Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
BOŽÍ SLUŽOBNÍK JÁN VOJTAŠŠÁK
Z prameňa, káže vladyka Cyril Vasiľ SJZ prameňa, záznam z Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule, káže vladyka Cyril Vasiľ SJ.
Prepis videa
Milý otec, biskup Ján, otec biskup Andrej,
drahí
oltárni stolubratia,
- Milý otec, biskup Ján, otec biskup Andrej,
- drahí
- oltárni stolubratia,
- bratia a sestry.
- Tu, v Spišskokapitulskej katedrále, i vy, ktorí nás
- sledujete prostredníctvom médií.
- Stretávame sa v tejto starobylej katedrále
- sto dní po tom, ako sme sa tu v obmedznom počte tiež zišli
- na poslednej rozlúčke s biskupom Štefanom
- Sečkom.
- Odchod biskupa, zmena na biskupskom stolci
- sú vždy istými míľnikmi v živote miestnej cirkvi, v
- živote diecézy.
- Sto dní uplynulo, takže sme si v ruchu meniacej
- sa každodennosti posledných mesiacov ani
- neuvedomili, ako ten čas rýchlo beží.
- Život kladie pred nás neustále nové
- výzvy, ktoré nám nedovoľujú ostať stáť.
- To ale neznamená, že plynutie času zahladzuje všetky naše
- spomienky. Iste v niečom možno obrusuje hrany,
- necháva vyniknúť len tým udalostiam a súvislostiam, ktoré
- sú hodné pamäti, ktoré zanechali stopu v živote.
- Sto dní v živote biskupstva je krátky čas, príliš
- krátky na historické hodnotenia.
- K tým je už potrebný istý odstup. Niečo
- iné to je,
- ak dni nahradíme rokmi.
- Sto rokov je už historické obdobie
- umožňujúce vnímanie z nadhľadu,
- s väčšou dávkou objektivity, nezaujatosti,
- spravodlivosti.
- Takmer vždy.
- Ale ani to nie je celkom samozrejmé.
- Pred sto rokmi sa uskutočnila v Nitre vysviacka
- dvoch-- troch slovenských rímskokatolíckych
- biskupov Karola Kmeťka, Mariána Blahu
- a Jána Vojtašáka pre uvoľnené biskupské stolce v
- Nitre, Banskej Bystrici a na Spišskej Kapitule.
- Táto udalosť bola jedným z výrazných znakov
- skutočnosti, že po viac ako tisíc ročí od rozpadu
- Veľkej Moravy ako nášho prvého štátneho
- celku a po deviatich storočiach našej národnej
- existencie v rámci mnohonárodnostného
- Uhorského kráľovstva,
- sa Slovensko stalo súčasťou nového
- štátneho útvaru,
- ktorý tejto krajine aj obyvateľom sľuboval
- samostatnosť a národnú slobodu.
- Sľuboval.
- Súčasne bol tento krok východiskom pre
- budúce vytvorenie samostatnej cirkevnej provincie,
- na ktorú bolo ale treba ešte čakať viac ako ďalšie
- polstoročie, presnejšie ďalších päťdesiat šesť
- rokov.
- Pred sto rokmi teda Spišské biskupstvo dostalo nového biskupa.
- V ten deň, v ten radostný deň, ktorý mal byť znakom novej doby,
- znakom radosti z rozvoja cirkevného i národného
- života a samostatnosti,
- možno ešte nikto nemohol tušiť, do akej ťažkej doby
- prichádzajú noví slovenskí biskupi.
- Nemohol to hádam tušiť ani Ján Vojtaššák.
- Alebo mohol?
- Niečo istotne mohol cítiť, lebo--
- alebo aj akoby predvídať.
- Mal vtedy už za sebou takmer dvadsať rokov kňazskej služby,
- keďže za kňaza bol vysvätený prvého júla
- 1901. Ako kňaz pôsobil na
- viacerých miestach: Vyšná Zubrica, Kvačany,
- Bijacovce, Podvlk, Zubrohlava, Ústie
- nad Priehradou, Brutovce, Tvrdošín, Veličná,
- Vyšné Repaše.
- Neskôr sa stal kapitulným vikárom
- a rektorom seminára.
- Počas svojho kňazského účinkovania začiatkom dvadsiateho
- storočia
- videl rast maďarizácie, najmä v radoch školskej
- mládeže následkom Apponyiho zákonov.
- Bojoval preto za slovenské školy.
- Spolu s ďalšími kňazmi milujúcimi svoj slovenský národ sa
- začal angažovať na jeho duchovnej obnove, na
- raste sebavedomia a vedomia vlastnej
- náboženskej, ale i národnej identity a
- dôstojnosti.
- Napriek výstrelom v Černovej,
- napriek národnostnému šikanovaniu, neraz aj z
- cirkevných kruhov.
- Ján Vojtaššák patril k tým kňazom, ktorí sa nezľakli
- zodpovednosti za dobro im zvereného ľudu.
- A takto chápané dobro
- sa neobmedzuje len na úzko definované plnenie
- náboženských úloh a povinností, ale musí byť spojené s
- celkovým pozdvihnutím človeka.
- Aj to mal Ján Vojtaššák pri svojej kňazskej činnosti jasne na zreteli
- už ako mladý kňaz.
- Preto v jeho dennom programe vidíme nielen plnenie úzko
- duchovenských povinností, ale aj celé spektrum
- ďalších činností, ako zakladanie potravinových
- spolkov, krúžkov čítania, spevokolov,
- nacvičovanie divadla a boj s duchovnou
- biedou ohlupujúcou jednoduchý ľud.
- Boj s alkoholizmom.
- Ťažko si dnes vieme predstaviť pocity, ktoré musel v sebe nosiť
- ako kňaz žijuci uprostred situácie,
- ktorá je...
- Ďaleko na honi vzdialená od idealizovanej predstavy
- našich ľudových zvykov.
- Vidíme ale, ako sa snažil pred alkoholom zachrániť
- napríklad
- najmladších, keď uvádza vo svojich spomienkach.
- Obrátil som ostrie proti morovej rane, nešťastnej
- žranici, ktorá je tuná ver zakorenená.
- Natiahnul som strunu a požiadal som dietky, aby mi dali
- slovo, že aspoň do šestnásteho roku nebudú
- pálenčieho nápoja požívať.
- (prikýva) S jednoduchým ľudom
- prežíval tragédiu prvej svetovej vojny, materiálnu
- a morálnu devastáciu, ktorá s ňou bola spojená a ktorá
- viedla k ďalším nepokojom, k rúcaniu starých
- politických, ale aj hodnotových systémov.
- Migrácia za chlebom, revolučné povojnové
- pnutia sľubujúce nový poriadok,
- boľševický pokus o obnovenie Uhorska a
- vyhlásenie Slovenskej republiky rárd, presuny
- zahraničných vojsk, zmeny hraníc a ďalšie a
- ďalšie dramatické udalosti prvých dvadsiatich
- rokov jeho kňazskej služby
- boli len predzvesťou aj do ďalších búrlivých
- desaťročí a s nimi spojených udalostí.
- Počas troch desaťročí jeho účinkovania na biskupskom stolci sa
- znovu a znovu menili hranice Slovenska.
- Či už to bolo Mníchovskou dohodou i Viedenskou
- arbitrážou v prospech Nemecka, Maďarska i
- Poľska. Hranice sa menili so zánikom
- Československa,
- vznikom Slovenskej republiky, ale i takzvanou malou
- vojnou na východe krajiny, potom znovu so zánikom
- Slovenskej republiky a obnovením Československa a jeho
- prechodom do Sovietskej sféry vplyvu, zmenou východnej
- hranice a nástupom komunizmu k moci.
- Znovu prechádzali našou krajinou bojujúce armády,
- prebiehali tu štátne prevraty.
- Politické režimy sa ako kyvadlo vychyľovali v
- celej škále pravo ľavých
- extrémov.
- Čím všetkým prešlo Slovensko v časoch
- Vojtašákovej biskupskej služby?
- Španielska chrípka,
- tatíček Masaryk a idea československého národa,
- Príč od Ríma
- a Modus vivendi.
- Pád burzy a svetová ekonomická kríza,
- Chudoba a vykorisťovanie.
- Hladové vzbury a streľby do robotníkov,
- Migrácia za chlebom do Ameriky,
- národnostné rozbroje,
- vlastenectvo a nacionalizmus,
- Pribinove oslavy,
- autonómia,
- konečne vlastný štát,
- židovský kódex a rasové prenasledovanie Židov, tých
- nepokrstených a áno, aj tých pokrstených.
- Arizácia, povstanie,
- komunisti,
- Benešove dekréty,
- vysídľovanie Nemcov.
- Áno, aj tých spišských.
- Triedny boj,
- kolektivizácia,
- konfiškácie,
- znárodňovanie,
- štátny pokus o schizmu Katolíckej cirkvi,
- otvorený protináboženský boj,
- likvidácia kláštorov a reholí,
- likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi,
- stalinizmus,
- kult osobnosti, zatýkanie nositeľov
- národno buržoáznej úchylky,
- revolúcia, požierajú sa vlastné deti.
- A tak by sme mohli pokračovať v zozname termínov
- a tém z našich nedávnych dejín. A každý z
- týchto termínov a každá z týchto témy je
- kapitolou sama o sebe,
- ale súčasne zaradenou do pestrého kaleidoskopu
- udalostí, na pozadí ktorých,
- ponorený, do ktorých vykonával biskup Ján
- Vojtašák svoju službu až do svojho
- zatknutia a odsúdenia komunistickým režimom.
- Na dvasaťpäťročný žalár,
- ku ktorému došlo pred sedemdesiatimi rokmi.
- Takmer štyri desaťročia od jeho odsúdenia, ktoré zdieľal spolu s
- biskupom Buzalkom a dnes už blahoslaveným biskupom
- Goydičom oficiálny komunistický naratív,
- dookola opakovaný, vtlačil týmto biskupom, ako aj
- mnohým ďalším z radových súpútnikov a
- spolubratov v kňazskej či rehoľnej službe či laikom
- zasväteným v službe lásky ku vlasti a svojmu národu,
- biľak, zločincov, zradcov a
- vlastizradcov.
- Po štyridsiatich rokoch Krajský súd v Košiciach v
- rehabilitačnom konaní konštatoval, že všetci traja
- biskupi podľa zákona o súdnej rehabilitácii číslo sto
- devätnásť lomené tisícdvesto deväťdesiat sú
- účastní rehabilitácie zo zákona.
- Preto uznesením zo dňa dvadsiateho siedmeho septembra tisícdvesto
- deväťdesiat rozhodol o zrušení rozsudku z
- roku tísdvesto päťdesiat jeden a zároveň zastavil
- trestné stíhanie pre zločiny uvedené v rozsudku.
- Tak sa po dlhých štyroch desaťročiach vrátila
- občianska česť biskupovi Vojtašákovi.
- O tom, že svoju kňazskú a biskupskú nikdy
- nestratil,
- vydal svedectvo päť rokov po súdnej rehabilitácii Jána
- Vojtašáka, spišského biskupa,
- pôvodne jeho niekdajší biskupský spolubrat zo susednej
- krakovskej diecézi a neskôr rímsky biskup
- svätý Ján Pavol Druhý, ktorý tu v neďalekej
- Levoči 3. júla 1995
- povedal pri príležitosti návštevy našej mariánskej svätyne
- tieto pamätné slová.
- Tak sa evanjelium návštevy vpísalo do mojej pamäti i do môjho
- srdca a dnes som prišiel vydať vám o ňom svedectvo
- práve tu v Levoči, lebo aj vy máte v pamäti tie
- časy útlaku. Starší z vás sa zaiste pamätajú
- na úctyhodnú postavu biskupa Jána Vojtašáka
- a bratia gréckokatolíci na postavu biskupa Pavla Goidiča.
- Obidvaja boli uväznení v žalári na základe
- pseudoprocesov. Dnes si zasluhujú, aby sa
- konal cirkevný proces ich blahorečenia,
- pretože vydali svedectvo o vernej službe Cirkvi
- na Slovensku.
- My, gréckokatolíci, sme sa už dočkali zavŕšenia
- týchto prorockých slov Jána Pavla Druhého týkajúcich
- sa osoby nášho biskupa.
- Spišská diecéza ešte len v tej miere, že proces
- blahorečenia biskupa Jána Vojtašáka už začal, ale ešte
- nebol ukončený. Historici pokračujú vo
- svojej práci,
- ale napriek tomu sa ešte aj dnes nájde dosť tých, ktorí
- majú jednostranne a apriórne negatívny pohľad na
- tohto biskupa, pričom neraz čerpajú svoje poznatky
- či dojmy ani nie tak z historických faktov a
- štúdií, ako skôr z istého ideologicky
- podmieneného klišé a z už dávno vyvrátených
- obvinení.
- Nedávne otvorenie vatikánskych archívov umožňujúce
- nestranný výskum dobových prameňov by mohlo a malo byť
- príležitosťou k hľadaniu doteraz chýbajúcich kamienkov
- do mozaiky našich vedomostí o dobe, o živote
- a životných postojoch biskupa Jána Vojtašáka.
- Aj keď informovanie o týchto výskumoch sa tiež niekedy
- neubráni schematickému klasifikovaniu či
- interpretovaniu, ktoré môže viesť k uzáverom
- poznačeným predsudkami.
- A už pri tomto rýchlom prehľade udalostí, ktoré
- charakterizovali a sprevádzali život biskupa Jána Vojtašáka, by si
- niekto opätovne mohol položiť otázku, odkiaľ sa vo svete
- berie toľko zla? Prečo toto zlo preniká
- cez individuálne rozhodnutia až do vytvárania celých
- zločinných systémov?
- Túto otázku si kladie ľudstvo od svojho počiatku.
- Prvé čítanie z knihy Genesis je teologickou odpoveďou na
- túto vždy aktuálnu dilemu ľudstva.
- Zlo je dôsledkom slobodnej voľby človeka od jeho samotného
- počiatku, a to takým spôsobom, že dedičnou
- súčasťou nášho bytia sa stala istá
- predispozícia ku konaniu zla, ku skrývaniu sa
- pred Božou tvárou, zvaľovaniu viny na iných,
- vyhováraniu sa a zbavovaniu zodpovednosti.
- Čítali sme: Naľakal som sa, pretože som nahý a skryl som sa.
- Kto ťa upozornil, že si nahý? Ak si jedol zo stromu, z
- ktorého som ti jesť zakázal?
- Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, tá mi dala zo stromu a jedol som.
- Čo si to urobila? Had ma naviedol a jedla som.
- Toto všetko nazývame termínom dedičný hriech.
- Ako sa Adamov hriech stal hriechom všetkých jeho potomkov?
- Celé ľudské pokolenie je v Adamovi akoby jedným telom
- jediného človeka. Pre túto jednotu ľudského
- pokolenia sú všetci ľudia zatiahnutí do Adamovho
- hriechu, ako sú ale aj všetci zahŕnutí do
- Kristovej spravodlivosti.
- No i tak je prenášanie prvotného hriechu tajomstvom, ktoré nemôžeme
- úplne pochopiť.
- Preto sa dedičný hriech volá hriechom v analogickom zmysle.
- Je to hriech zdedený, nie spáchaný.
- Je to stav, nie čin.
- Hoci je dedičný hriech každému vlastný, ani u
- jedného Adamovho potomka nemá povahu osobnej viny.
- Učenie o dedičnom hriechu, úzko súvisiace s učením o
- vykúpení, ktoré uskutočnil Kristus, umožňuje
- jasne posúdiť situáciu človeka a jeho
- činnosť vo svete. Hriechom prarodičov diabol
- získal určitú nadvládu nad človekom,
- hoci človek zostáva slobodný.
- Dedičný hriech má za následok porobbu v moci toho,
- ktorý
- odvtedy vládol smrťou, čiže diabla.
- Neuznávať, že človek má zranenú prirodzenosť,
- náchylnú na zlé
- je príčinou veľkých omylov v oblasti výchovy,
- politiky, sociálnej činnosti a mravov.
- Rousseauova teória ušľachtilého divocha
- žijúceho v lone prírody, v súlade s prírodou a
- nepoznačeného zlobou, dokiaľ nezačne súkromné
- vlastníctvo a styk s civilizáciou,
- bol síce príťažlivý osvietenský filozofický
- konštrukt, ale realita ho nepotvrdila.
- Riešením nie je ani pokus o návrat k divočinskej
- nevinnosti Detí kvetov z idealizovanej formy
- hippies, hnutia spred polstoročia.
- Dôsledky dedičného hriechu sú strašné a
- zahŕňajú celé stvorenstvo. Žijeme vo svete
- poznačenom porušením Božieho plánu.
- -narušením harmónie stvorenstva.
- Fyzické zlo, bolesť, smrť, námaha,
- únava, príroda, ktorá môže byť krutá i
- nehostinná. To je len jeden aspekt tejto narušenej
- harmónie stvorenstva.
- Je prekliata zem pre teba. S námahou sa z nej budeš
- živiť po všetky dni svojho života.
- Trne a bodľač ti bude rodiť, v pote svojej tváre
- budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej
- si bol vzatý, lebo prach si a do prachu sa
- vrátiš. Počuli sme v prvom čítaní.
- Ten druhý prvok narušenej harmónie stretá každý
- z nás v sebe,
- keď si uvedomí, že k dobru sa musí vychovávať,
- viesť a motivovať, kým egoistické
- zlo sa vždy bude hlásiť naliehavo o
- slovo, dokonca narúšajúc neraz aj tie
- najkrajšie a najintímnejšie ľudské vzťahy.
- Opäť sme čítali: „Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on
- bude nad tebou vládnuť."
- Toto egoistické zlo neraz dokáže
- prekričať aj hlas svedomia.
- Ten jemný Boží šepot, ktorým sa prihovára nášmu
- duchu, povzbudzujúc nás k hľadaniu pravdy, lásky,
- krásy, dobra a spravodlivosti, teda k hľadaniu Božej
- tváre, slova a diela v našom živote
- i vo svete okolo nás. Náš dedičný hriech je teda pozbavením
- prvotnej svätosti a spravodlivosti.
- Ale ľudská prirodzenosť nie je úplne skazená.
- Je zranená vo svojich prirodzených silách,
- podrobená nevedomosti, utrpeniu a moci smrti a
- náchylná na hriech. A táto náchylnosť na
- zlé sa volá žiadostivosť.
- Krst tým, že dáva život v
- Kristovej milosti, zotiera dedičný hriech a
- obracia človeka k Bohu. Ale následky tohto hriechu pre
- oslabenú a na zlé náchylnú prirodzenosť ostávajú v
- človekovi a vyzývajú ho do duchovného boja.
- Súčasťou tohto duchovného boja je aj boj
- o pravdu o Bohu i o pravdu o človeku.
- Tento boj prebieha uprostred ľudských duší,
- v ich mysliach, v ich srdciach.
- Je to boj, ktorý vyžaduje aj svojich veliteľov.
- Tých, ktorí v ňom dávajú príklad svojím životom.
- K tomuto duchovnému boju vyzýva apoštol Pavol
- Timoteja v liste, z ktorého sme čítali,
- hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod,
- usvedčuj, karhaj a povzbuzuj so všetkou
- trpezlivosťou a múdrosťou.
- Ohlasovanie slova, slova pravdy,
- to je úloha každého pokrsteného, ale osobitným
- spôsobom je to úloha zverená
- nástupcom apoštolov, biskupom.
- Túto úlohu sa snažil vo svojom živote
- plniť i biskup Ján Vojtaššák. Aj so
- všetkými rizikami, ktoré z toho plynú.
- Na vlastnom osude zakúsil pravdivosť Pavlových slov,
- lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie,
- ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im
- šteklili uši, odvrátia sluch od pravdy a
- obrátia sa k bájkam.
- Počas jeho života tento čas nastal neraz a
- bájky o dosiahnutí dokonalej spoločnosti, hoc aj
- za cenu odstránenia všetkých, ktorí pri tom prekážajú,
- sa striedali v rôznych farebných odtieňoch.
- Od čiernokošeľovej, hnedokošeľovej až po
- zástavovo červenú.
- Keby žil dnes biskup Vojtaššák, tak by aj na
- súčasné pestrofarebné bájky o človeku
- reagoval asi rovnako ako vo svojej dobe.
- Ohlasovaním Božiej pravdy, konaním si svojej
- biskupskej povinnosti, láskou k zverenému
- ľudu opäť podľa slov apoštola. Ty
- však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy,
- konaj dielo evangelistu, plň svoju službu.
- V respectoriovom žalme sme spievali,
- veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul a
- ako jedna nočná stráž.
- Áno, v Božiej optike je tisíc rokov ako jeden
- deň.
- Pre nás je ale už aj tých sto rokov, ktoré uplynuli od
- vysviacky troch slovenských biskupov v Nitre, z ktorých jeden bol
- určený pre túto katedrálu ako deň včerajší, čo sa
- pominul.
- Avšak bez toho včerajšieho dňa by nemohol
- existovať ten dnešný, ten terajší, ten náš.
- Ten včerajší deň má svoje pokračovanie v dnešku, v
- dnešku tejto generácie, generácie
- nášho národa.
- Generácie, ktorá už tridsať rokov žije v
- demokracii, mieri a slobode, ktorá síce hovorí, že by
- mohlo byť aj lepšie, ale nepozná hlad,
- ponižujúcu biedu či sociálny boj a
- rozrad vyplývajúci z extrémnej chudoby a
- sociálnej nespravodlivosti. Generácie, ktorá už
- dvadsaťsedem rokov žije znovu vo vlastnom štáte, v
- republike, ktorá si hľadá svoje miesto na mape Európy
- a v
- spleti neraz protichodných ideí, ktoré ju tvoria.
- Naša generácia
- žije v republike, ktorá nevznikla v zlosti rozdelenia
- či etnických čistiek, či občianskej vojny, ako tomu
- neraz býva pri podobných procesoch, ktorá nikoho
- nevyháňa a neprenasleduje ani pre jeho rasu, ani
- náboženstvo či národnosť, ale. V republike, ktorá sa v
- preambule svojej ústavy hlási k cyrilometodskému
- duchovnému dedičstvu.
- Milý otec, biskup Ján, ďakujúc ti za pozvanie sláviť
- tento dnešný deň liturgiu v tejto katedrále pri
- spomienke na sté výročie vysviacki biskupa
- Jána Vojtašáka, si uvedomujem,
- že aj ty, aj ja patríme ku generácii, ktorá vyrástla už po
- smrti biskupa Vojtašáka. Ty si sa narodil rok po jeho smrti, ja
- krátko pred ňou.
- Z historickej skúsenosti prenasledovania cirkvi i prenasledovania
- osobného, ktoré charakterizovali posledných dvadsať
- rokov života biskupa
- Vojtašáka, sme my dvaja, podobne ako aj ostatní
- dnešní slovenskí biskupi, zachytili len niečo v
- našej mladosti, v rokoch seminárskej formácie a v prvých
- rokoch kňazstva. Bolo to dosť na to, aby sme
- pochopili obludnosť systému a
- našťastie málo na to, aby sme si naň zvykli.
- Spomínajúc tu dnes na našich predchodcov, na biskupa Jána
- Vojtašáka, ale aj na jeho spolusvetencov Kmeťka a
- Blahu,
- ktorí spolu s ním prijali biskupske svätenie pred sto rokmi,
- si uvedomujeme, že aj pred touto našou generáciou stoja
- úlohy, ktoré ešte nepoznáme
- tak, ako ich nepoznali vtedajší noví biskupi,
- ale ktoré môžeme tušiť tak, ako ich možno tušili vtedajší svätenci.
- Aké sú to úlohy? Tie, ktoré prijali Vojtašák, Kmeťko a
- Blaha pred sto rokmi
- a prví apoštoli pred dvetisíc rokmi.
- Úlohy, o ktorých sme čítali v dnešnom evanjeliu.
- Nasýtiť zástupy, sýtiť chlebom Božieho
- slova a Eucharistie. Duchovne
- hladujúci ľud. Aj my pred sebou vidíme tisícové zástupy,
- ktoré
- hľadajú, ktoré riskujú, že na tejto púti hľadania
- upadnú, vysilení duchovným hladom.
- Je vôbec možné podujat sa na túto úlohu?
- Je v ľudských silách plniť ju?
- Zaiste, že nie. Môžeme urobiť len to, čo Ježiš
- prikazuje. Poslúchnuť jeho slovo a začať
- deliť a rozdávať tých našich úbohých sedem
- pecňov chleba, tých niekoľko rybiek, ktoré máme.
- Nemusíme sa báť. Nemyslime na to, že to bude málo, že tým
- nikoho nenasýtime. Prečo aj? Ak toto
- naše málo bude požehnané Ježišom, bude
- nielen stačiť, ale aj zvýši. Videli sme to už neraz.
- Veď ešte doteraz zbierame odrobinky, ktoré zostali v plných
- košoch z podobných siedmych pecňov chleba, z pecňov
- pripálených v ohni vojen, biedy a prenasledovania, z
- chleba a života, ktorý tomuto ľudu rozdával biskup
- Vojtašák,
- keď ho predkladal na požehnanie Pánovi a
- štedro delil zo svojej biskupskej katedry I zo svojej
- väzenskej cely I zo svojho vyhnanstva, v
- ktorom odovzdal Pánovi svoju dušu.
- Sto dní uplynulo, odkedy sme pochovali biskupa Štefana
- a ty, otec Ján, si prevzal administrovanie tejto spišskej
- diecézi.
- Sto rokov, od kedy pre ňu bol vysvätený biskup Ján
- Vojtašák.
- Dvetisíc rokov, od kedy Pán poslal svojich učeníkov, aby
- lámali chlieb Jeho slova a nasycovali zástupy.
- Všetko toto je, akoby sa to stalo len včera.
- Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul
- a ako jedna nočná stráž.
- A tak nás nauč rátať naše dni,
- aby sme našli múdrosť srdca obrátiť sa k nám, Pane,
- dokedy budeš meškať?
- Vzľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
