Podporte nás
Archív
Naživo
BOŽIE CESTY (Tibor Ujlacký)
z cyklu mikro-dokumentovPo tom, ako sa jeho jediná dcéra vyliečila z leukémie, prekonal svoj veľký strach z darovania krvi. Dnes sa už počtom odberov blíži k dosiahnutiu Zlatej Janského plakety. Tibor Ujlacký svoju angažovanosť pre Cirkev ukazuje ako hovorca Nitrianskeho biskupstva, dobrovoľník Maltézkej pomoci Slovensko a aj v službe akolytu.
Prepis videa
.
-Nitriansky hrad je jedným
z mojich najobľúbenejších miest.
- .
- -Nitriansky hrad je jedným z mojich najobľúbenejších miest.
- Tu som chodieval ako dieťa, tu som prijal sviatosť birmovania,
- takisto som si tu s manželkou vyslúžil sviatosť manželstva.
- A dnes je Nitriansky hrad aj miestom môjho profesionálneho pôsobenia,
- keďže je to aj sídlo Nitrianskeho biskupstva.
- Otec biskup, a ešte vás s jednou vecou chcel.
- Ja vám to kľudne nechám, ale ja vám potom donesiem originál,
- ale takto to bude vyzerať celé. Byť hovorcom biskupa
- je zodpovedná úloha. Komunikovať cez médiá, verejnosti,
- myšlienky, pravdy, ktoré súvisia so životom cirkvi,
- s kresťanstvom, s vierou v Boha. A je to také poslanie,
- ktoré umožňuje človeku sa podieľať na tej evanjelizačnej misii cirkvi.
- A potom je tu QR kód, to je tá elektronická aplikácia,
- že keď si to nasnímajú telefónom, tak majú krásne celú trasu.
- Čiže takto nejako trošku rozprúdime aj ten turizmus.
- -Cirkev je živý organizmus, kde je množstvo úloh a služieb,
- a cirkev zapája do svojej činnosti aj tých,
- ktorí sú veriacimi laikmi. Medzi takých blízkych
- spolupracovníkov mojich patrí aj pán doktor Tibor Ujlacký.
- -Po skončení svätej omše naraz by sme vybavili všetkých.
- -Vážim si na ňom pohotovosť, aktuálnosť
- a ako sa zaujíma o život cirkvi.
- -Dobre, decká, vykotíme to a ideme potom na svätú omšu.
- Ako prirodzenú súčasť svojej osobnej kresťanskej viery
- vnímam aj službu lásky k blížnemu. Preto som prijal aj ponuku
- Maltézskeho rádu pôsobiť v rámci maltézskej pomoci Slovensku,
- ako dobrovoľník, a pomáhať chudobným, chorým
- a trpiacim v rôznych oblastiach, kde to je možné.
- Hotovo! A počkaj, ešte tu je. Pre nás je to istým spôsobom
- aj taká možnosť byť v tom spoločenstve,
- zdieľať rovnaké hodnoty, zdieľať názory,
- navzájom sa povzbudzovať, pomáhať si.
- A vlastne takto realizovať to prikázanie lásky k blížnemu.
- Tu za mojím chrbtom sa nachádza oddelenie s izbami,
- v ktorých dožívajú pacienti svoj život
- a končia svoju pozemskú púť.
- Žiaľ, teraz tam nemôžeme ísť,
- pretože máme tu koronavírusovú pandémiu,
- ale za týmito dverami sa odohrávajú osudy
- a posledné zmierovanie sa tých ľudí so smrťou.
- A je to vlastne ten najkrajší moment,
- kedy môžeme aj takýmto spôsobom pomôcť
- a aj týmto ľuďom môžeme poslúžiť.
- Tu sa potýkam vlastne s tým, ako človek končí svoju pozemskú púť
- a vlastne uvedomujem si svoju osobnú pominuteľnosť.
- No a tu si uvedomujem aj tú silu kresťanskej viery,
- ktorá mi pomáha vlastne pripraviť sa na večný život.
- Naše nitrianske Centrum Maltézskej pomoci
- poskytlo klinike modulárny nafukovací stan,
- ktorý je nemocničný a ktorý sme dali k dispozícii zdravotníkom,
- aby v ňom mohli vykonávať odbery, aby mohol proste slúžiť
- pri riešení problémov s pacientami,
- ktorí prichádzajú na vyšetrenie na Covid 19 a podobne.
- A sleduj potom aj tlak.
- Vzduch postupne, samozrejme, uniká, preto treba vlastne zabezpečovať
- pravidelnú kontrolu, pravidelnú údržbu.
- Dobre, len to zapravte, aby to bolo zachytené
- na tých suchých zipsoch. Tým pádom sme skončili.
- A vlastne, vy ste tým pádom voľní.
- V roku 2002, keď mala naša jediná dcéra 11 rokov,
- tak ochorela na leukémiu.
- V tom ohromnom strachu o svoje jediné dieťa
- som na druhej strane pocítil ale aj Božiu pomoc.
- Keď moja dcéra s manželkou zostali v nemocnici
- a začala sa liečba, ja sám doma v strachu,
- a do toho prišlo pozvanie do Ríma, osobná audiencia u Svätého Otca.
- -S veľkou radosťou a srdečne vás vítam
- na tejto návšteve.
- -Cítil som sa vtedy ako ten stotník,
- ktorý prosil za uzdravenie svojej dcéry,
- a presne toto isté sa stalo mne, že ja som prosil Svätého Otca,
- pápeža Jána Pavla II., aby sa modlil za moju dcéru,
- ktorú v živote nevidel, nepoznal ju.
- Svätý Otec sa naozaj za ňu modlil. Vymenili si aj listy s mojou dcérou
- a zhruba po mesiaci prestala vykazovať
- chorobné bunky v krvi. Potom liečba bola ukončená,
- dcéra je zdravá, vyzdravela sa, dostala sa z toho.
- Samozrejme, vďační sme aj lekárom, zdravotníkom,
- ktorí urobili všetko, čo sa dalo, aby sa naša dcéra vyzdravela.
- Ale verím tomu, že tam bol aj Boží zásah.
- Keď moja dcéra ochorela na leukémiu,
- tak vtedy viacero mojich kolegov na ministerstve darovalo pre ňu krv.
- Ja, keďže som mal panický strach z odberu krvi,
- tak som sa vtedy neodvážil a potom ma to dlho, dlho štvalo.
- Nejako som cítil potrebu to tak vrátiť.
- No a tak som sa rozhodol
- a tak som prekonal tú obrovskú bariéru strachu.
- -Ja som bola tá, ktorá ho mala pichnúť prvýkrát.
- Ja som teda zvyknutá na to, že ľudia sa boja
- a nejak sa snažíte ich zbaviť toho strachu,
- ale on sa bál až nadštandardne. Tak ma poprosil,
- že či by ma mohol chytiť za ruku, alebo teda ja jeho.
- Tak ja, samozrejme, som mu vyhovela a neverila som tomu,
- že on ešte príde niekedy. A bola som veľmi milo prekvapená,
- že sa z neho stal pravidelný darca. Prichádza pravidelne
- a on je fakt príkladom toho, že sa to dá,
- keď máte správnu motiváciu.
- -Ten prvý odber bol snáď pred desiatimi rokmi,
- a vlastne teraz sa už blížim niekde k štyridsiatemu odberu,
- čiže za chvíľu dosiahnem tú zlatú Janského plaketu.
- Takže z toho jedného odberu z vďačnosti sa nakoniec stala séria,
- ktorá vlastne pokračuje dodnes a rád by som,
- pokiaľ mi to zdravotný stav dovolí, vytrval čo najdlhšie,
- aby som mohol takýmto spôsobom pomáhať iným.
- Darovanie krvi považujem za jednu z možností,
- ako môže človek prejaviť kresťanskú lásku voči blížnemu.
- Čiže seba darovať, alebo darovať niečo zo seba inému,
- ktorému to môže dokonca až zachrániť život.
- -Aha, čo my máme. -Čo my máme?
- -Dedo a Jaju. -Tým, že sa nám jediná dcéra vydala,
- tak sme zostali odrazu s manželkou sami.
- Ale keď prišla na svet malá Zoja, tak vlastne sme ako keby sa vrátili
- o znovu nejakých 20 rokov dozadu, keď sme mali vlastnú dcéru,
- takú malú. Takže znovu prežívame takéto obdobie,
- kedy sa tešíme z jej krokov, z prvých slov.
- Vnímame to ako veľkú milosť, že môžeme vlastne ešte zažívať
- radosť aj z vnúčaťa.
- -Manžel má obrovský zmysel pre humor,
- čo je na ňom jedna z najlepších vlastností,
- lebo bez toho humoru, si myslím, že život by bol taký obyčajný
- a taký fádny.
- -A toto?
- -Hoci nebol veriaci v takom pravom slova zmysle,
- lebo nepraktizovali v rodine vieru, dovtedy, kým sme sa spolu spoznali.
- Ja som bola z veriacej rodiny a on sa prispôsobil.
- Keď chcel byť so mnou to máličko času,
- čo sme mali na seba, tak bol so mnou aj v tom kostole.
- A možno to bolo taká malá iskierka, ktorá ho potom tak popohnala,
- aby sa stal veriacim. A myslím si,
- že dnes je tá jeho viera obrovská, je hlboká.
- -Akolytát je cirkevná služba, ktorá sa udeľuje nižším svätením,
- a je to vlastne taký, by som to povedal možno s úsmevom,
- oficiálny miništrant, ktorý však má na rozdiel
- od bežných miništrantov trošku viacej právomocí a možností,
- ktoré môže pri svojej liturgickej službe vykonávať.
- Služba akolytu vo mne evokuje, samozrejme, väčšie zblíženie sa
- so životom cirkvi. Väčšie priblíženie sa k Eucharistii,
- väčšie priblíženie sa k obetnému stolu, k oltáru,
- pretože som blízko kňaza, a ako akolyta môžem kňazovi pomáhať
- aj v takých veciach, ktoré sú bežne vyhradené len kňazovi.
- Eucharistia pre mňa znamená živého Krista.
- Vždy, keď ju držím, tak cítim také chvenie
- a vždy si vtedy uvedomujem takú svoju nehodnosť toho,
- že tú Eucharistiu môžem zobrať do rúk,
- a dokonca, že ju môžem vlastne podávať aj druhým ľuďom.
- Tento kostolík je pre mňa veľmi zaujímavý
- nielen svojou starobylosťou a históriou,
- ale aj svojou aktuálnosťou alebo súčasnosťou,
- pretože na tomto mieste sa nám zbiehajú dve pútnické cesty.
- Každá má iné poslanie. Jedna je na také očistenie mysle,
- očistenie ducha, na také premeditovanie,
- poznávanie krás prírody, bohatstva, duchovného bohatstva,
- to je tá Svätojakubská. Tá druhá, Cyrilometodská,
- má zase taký, by som povedal, vieroučný, taký edukačný charakter.
- Je vlastne určená na to, aby sprítomňovala
- cyrilometodské duchovné a kultúrne dedičstvo,
- na ktorom vlastne stoja základy našej slovanskej viery.
- Putovanie má pre kresťana veľký význam,
- pretože je to taká cesta k takému prehĺbeniu viery,
- je to cesta k takému lepšiemu spoznaniu seba samého.
- Čiže púť je jedna z takých možností, kedy si človek môže vyčistiť hlavu,
- môže veľa spoznať, môže veľa objaviť.
- A preto, keď mám možnosť, tak sa putovaní zúčastňujem.
- Boha nachádzam nielen v chrámoch, nielen v ľuďoch,
- ale nachádzam ho vlastne všade okolo seba.
- Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ Altop Service
- (c) TV LUX 2025
Mohlo by vás zaujímať:
DOKUMENTÁRNE FILMY
MOJA MISIA: MADAGASKAR / ŽOBRÁK BOŽÍ
07.07.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
NÁDEJ V SRDCI DAMAŠKU
05.05.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
SESTRY V KLÁŠTORE
SESTRY V KLÁŠTORE (1) / V KLÁŠTORE
06.04.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
DOVIDENIA V NEBI, PRIATELIA
17.09.2008Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
