Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
BOH VIDÍ VIAC AKO VIDÍME MY
káže dp. Peter RepkoPiatok 10. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(Hrúždže vode)
Aleluja, aleluja. Aleluja, Aleluja.
Sviete ako svetlá na svete.
- (Hrúždže vode)
- Aleluja, aleluja. Aleluja, Aleluja.
- Sviete ako svetlá na svete. Držte sa pevne slova života.
- Aleluja, Aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého
- Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojím učeníkom:
- "Počuli ste, že bolo povedané, nech scudzoložíš.
- No ja vám hovorím, každý, kto na ženu hľadí žiadostivo,
- už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.
- Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúb ho a odhoď
- od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich
- údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do
- pekla.
- A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď
- od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich
- údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do
- Ďalej bolo povedané, kto prepustí svoju manželku,
- nech jej dá priepustný list. No ja vám hovorím
- Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva,
- vystavuje ju cudzoložstvu. A kto si vezme
- prepustenú ženu, cudzoloží."
- Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste.
- Tak v tomto týždni, drahí bratia a sestry, počúvame v prvom
- čítaní príbeh proroka Eliáša, ktorý môžeme
- povedať, že je takým prototypom toho starozákonného
- proroka. Preto aj v Novom zákone v evanjeliách
- vystupuje
- spolu s Mojžišom pri Pánovom
- premenení. Mojžiš ako
- predstaviteľ zákona a Eliáš ako predstaviteľ
- všetkých prorokov.
- A najskôr sa ten Eliáš ocitá uprostred
- takého obdobia sucha, keď tri a pol
- roka nepršalo.
- Eliáš odchádza do Sarepty, do pohanského kraja,
- kde Boh preukazuje milosrdenstvo
- vdove a jej synovi. To sú tie známe
- končiny Týru a Sidonu, teda také tie
- oblasti na pobreží Stredozemného mora v dnešnom
- Libanone, teda severne od Izraela.
- A ich obyvatelia sa venovali v prvom rade teda
- obchodu a mali skôr takéto záujmy, akoby riešili nejaké
- náboženské otázky a nejaké duchovné záležitosti.
- A práve v takomto kraji Boh preukáže
- hojnosť vdove, teda žene na okraji
- spoločnosti.
- A potom prorok Eliáš sa presúva
- na juh do pohoria Karmel, kde nastáva ten stret s
- tými pohanskými Bálovými prorokmi, ktorých bolo
- štyristopäťdesiat a proti nim Eliáš ako jediný
- Pánov prorok. A tam Eliáš dokazuje, že
- Boh Izraela Jahve je skutočným pravým
- Bohom.
- A tá dnešná udalosť, ktorú sme mali v prvom čítaní opísanú,
- je eh, opis toho, čo nasledovalo,
- teda
- Jezabel, manželka kráľa Achaba, ktorá stála
- na strane Bála, prenasleduje Eliáša.
- Preto Eliáš uteká na ten vrch Horeb, kde sa
- stretáva s Pánom. Paradoxne na rovnakom
- mieste, kde sa s Pánom stretáva aj Mojžiš.
- A tam Eliáš zisťuje, že Boh nie je Bohom násilia,
- pomsty alebo nejakého ničenia, ale že je Bohom,
- ktorý sa zjavuje v tom tichom vánku, teda v
- takej tej trpezlivosti, v takom tom tichom
- pôsobení.
- A pre nás tento príbeh prináša posolstvo toho,
- ako my môžeme počúvať Boha,
- lebo my tak prirodzene žijeme v tom, že Boha vieme vnímať v
- tých chvíľach, ktoré sú pekné a krásne, keď
- kdesi vieme sa tak odobrať do ústrania a tráviť ten
- čas v modlitbe a cítime, že sme naplnení tou Božou
- milosťou
- Ale keď vnímame tento príbeh, tak v kontexte všetkých tých
- udalostí, tak vidíme, že
- tá Eliášova skúsenosť s Bohom prichádza vtedy, keď
- je bezprostrednom ohrození života.
- On uteká preto, aby si zachránil svoj
- život.
- Keď prichádza veľká jeho osobná
- životná búrka. A preto aj tie
- naše osobné životné búrky, ktoré prichádzajú,
- majú slúžiť na to, aby sme sa naučili vnímať tú Božiu
- prítomnosť. Nev-nevníma tie chvíle ako chvíle
- Božieho hnevu, ale ako sa tak pekne kedysi
- hovorilo, že Božieho navštívenia, že
- aby sme aj vtedy dokázali vnímať, že Boh je s
- nami,
- že sa od nás neodvrátil alebo že na
- nás nezabudol, ale že aj takýmto spôsobom nás
- navštevuje, aby nás posilňoval v našich trápeniach
- a možno uchránil nás pred ešte väčším zlom,
- ktoré by nás možno postihlo. Pretože
- ten náš ľudský zrak je príliš obmedzený.
- My nevidíme všetky tie súvislosti.
- Boh vidí viac, ako vidíme
- myA preto tie náročné
- chvíle nás majú tak zraziť na
- kolená, že možno už aj nie fyzicky, že možno už
- sme zasiahnutí natoľko tou starobou a chorobou,
- že nedokážeme si fyzicky kľaknúť,
- ale minimálne vieme duchovne zaujať ten
- postoj kľačiaceho človeka vtedy, keď si
- uvedomujeme, že sme so svojimi silami na konci a
- otvárame sa tej Božej milosti.
- Svätý otec František veľmi pekne tak poznamenal v jednom
- príhovore, že keď prechádzame tými rozličnými
- búrkami, tak že sa tam deje taká prekvapujúca vec,
- sa po čase obzrieme späť,
- tak zisťujeme, že Ježiš kráčal celý čas s nami,
- hoci možno v tých chvíľach sme si ani neuvedomovali,
- že s nami kráča.
- A potom dôležité je
- uvedomiť si aj to, že Boh je ten, ktorý prichádza
- v tichu.
- Preto aj na viacerých miestach, aj v evanjeliách máme
- spomenuté, že Pán Ježiš sa odobral kdesi do
- ústrania, do ticha, aby mohol prežiť chvíle s nebeským
- Otcom. Takisto aj mnohí svätci odchádzali
- na rozličné osamotené miesta. Vidíme, že aj dnes
- je taká móda, že ľudia radi vyhľadávajú rozličné,
- či už teda miesta, kde by boli sami alebo rozličné aj
- pustovne. A aby sa trocha izolovali od hluku
- tohto sveta.
- Pretože ak Boh prichádza v tichu, v tom jemnom
- vánku,
- tak ten hluk sveta
- nás robí takými málo vnímavými na ten, na ten Boží
- vánoch, že keď sme príliš ohlúčení
- týmto svetom, tak
- nemusíme si toho prechádzajúceho
- Pána ani všimnúť
- A preto možno častokrát aj ten dnešný svet tak kričí,
- aby umlčal ten hlas nášho svedomia.
- Vieme, že svedomie je ten Boží hlas v nás.
- Čiže keď sa ozve naše svedomie, ozýva sa
- sám Boh. V mnohých sa svedomie neozýva,
- pretože príliš sú
- ohlúčení týmto svetom. Tak prosme aj my o to, aby sme
- dokázali hľadať aj v tých
- životných búrkach, v tých rozličných
- náročných situáciách, vyhľadať tie okamihy
- ticha, aby sme na ten Boží hlas, na toho
- prechádzajúceho Pána dokázali byť vnímaví
- (pôjdеch)
