Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÉ OMŠE (15.8.2026)
15.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ŽIVÉ SVEDECTVO
káže dp. Lukáš UváčikVeľkonočná nedeľa, káže dp. Lukáš Uváčik.
Prepis videa
(piano intro)
Pán s vami. I s duchom
tvojím.
- (piano intro)
- Pán s vami. I s duchom
- tvojím.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu ženy a
- priniesli voňavé oleje, čo si pripravili.
- Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo
- Pána Ježiša nenašli.
- Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja
- mužovia v žiarivom odeve.
- Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi.
- Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi
- mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych.
- Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei:
- Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať,
- ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."
- Tu sa rozpamätali na jeho slová,
- vrátil sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i
- všetkým ostatným.
- Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária
- Jakubova
- a s nimi aj iné to rozprávali apoštolom.
- Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.
- No Peter vstal a bežal k hrobu.
- Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty.
- Vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála
- tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry,
- keď sa vo svete stane nejaká vážna udalosť,
- vieme o tom takmer okamžite
- vďaka službe médií.
- Ale možno ste si všimli, že to, čo prinášajú médiá ako
- prvé, sú správy.
- Konkrétne informácie, čo sa stalo.
- Vyšlú na to miesto reportéra
- alebo dajú konkrétne správy, čo povedal nejaký politik na
- tlačovej konferencii.
- To prvé, čo sa k nám dostane cez médiá, sú správy,
- fakty.
- O trošičku neskôr
- sa objavia komentáre.
- Teda, že niekto sa nad tým zamyslí
- a napíše komentár o význame tejto udalosti, čo sa vlastne
- stalo. Tak nepekne povedané komentár znamená,
- povie, čo si máme myslieť o tom, čo sa stalo.
- Samozrejme sa tam odráža osoba autora, jeho
- nasmerovanie, jeho politická orientácia, jeho svetonázor.
- Ale najprv sú správy,
- Potom prichádzajú komentáre s istým oneskorením,
- pretože tí, ktorí ich píšu, potrebujú čas na to,
- aby premysleli súvislosti,
- čo tieto nové udalosti znamenajú, aký majú dosah a
- význam.
- Bratia a sestry, my sme presvedčení,
- že evanjeliá
- majú historickú autentickosť,
- že podávajú pravdivé svedectvo o Ježišovi Kristovi, o
- jeho živote, diele.
- Ale nemôžeme si to predstaviť tak, za- že za Ježišom chodil kronikár,
- zaznamenal výrok a čas a miesto, kde ho Ježiš povedal
- Je zrejmé, že aj evanjeliá odrážajú to, ako Ježišovú osobu a
- jeho dielo prijala cirkev, živé
- spoločenstvo.
- Ako sa zamýšľali nad odkazom Ježiša Krista, nad tým, čo vykonal a čo
- priniesol, ako sa ho vierou dotýkali.
- Evanjeliá boli napísané niekoľko desaťročí po Ježišovom
- zmŕtvychvstaní.
- Odrážajú reflexiu cirkvi,
- vieru spoločenstva,
- tak ako prijali Ježiša ako Božieho Syna
- Dnes máme Veľkonočnú nedeľu.
- Máme pred sebou udalosť, zásadnú udalosť z Ježišovho života,
- jeho zmŕtvychvstanie.
- Chceme sa pokúsiť o reflexiu nad touto
- udalosťou,
- ktorá podľa nás zmenila dejiny.
- Rád by som vám ponúkol tri myšlienky
- a zároveň aj tri slová
- Tým prvým slovom
- je empatia.
- Za empatiu považujeme schopnosť človeka vcítiť sa do
- prežívania iného človeka.
- Ale ak by sme sa od tohto osobného vzťahového rozmeru trošku posunuli,
- môžeme si dať úlohu vcítiť sa do
- atmosféry veľkonočného rána a toho
- dňa.
- Aká bola atmosféra?
- My tak na Veľkú noc radostne a niekedy až triumfálne spievame
- Alleluja. Pán Ježiš vstal z mŕtvych.
- Ale ak sa empaticky priblížime k veľkonočnému dňu,
- zistíme, že tá atmosféra bola veľmi, veľmi rozpačitá.
- Pochybovali, neverili.
- Zabudli na Ježišove slová, že má vstať z
- mŕtvychZabudli na slová a predpovede
- Písma. Objavuje sa tam strach.
- Svedectvu žien apoštoli neveria,
- pokladajú ich za blúznenie.
- Neskôr Ježiš im vyčíta vyslovene neveru.
- Práve v tento večer emmausky učenici,
- keď odchádzajú z Jeruzalema, neznámemu človekovi, neznámemu
- cudzincovi, rozprávajú všetko to, ako to
- katastrofálne zle dopadlo s Ježišom.
- A vlastne hovoria to zmŕtvychvstalému Ježišovi, ktorý sa k nim pridal
- na ceste.
- Toto všetko patrí k atmosfére veľkonočného dňa.
- Je naozaj dosť rozpačitá. Áno, je tam to svetielko
- nádeje. Zpod prahu presvitá, že niečo veľké a ohromné sa
- stalo. Niečo visí vo vzduchu,
- ale s empatickým prístupom
- pravdivo zisťujeme, že atmosféra veľkonočného dňa, toho
- prvého veľkonočného dňa
- bola veľmi rozpačitá.
- Neskôr a nie tak veľmi neskoro,
- o chvíľku prvotná cirkev porozumela, že v
- Ježišovom zmŕtvychvstaní je základ,
- že bez toho by bola márna viera v Ježiša Krista, ak Ježiš nevstal.
- Porozumeli, že Ježiš ako Boží Syn zomrel na kríži
- dobrovoľne, aby sa obetoval za hriechy
- a že vstal z mŕtvych a tým zjavil svoje víťazstvo.
- V židovstve bola prítomná myšlienka vzkriesenia, ale
- objavuje sa dosť neskoro. V tých posledných storočiach pred Kristom,
- aj za čias Pána Ježiša farizeji prijímali túto myšlienku, že je
- vzkriesenie.
- Saduceji, od ktorých pochádzali aj veľkňazi,
- odmietali. Neverili vo zmŕtvychvstanie,
- ale v židovstve tá idea
- nového života, života po smrti aj vzkriesenia tela bola
- prítomná
- Inak to bolo v gréckom svete.
- Tam je vynikajúcim príkladom, keď apoštol Pavol chcel ohlasovať
- Ježiša a jeho zmŕtvychvstanie na Areopagu v Aténach.
- Prihovoril sa tam mužom
- a hovoril im „Toho neznámeho Boha, ktorého uctievate, toho vám
- zvestujem. A on vzkriesil Ježiša z mŕtvych."
- A vtedy ho poslali preč. Ani ho nechceli počúvať, vysmiali ho.
- Im sa to zdalo absurdné,
- lebo Gréci mali svet ideí, nadpozemský
- svet
- a telo pokladali za hrob duše,
- za väzenie.
- Preto sa im to zdalo uletené. Keby by sa niekto
- oslobodil, že by sa chcel vrátiť a vstať z
- mŕtvych? To bolo pre nich neprijateľné.
- (prikázava) A predsa
- práve v tomto, v tejto kresťanskej viere, v
- Ježišovo zmŕtvychvstanie
- nachádzame krásnu myšlienku Božej vernosti.
- Boh je verný k svojmu stvoreniu, o ktorom na
- počiatku povedal: „Bolo to dobré."
- Hoci telo bolo nakazené hriechom,
- predsa Boh je verný stvoreniu, je verný človeku.
- Boh je verný telu.
- Svojho Syna poslal na svet, aby si vzal telo človeka
- a vzkriesil telo.
- Boh je verný,
- verný človeku,
- verný aj ľudskému telu. Mohol spraviť, aby
- človek opustil pozemský svet, premenil
- telá, aby sme boli ako anjeli
- Zmietnuť to všetko zo stola. Bude to poznačené hriechom.
- Boh je verný. Vzkriesil svojho syna.
- Jeho telo je obnovené, je počiatkom nového stvorenia.
- Je to premenené, oslávené, zmŕtvychvstale telo. Boh je verný.
- A potom je tu ešte tretia myšlienka ako reflexia nad dnešným dňom.
- To prvé, čo veľkonočné ráno našli, bol prázdny hrob,
- kameň odvalený.
- Tie skaly kamene o niečom svedčili, ale nedokážali
- presvedčiť.
- Boli tam kamene, odvalený kameň a plachty.
- My tiež niekedy máme takú tendenciu vytesať niečo do kameňa,
- postaviť pomník, pamätník. Aj naše kostoly sú materiálne z
- kameňa.
- Ale hrob,
- odvalený kameň nepresvedčil, niečo naznačoval, ale nemal silu
- presvedčiť. To, čo presvedčilo učeníkov,
- bolo, že Ježiša stretli živého,
- že sa im prihovoril, že im išiel v ústrety,
- že zažili stretnutie s ním. My sme ho videli, on žije,
- naozaj vstal.
- Bratia, sestry nepresvedčia kamene.
- Neukazujme, aký máme kostol, čo sa nám podarilo.
- Má to svoj význam. Vďaka Bohu, že máme kostoly.
- Aké sú tam umelecké diela? Akú má historickú hodnotu Má to svoj
- význam. Môžeme to obdivovať,
- ale to, čo skutočne presvedčí,
- je živé svedectvo o Ježišovi,
- že sme ho stretli na našej životnej ceste.
- My sme tými živými kameňmi cirkvi.
- Listom, ktorý je napísaný na živých tabuliach
- životov.
- Nepresvedčia kamene a plachty, naše rúcha.
- Presvedčí živé svedectvo o Ježišovi.
- Ukážme človeka, ktorý aj v najväčších životných
- nestratí nádejUkážme človeka, ktorý s
- kresťanskou láskou a obetavosťou slúži.
- Ukážme manželov,
- ktorí zachovajú vernosť a odpúšťajú si.
- Ukážme rodinu, ktorá je otvorená životu.
- Ukážme rodinu, kde sa žije viera,
- kde deti neodovzdávajú a neprijímajú len formálny vzťah s
- Bohom, ale živú vieru v Ježiša, ktorý je tam prítomný
- od ich útleho detstva.
- Ukážme človeka, ktorý sa zasvetí Bohu na celý život
- a zostane tomu zasväteniu verný.
- Toto je živé svedectvo,
- že sme stretli Zmartvychvstalého na našej životnej ceste
- a o tom svedčíme. To ohlasujeme nielen slovami, ale
- životom.
- Živé svedectvo. Ježiš sa rozhodol pre tú riskantnejšiu,
- ale účinnejšiu cestu, lebo človek môže aj zlyhať.
- Človek môže byť aj na pohoršenie a tak to je.
- V cirkvi sú aj pohoršenia.
- A tu prichádzame k tomu tretiemu slohu - Božia odvaha.
- Zmartvýchvstaní, keď Ježiš vyšiel v ústrety a oslovil ich
- a zjavil sa im, on sa rozhodol dôverovať človeku tá
- úžasná odvaha,
- že im zveril posolstvo, aby o ňom svedčili vo svete,
- aby presvedčili svet, že on žije. Vstal a
- zmenil svet.
- Bratia, sestry! Prežívame veľkonočnú nedeľu.
- Sme pozvaní urobiť reflexiu nad tým, čo sa stalo.
- S empatiou zisťujeme, že veľkonočné ráno a
- veľkonočný deň bol veľmi rozpačitý.
- Ale predsa si uvedomujeme Božiu vernosť,
- ktorá je v tom, že Boh vzkriesil Ježišovo telo.
- A tiež ďakujeme za odvahu, Božiu odvahu,
- že sa Boh rozhodol dôverovať svedectvu
- ľudí,
- ktorí majú o Ježišovom zmrtvychvstaní aj dnes vydávať živé
- svedectvo vo svojej každodennej životnej skúsenosti.
- Amen
- (outro muzika)
