Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
BOH NA MŇA ZABUDOL
s Mons. Jozefom HaľkomNiekedy mám pocit, že Boh na mňa zabudol. Nepočuje moje modlitby, nevidím ho konať v mojom živote.
Prepis videa
(piano akompaniament)
Milí priatelia,
v duchovnom živote je veľmi dôležité,
- (piano akompaniament)
- Milí priatelia, v duchovnom živote je veľmi dôležité,
- aby sme v
- modlitbe, v meditácii, v duchovnom vedení aj vo svätej spovedi
- naše vnútorne prežívanie veľmi úprimne vyjadrili slovami.
- Niekedy je dôležité povedať aj nepríjemnú
- skutočnosť alebo nepríjemný pocit, prežívanie.
- Niekedy mám pocit, že Boh na mňa zabudol.
- Naše pocity nie vždy odrážajú realitu
- a sú aj výzvou hľadať hlbšie. Ak sa mi zdá, že Boh na mňa
- zabudol, nemôžem ustrnúť v tejto otázke a je
- dôležité, aby som hľadal ďalej. Čítaním Písma,
- modlitbou, vyhľadaním duchovného vedenia, kňaza,
- spovedníka. Jednoducho niekoho, kto ma vypočuje a kto mi nastaví
- zrkadlo a kto mi poradí. Boh nám hovorí už
- našou samotnou existenciou, potrebou milovať a
- hľadať zmysel nášho života.
- Od momentu nášho krstu sme online s Bohom, v priamom
- prenose, v živom streame. Vníma nás do hĺbky nášho srdca,
- každý záchvev našej duše, jedinečne a
- individuálne. Toto je úplný základ.
- Toto vedomie, že Boh ma miluje osobne nie ako
- číslo v mase, ale ako konkrétnu, neopakovateľnú
- originálnu osobnosť, ktorá nemá páru ani v čase, ani v
- priestore.
- Samozrejme, môže sa stať, že prežívame duchovnú suchotu,
- ako ju prežívala Matka Teréza, ako ju prežívala Svätá Terézia z
- Ávily. Je to niekedy aj tréning viery.
- Či naša viera stojí len na emóciách,
- len na emocionálnych odmenách, len na nejakom príjemnom prežívaní?
- Alebo aj vtedy, keď sme sami, keď sa cítime byť opustení,
- dáme Bohu tú odpoveď: "Pane, ja ti verím aj v tejto ťažkej a
- náročnej situácii." Prirovnajme to napríklad k rodičovi,
- ktorý učí svoje dieťa chodiť. Drží ho za ruky, ale
- musí raz prísť ten moment, keď ho pustí.
- A to dieťa musí chodiť po vlastných nohách a niekedy
- padne, ale potom vstane. Ale ten rodič to dieťa neopustil, je tam
- stále prítomný. A preto aj v našom duchovnom vývoji
- nevyhnutne musia byť aj náročnejšie situácie, keď
- musíme kráčať sami a sami hľadať rovnováhu,
- ale cez toto všetko veriť, že Boh ma neopúšťa, že stojí pri
- mne a ja sa môžem kedykoľvek oňho
- oprieť. Svätá Terézia z Lisieux napríklad
- prežívala
- pred smrťou veľmi silné pokušenia opustenosti až
- ateizmu. A napísala si, napísala si sie slová:
- "Pane Ježišu, ty si moja jediná láska."
- Lebo v tej situácii tej duchovnej
- suchoty ona urobila ten krok a vyznala Bohu lásku.
- A práve tie chvíle, keď sa cítime byť vyschnutí, opustení
- a my aj tak povieme Bohovi: "Pane, ja ti aj tak verím," pôsobí v nás
- Svätý Duch, že napriek tomu, že za to nič nemáme, že za to nič
- nedostaneme, že sme v tuneli, predsa hovoríme: "Pane, ja
- verím v tvoje svetlo." Nenechajme sa pomýliť
- teraz takou veľmi používanou vetou, že bude
- svetlo na konci tunela,
- lebo Ježišovho svetlo nie je svetlo na konci tunela.
- Ježišov svetlo je svetlo v tuneli samotnom, na každom
- milimetri toho tunela, akokoľvek tmavý by bol.
- Keď zažívam tmu opustenosti a má-mám pocit, že Boh na mňa
- zabudol, je to práve tá chvíla, keď som na dne.
- A práve na dne sa niekedy môžeme dotknúť vrcholu Ježišovej
- lásky.
- Ak sa cítime byť opustení, osamelí a máme pocit, že nás Boh
- opustil, je dôležité nezostať v tom sami.
- Je dôležité vyhladať kňaza, vyhladať dôveryhodnú osobu,
- vyhladať spovedníka, vyhladať duchovnú osobu,
- vyhladať spoločenstvo, aby sme tam znovu
- reštartovali náš duchovný život a vieru v to,
- čo hovoria všetky žalmy Starého zákona a čo hovoria
- aj texty Nového zákona. Boh nás nikdy neopustí.
- Boh nás vždy vedie. Boh sa o nás stará a túži po tom,
- aby sme raz pozerali na neho z tváre do tváre, kde sa
- nám, ako to hovoríme vo svätej omši, zotrú z očí
- všetky slzy
- a my ho budeme vidieť z tváre do tváre. Nebude tam už čas.
- Nebude tam už priestor. Bude tam večné teraz vo vytržení
- nekonečnej lásky. S Bohom a pred Bohom.
- Napokon, všetky starozákonné aj novozákonné texty
- nám znovu
- a znovu zdôrazňujú, že Boh stojí pri nás a nikdy nás neopustí.
- V starozákonných žalmoch čítame: "Aj keby som si pripol krídla
- zorničky, Pane, aj tam si, aj keby som odišiel veľmi
- ďaleko do najväčšej tmy, aj tam si ako moje
- svetlo." No a v Novom zákone máme nádherný obraz dobrého
- pastiera, ktorý pozná svoje ovce po mene a pastier
- nikdy
- neopustí svoje ovce, hoci tie ovce nie sú
- ovečky nejakého stáda, ale sú to jednotliví ľudia.
- Ešte raz to zopakujem, Boh nás pozná individuálne, osobitne
- a jedinečne, takého, aký práve sme.
- Aby nás raz doviedol k sebe, do večnosti, kde ako dúfame, mu
- budeme pozerať z tváre do tváre. A ako to hovoríme aj vo svätej
- omši, tam sa nám z očí všetky slzy zotrú.
- Tam už nebude plač, tam už nebude čas, nebude priestor, ale veľké
- teraz, vo vytržení lásky, v Božiej prítomnosti.
- Niečo nepredstaviteľné,
- ale niečo, za čo sa oplatí urobiť úplne
- všetko. Plniť Božiu vôlu, nech to stojí, čo to stojí.
- (hudba)
Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri






