BOŽÍ CHRÁM V NÁS

(hravá klavicová hudba)
(Vodné zvuky Čítanie z knihy proroka Daniela. Daniel povedal Nabuchodonozorovi: "Kráľ, mal si videnie. Hľadel si na mohutnú sochu. Stála pred tebou veľká a nádherná socha. Pohľad na ňu vzbudzoval hrôzu. Hlava sochy bola z najčistejšieho zlata. Hruď a ramená zo striebra. Brucho a bedrá z bronzu. Stehná zo železa. Nohy sčasti zo železa, sčasti z hliny. Díval si sa a tu sa bez prispenia ľudskej ruky odtrhol kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. A vtom sa rozdrvilo aj železo, hlina, bronz, striebro a zlato a boli ako plevy v lete na holohomnici. Uchytil ich vietor a neostalo po nich ani stopy. A kameň, čo zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem. Toto je sen a poviem ti kráľ, aj jeho význam. Ty si Kráľ kráľov. Boh nebies ti dal kráľovstvo, silu, moc a slávu. Do tvojich rúk dal všetky krajiny, kde bývajú ľudia, divé zvery i nebeské vtáctvo a teba ustanovil za pána všetkého. Ty si hlava zo zlata. Po tebe povstane, povstane iné kráľovstvo, menšie než tvoje. Potom tretie kráľovstvo z bronzu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. Štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo. Veď železo drúzga a pokoruje všetko. Aj ono ako drviace železo všetko rozbije a rozdrúzga. A že si videl časť nôh a prstov z hrnčiarskej hliny a časť zo železa, kráľovstvo bude rozdelené. Bude mať niečo z pevnosti železa, ako si videl železo zmiešané s blatistou hlinou. A že prsty na nohách boli čiastočne zo železa a čiastočne z hliny. To znamená, že kráľovstvo bude čiastočne mocné a čiastočne krehké A že si videl železo zmiešané s blatistou hlinou. To znamená, že sa budú miešať v manželských zväzkoch, ale spoludržať nebudú. Ako sa železo s hlinou nemieša. V čase týchto kráľov vzbudí Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane. Ono rozdrúzga a zničí všetky tieto kráľovstvá a samo bude trvať naveky. Tak, ako si videl, že zvrchu bez prispenia ruky odtrhol kameň a rozdrúzgal hinu, železo, bronz, striebro a zlato. Veľký Boh ukázal kráľovi, čo príde neskôr. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. Chváľte a vyvyšujte ho naveky. Chváľte a vyvyšujte ho naveky. Velebte, Pána všetky jeho diela. Chváľte a vyvyšujte ho naveky. Velebte Pána Nebesia. Chváľte a vyvyšujte ho naveky. Velebte Pána jeho anjeli. Chváľte a vyvyšujte ho naveky. Velebte Pána všetky vody nad nebesami. Chváľte a vyvyšujte ho naveky. Nech Pána velebia všetky jeho mocnosti. Chváľte a vyvyšujte ho naveky. Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja. Buď verný až do smrti, hovorí Pán, a dám ti veniec života. Aleluja. Aleluja. Aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darami, Ježiš povedal: "Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni. Všetko bude zborené." Oni sa ho opýtali: "Učiteľ, kedy to bude? Aké znamenie? Keď sa to začne diať?" On odpovedal: "Dajte si pozor, aby vás nezviedli, lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: "To som ja!" A ten čas je blízko. Nechoďte za nimi. A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa. To musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď." Potom im povedal: "Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia, miestami hlad a mor. Budú hrôzy a veľké znamenia na nebi." Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Nech smeje naše preje.Páči sa vám, milí bratia a sestry, táto naša kaplnka? Niekedy poviete, keď sa stretneme, že áno a kiežby som sa tam niekedy mohol mohla pozrieť. Niektorí samozrejme máte aj nejaké také zlepšovacie návrhy alebo teda pripomienky, že toto by mohlo byť inak, tamto by mohlo byť inak, ale myslím si, že to je záležitosť takej takého osobného vkusu, čo sa páči komu. A keby sme aj kaplnku prerobili inak, tak zase by iní mali iné. Takže lebo sa hovorí koľko ľudí, toľko chutí. Samozrejme, nie podľa každého k chuti to môže byť. A tak isto máme v našich farnostiach chrámy, ktoré niekedy celé generácie ľudí veriacich bratov a sestier vďaka svojej viere to, že sú veriaci, udržiavajú. Niekedy sami poviete, keď sa stretneme, že ste opravili kostol. Niekedy doslova popisujete, že čo všetko ste tam urobili. Dali sme podlahové kúrenie, lavice sme opravili, vymaľovali sme a niekedy je to naozaj drina, fuška urobiť toto všetko a samozrejme aj finančne to ustáť. A preto má človek potom radosť, keď naozaj po mnohých tých prácach sa chrám zaskvie v svojej kráse. A práve keď pozeráme na tie pozemské chrámy, hoci teda rukou zhotovené, tak počúvame dnes v evanjeliu, ako Ježiš hovorí: "Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni." Ježiš to hovorí samozrejme o Jeruzalemskom chráme, ale v tom všeobecnom význame aj tie pozemské chrámy majú dočasné trvanie. Je správne, že sa o ne staráme. Je úctyhodné, keď človek alebo ľudia, bratia a sestry veriaci počas jestvovania týchto chrámov, každá generácia vynakladá nemalé úsilie na to, aby si tento chrám, tento kostol udržiavali. Ale práve toto, čo hovorí Ježiš, nám dáva tušiť, že nech je to akokoľvek nádherný chrám, tak má tu na zemi dočasné trvanie. Jediný chrám, ktorý má teda večné trvanie, dalo by sa povedať, ktorý má svoje trvanie nielen tu na zemi, je Cirkev, pretože brány pekelné ju nepremôžu. A môžeme povedať tak, že človek veriaci, keď ako pokrstený je súčasťou cirkvi, tohto tajomného Kristovho tela, kde Kristus je hlavou cirkvi a my sme časti tohto tela, tak svojou dušou, svojím srdcom tiež vytvára tento chrám, ktorý síce možno nie je vidieť tak navonok, ale je v našom vnútri A práve do tohto chrámu tiež prichádza Ježiš, tak ako do tých pozemských chrámov vytvorených z kameňa. Aj do chrámu našich srdci, našich duší prichádza Ježiš. Z Evanjelií vieme, alebo z Božieho slova vieme, že Ježiša priniesli do chrámu krátko po narodení, aby ho obetovali Pánovi. Potom sa ako dvanásťročný stratil práve v chráme, kde ho našla Panna Mária a svätý Jozef a potom kázal v chráme. A vieme, ako horlivo vyhnal z chrámu kupcov a tých, ktorí tam predávali, poprevracal im stoly a povedal: "Nerobte z domu môjho Otca tržnicu." A vtedy spomeňme si na to, čo bolo v súvislosti s týmto chrámom. Vtedy mu tí hovoria na tie slová zborte tento chrám, ja ho za tri dni postavím. Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám. Ty ho postavíš za tri dni. A tam práve Ježiš hovorí o chráme svojho tela. No a my sa práve v tejto súvislosti štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám. Keď to prenesieme do tých našich chrámov, do toho nášho vnútra, môžeme pýtať tak každý sám seba, koľko mám rokov? Ako dlho staviam už tento chrám svojho tela, chrám našej duše, chrám svojho srdca Ako dlho už tento chrám staviam? A ako sa mi darí s vytváraním, s budovaním tohto chrámu? Jeden kňaz sa tak prechádzal po stavenisku, kde opravovali katedrálu a boli tam také veľké balvany, kamene, ktoré popadali, keď bola tá katedrála poškodená a on sa tak prechádzal medzi tými robotníkmi, ktorí tam pracovali a pýta sa jedného: "Tak čo, na čom pracuješ?" A ten taký znechutený hovorí: "Brodím, borím sa tu s týmito ťažkými kameňmi." A išiel kúšik ďalej a pýta sa druhého: "A ty, na čom pracuješ?" A on s takým nadšením hovorí: "Staviam katedrálu." To je taký rozdielny pohľad, že niekto taký znechutený. A vidí tie ťažké balvany, tie ťažké kamene, s ktorými musí narábať. A ten práve taký nadšený z tým, staviam katedrálu. A toto môže byť aj pre život každého z nás. Vo vytváraní toho chrámu, nášho srdca, našej duše. Vytvárame chrám a možno všetky tie ťažkosti, ale aj radosti, všetko to, čo v našom živote prichádza, je stavebný materiál práve na tento chrám. Tak to sú chrámy, ktoré nebudú zničené Prosíme teda Pána, aby s jeho pomocou sme mohli tieto chrámy Kristovho tajomného tela v našom srdci, v našej duši vytvárať, budovať. Pochválený bude Ježiš Kristus naveky Amen.…