Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
10.04.2024
8:35 min.
Titulky od AI
Zobrazené 139x

BOH NÁS HĽADÁ V TME NAŠEJ HANBY

káže dp. Tomáš Krampl

streda po 2. veľkonočnej nedeli

Prepis videa

cca 6 min čítania • 1112 slov

(Hudba)
Aleluja, aleluja. Všetci: Aleluja.
Aleluja.


  • (Hudba)
  • Aleluja, aleluja. Všetci: Aleluja. Aleluja.
  • Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna.
  • Každý, kto v neho verí, má večný život.
  • Všetci: Aleluja, aleluja.
  • (Pauza)
  • Pán s vami. Všetci: I s duchom tvojím.
  • Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána.
  • Všetci: Sláva tebe,
  • Pane.
  • (Pauza)
  • "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného
  • Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal
  • večný život. Lebo Boh neposlal Syna na
  • svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet
  • spasil. Kto v neho verí, nie je
  • súdený, ale kto neverí, už je
  • odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného
  • Božieho Syna. A súd je v tomto.
  • Svetlo prišlo na svet a ľudia milovali tmu viac ako
  • svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
  • Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na
  • svetlo, aby jeho skutky neboli
  • odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na
  • svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná
  • v Bohu." Počuli sme slovo
  • Pánovo.
  • Všetci: Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Ježiš nám hovorí, že, eh, ľudia milujú viac
  • tmu.
  • On je z ryše svetla. On patrí k svetlu.
  • On je svetlo, ktoré prichádza na svet.
  • A paradoxne ľudia viac milujú tmu ako svetlo.
  • A potom hovorí aj dôvod, prečo to tak je.
  • Lebo ich skutky boli zlé. A potom pokračuje, lebo
  • ľudia keď robia zlé skutky, tak ich potom zakrývajú.
  • Potrebujú tmu ako prostriedok, ako prikrývku na svoje
  • skutky. Preto milujú tmu. Prirodzene sme tak
  • stvorení, že nemilujeme tmu. Milujeme viac svetlo ako tmu,
  • viac svetlo. Milujeme viac
  • teplo ako zimu,
  • uhm, milujeme viac deň slnečný ako deň
  • daždivý. Nejakým spôsobom, hej? Je to tak, je to
  • tak dané. Ale je zaujímavé, že-že niekedy milujeme
  • viac tmu ako svetlo, a to je práve preto, aby sme
  • zakryli svoje skutky. Vtedy je tma-- zakrýva našu
  • hanbu, lebo pretože za naše zlé skutky sa
  • Uh,
  • samozrejme, na tme nie je milovania hodné nič, lebo tá
  • zakrýva prirodzenosť vecí. Farby
  • blednú v tme, nič nie je rozoznateľné, všetko
  • sa-- celý svet sa dostáva do akejsi takej
  • uniformity. Keď hovoríme teda o úplnej tme.
  • Ona-ono môže mať mystiku tma, ale tma má mystiku len kvôli
  • svetlu. Inak sama o sebe nemá nejakú veľkú
  • hodnotu. Uhm, kresťanstvo alebo
  • celé naše náboženstvo je vlastne náboženstvo, kedy sa
  • učíme privikať si na svetlo, a to,
  • aby sme žili vo svetle. To znamená, že privykáme sa
  • aj to, aby sme naše skutky dávali na svetlo.
  • A nielen dobré, lebo dobré skutky,
  • tie nemáme problém zverejniť. Alebo teda nehanbíme sa
  • za ne, keby ich niekto videl, ale máme skôr problém so skutkami, ktoré
  • sú temné, heh, našimi hriechmi. No a tie
  • sa tiež privykáme dávať na svetlo.
  • A Boh to vymyslel takým úžasným spôsobom,
  • že-že vytvoril akokeby určitú
  • tmu, uh, v ktorej-v ktorej sa
  • rozrozjasnia. Mohli by sme tú tmu prirovnať k
  • žiariacemu oblaku, uh, na púšti, ktorý pre jedných,
  • pre tých Egypťanov bol temný, ale
  • pre-pre Izraelitov tým osvetľoval noc, že bol takzvaný
  • žiarivý oblak, hej? Alebo myslím, že aj na vrchu premenenia sa tiež keď
  • sostúpil oblak, tak to nebol oblak, ktorý bol tmavý, temný, ale ktorý bol
  • svetlý, žiarivý No a to týmto, týmto priestorom nášho
  • odhaľovania, takého toho akoby v oblaku alebo
  • v takej určitej hmle oblaku je, je práve
  • spovedalnice, práve sviatoch zmierenia, kde, uh,
  • sme len dvaja, my a kňaz. Ten kňaz je kvázi taká
  • iná osoba, pred ktorou zverejňujem svoj
  • hriech. Vyznávam ho, hovorím ho nahlas, ale je to v tej
  • skrytosti, v tej tôni spovedalnice, v tom inkogníte,
  • uh, alebo v inkogníte spovedného tajomstva,
  • tajomstvo je akokeby tou hmlovou, tou-tou tmou, z ktorej
  • naozaj nič neprenikne
  • a nesmie preniknúť ani. Ale je zaujímavé, že tam ten skutok odhaľujem.
  • Čiže učím sa pravde, aby aj môj zlý skutok vyšiel na
  • svetlo, lebo raz budem musieť všetky svoje skutky
  • súdnou stolicou. A to je vlastne nič iné, len to Božie
  • svetlo pravdy, ktoré prežiari všetky naše duše.
  • A my sa budeme vidieť v pravde a nebudeme môcť pred pravdou
  • nejakým spôsobom ustúpiť. Ale naše skutky bude vidieť,
  • uh, bude vidieť. Tak snažíme sa tie skutky odhaľovať tu na
  • a Boh nám v tom pomáha Čo je pekne zaujímavé, že
  • čo je veľmi zaujímavé je to, že v raji v podstate
  • hneď sa to krásne v raji ukazuje, že keď človek zhrešil, tak sa začína
  • ukrývať,
  • hej, začína sa ukrývať a Boh-- a zaujímavé, že
  • myslí si človek tak-tak naivne, že Boh ho v tej tme nevidí alebo
  • že sa ukryje pred samotným Pánom. Ale je paradoxné,
  • žeA je to aj krásne, že Boh nás v tme nášho
  • skrývania, v našich skrývaniach, v našich hanbách nás hľadá a volá
  • a čaká, aby sme mu povedali. Hovorí: "Kde si Adam, kde si
  • Eva?" "No skryl som sa, lebo som sa hanbil."
  • "Prečo si sa skryl?" "No lebo som to, to..." Vlastne to už nepovedal, prečo sa
  • skryl, ale Boh mu povedal: "No ja viem, čo si urobil, preto sa nemusíš
  • skrývať, ja ťa hľadám. Ja o tom viem, takže neboj sa."
  • A potom im urobil zásterie, že vlastne skryl
  • ich nahotu, ktorú zistili, že v tej tej nahote
  • zla, v tej nahote hriech, že skryl to, ako keby Boh to skutočne zakrýva
  • svojím odpustením, aj tým inkognito spovede, aj takouto
  • diskrétnosťou, ktorú Boh voči nám má.
  • Čiže samozrejme, on od nás nežiada, aby sme na uliciach vykrikovali svoje
  • hriechy, ale žiada nás, aby sme boli ľuďmi
  • pravdy, to znamená, že aby sme sa k vlastnej hanbe hriechu
  • priznali a nejakým spôsobom ju aj vyznali.
  • Ale nestačí to len tak urobiť sám pred Bohom niekde v skrytosti,
  • ale musíme to akoby urobiť pred verejnosťou a tou verejnosťou
  • našťastie len jeden kňaz. Spoveď vždy bude taká, že sa budeme
  • hanbiť. To, to je úplne normálne.
  • Toto je jednodu-- ale to je, tá hanba nám pomáha, alebo prekonanie
  • tej hanby nás upokorňuje a pomáha nám byť ľuďmi pravdy.
  • To je cvičenie byť ľuďmi pravdy na tej spoveď.
  • A preto aj na spovedi si musíme ešte dávať pozor na jednu vec, aby sme
  • nevytvárali dodatočnú tmu na tej spovedi, lebo to tiež
  • robíme a každý z nás má tú tendenciu, že obchádzame tie
  • hriechy ako horúcu kašu na spovedi alebo hovoríme
  • to tajomné "sa urobilo" alebo "človek
  • urobil", akoby tretia osoba spáchala hriechy, nie
  • my. Alebo prikrašľujeme hriechy, alebo stále
  • hovoríme, že kvôli komu sme ich spáchali, čo je vlastne ten najhriešnejší význam,
  • akoby vášny, jeho hriechy. To sú také tmy, ktoré robíme, hej?
  • Alebo že nepovieme ten teologický druh hriechu, ale, ale
  • všelijako to poobalujeme, takže na to si musime dávať veľký pozor.
  • Takže k tomu vás aj pozývam stále, stále sa učiť
  • svetlu Ježišovmu a to znamená pravde.
  • Musíme sa stavať ľuďmi pravdivými
  • Amén
  • (Hudba)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO