Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
19.12.2023
8:42 min.
Titulky od AI
Zobrazené 561x

BOŽIA MILOSŤ AKO NEČAKANÝ DAR

káže dp. Ján Buc

utorok po 3. adventnej nedeli

Prepis videa

cca 6 min čítania • 1168 slov

(Hudba)
Aleluja, aleluja,
aleluja, aleluja. Výhonok z koreňa


  • (Hudba)
  • Aleluja, aleluja,
  • aleluja, aleluja. Výhonok z koreňa
  • jeseho. Ty stojíš ako znamenie pre
  • národy. Priď a vysloboď nás.
  • Nemeškaj. Aleluja.
  • Aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie
  • zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz
  • menom Zachariáš, Zabijášovej kňazskej triedy.
  • Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa
  • Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred
  • Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove
  • prikázania a ustanovenia. Nemali však
  • deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja
  • boli v pokročilom veku. Keď raz prišiel rad na
  • jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa
  • zvyku kňazského úradu, losom mu pripadlo vojsť do
  • Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu.
  • V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudí.
  • Tu sa mu zjavil Pánov anjel. Stál na pravej strane
  • kadidlového oltára.
  • Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a
  • zmocňovalo sa, zmocňovala sa ho hrôza.
  • Ale anjel mu povedal: „Neboj sa,
  • Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja
  • modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí
  • syna a dáš mu meno Ján.
  • Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší
  • mnohých, lebo on bude veliký pred Pánom.
  • Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom
  • lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov
  • Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu.
  • Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou,
  • aby obrátil srdcia otcov k synom a
  • neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil
  • Pánovi dokonalý ľud. Zachariáš povedal
  • anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som
  • starec a moja manželka je v pokročilom veku."
  • Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel.
  • Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a
  • oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale
  • onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa
  • toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa
  • splnia v svojom čase. Ľud čakal na
  • Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v
  • chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť
  • a oni pochopili, že mal v chráme videnie.
  • Dával im znaky a zostal nemý. Len čo sa
  • skončili dni jeho služby, vrátil sa domov.
  • Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale
  • skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi
  • urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby
  • ma zbavil hanby pred ľuďmi." Počuli
  • sme slovo Pánovo Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Oscar Wilde napísal jednu takú poviedku, v ktorej
  • je hlavnou postavou hlavným hrdinom Hugo.
  • Bol to taký jednoduchý, krásny chlapec nielen srdcom,
  • vonkajškom a mnohí ľudia si ho tak obľúbili.
  • Ženy tak pozerali na neho, usmievali sa, stal sa on predával čaj, ale ten
  • biznis mu nejak veľmi nešiel a Hugo sa za-zaľúbil
  • do Laury a obidvaja si prejavovali navzájom takú sympatiu
  • a boli zaľúbení. A Hugo prišiel aj do jej rodiny,
  • bol plukovník a oni boli v takej takej vyššej sociálnej vrstve.
  • A plukovník mal rád Huga, ale povedal mu, že Hugo, že môžeš si
  • Lauru zobrať za manželku, ale, ale veno potrebuje
  • desaťtisíc libier. A pre Huga to bolo niečo nesplniteľné
  • úplne. A tak, taký smutný, frustrovaný prišiel hneď od
  • plukovníka na návštevu k svojmu priateľovi Alanovi, ktorý bol
  • maliar. Alan bol vo svojom ateliéri a maľoval
  • sedel a on sa venoval tej svojej práci a Hugo mu vylieval to svoje srdce,
  • že že jak počul teda tú frustrujúcu správu a že to nikdy
  • nebude naplnená láska A Alan kdesi odbehol na
  • chvíľku a Hugo pohľadal nejaké drobné, ktoré mal vo vrecku a dával
  • tomu žobrákovi, ktorý tam sedel pred, pred tým portrétom a dal mu tie
  • peniaze. Ten žobrák sa tak usmial, poďakoval pekne a
  • potom Hugo išiel domov a večer sa ešte znova stretli s Alanom
  • a Alan mu hovorí, že počui, že ten môj žobrák, že sa na
  • teba pýtal, kto si počul, že v akých si problémoch a Hugo
  • hovorí Alanovi, že vieš čo, ja som sa ťa na neho chcel opýtať,
  • šaty dvojmo a že ja by som sa s ním rozdelil, že ja by som mu odniesol.
  • A Alan sa začal smiať tak z plného hrdla, z plného brucha a mu
  • hovorí: „Vieš čo? Že ten žobrák? Veď to je najbohatší muž v
  • Európe. On iba chcel ma-Portrét v
  • oblečení žobráka. A on tam preto tak sedel.
  • A Hugo si tak búchal do čela a hovorí: "Vieš čo?
  • Ja som mu dal pár drobných, ktoré som mal vo vrecku.
  • Ja sa tak hanbím." A tam to skončilo.
  • Možno Hugo bol naozaj taký, ako keby zaskočený tým, čo sa dozvedel
  • a na druhý deň ráno mu klopal ktosi na dvere a keď Hugo
  • otvoril, tak videl, že je to neznámy muž, ktorý tam stál a on sa ho pýtal,
  • že, že ty si Hugo, ktorý si bol včera pri maliarovi, že áno,
  • Že ja mám pre teba pozdrav od baróna.
  • A dal mu obálku. A v tej obálke bolo desaťtisíc
  • libier a bolo tam napísané, že svadobný dar pre Lauru a
  • Huga. Mne sa ten príbeh veľmi páči, lebo Hugo akokeby
  • ukázal také čisté srdce aj vtedy možno, keď ho nikto nevidel a bol
  • naozaj taký úprimný a milý a ako keby hej,
  • zaslúžil si, hej? Nejak sa to stalo, že, že jednoducho dostal
  • ako keby ten dar. A dnes v prvom čítaní aj v
  • evanjeliu sme počuli o tom, že, že ľudia, ktorí možno už neočakávali, že sa
  • niečo zmení, tak zrazu prišla do toho
  • Božia milosť, vstúpilo Božie požehnanie, prišiel anjel, ktorý
  • im zvestoval, že zmení sa táto situácia, že, že príde niečo, čo je pre
  • vás dobré a dôležité. A tu je tá otázka, ktorú
  • kladiem nám všetkým, že v koľkých veciach možno my sme ostali
  • frustrovaní, že sme si povedali, že to už sa nikdy nezmení?
  • Ja už ani neočakávam, že toto by mohlo sa zmeniť na niečo dobré.
  • Už som zlomil nad tým palicu a zrazu my, ako keby sme prestali
  • po-zerať tým nadprirodzeným pohľadom viery, ktorý by sme mali
  • mať v sebe a pozeráme ako keby na veci, ktoré sú
  • neriešiteľné len ľudsky. Možnože pre nás je mnoho vecí
  • neriešiteľných, možno my veľa vecí nevieme, ako dopadne.
  • Možno nevieme, čo sa stane, ani nevieme, že čo sa stane ešte v našom živote.
  • Ale ja mám dôveru, že Boh vie a On je ten, ktorý môže
  • meniť tú moju situáciu skrze to, ako ja vstupujem vo
  • viere pred jeho tvár A ja verím, že aj tento
  • čas, ešte posledný týždeň Adventu, ktorý máme pred
  • sebou, my máme žiť v očakávaní toho, viete, tí ľudia
  • žili v očakávaní, že príde Mesiáš.
  • Žili v očakávaní a potom mnohí ho nevideli tými svojimi prirodzenými
  • očami ani nadprirodzenými. N-nepochopili, že čo sa udialo.
  • Aj by som bol nerád, keby my sme Vianoce prežili len v nejakom
  • pozlátku a nestretli sme naozaj Boha s vďačnosťou
  • za to, že On prišiel na túto zem a mení dejiny
  • deň. Každý deň mení naše dejiny. Aj dnes, preto sme na svätej
  • omši, aj zajtra aj každý deň. A Vianoce sú možno práve tým časom,
  • kedy my máme povedať také obrovské: "Ďakujem Bohu, ktorý prišiel,
  • aby nám dal nádej." Amen
  • (pozadie s hudbou)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO