnosťou. Takže ako? Ako naložím ja so svojím krstom? S tou skutočnosťou, že v krste som sa stal Božím dieťaťom a nesiem meno Ježiša Krista, kresťan. Vážna aktuálna otázka, ktorá žiada ráznu odpoveď. Amen (piano)






