BOŽIE MILOSTRDENSTVO JE TU PRE KAŽDÉHO Z NÁS

(piano)
(vodné šumy Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu. Ukáž nam, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu. Pane, vo svojej krajine si preukázal milosť. Jakuba si zbavil poroby. Svojmu ľudu si odpustil vínu a zakryl si všetky jeho hriechy. Všetok hnev si v sebe potlačil a zmiernil svoje rozhorčenie. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu. Obnov nás, Bože, naša spása a odvráť od nás svoj hnev. Vari sa chceš hnevať na nás naveky a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať? Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu. Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu. Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja. Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán. A môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu. Aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjeliá podľa Matúša. Sláva tebe, Pane. Kým Ježiš hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať. Ktosi mu povedal: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať." On však odvetil tomu, čo mu to vravel: "Kto je moja matka? A kto sú moji bratia?" Vystrál ruku nad svojich učeníkov a povedal: "Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra, i matka." Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Naše pomierenie. (hudba (mimovladné bĺkanie Možno si pamätáte, milí bratia a sestry, na svoju prvú svätú spoveď, možno vtedy, keď sme boli malí. Možno niekto sa spovedal prvýkrát už ako dospelý, pretože prijal sviatosti v dospelom veku, ale väčšina zrejme teda ako deti, keď sme boli tretiaci na základnej škole alebo teda v tých rokoch. A ako niekedy sme, teda boli takí plní očakávaní a možno aj trochu sa báli, že čo to ako v tej spovedialnici na tej prvej svätej spovedi bude. A možno práve to sú tie chvíle, na ktoré človek nezabudne, že niekedy si aj napíšeme tie hriechy alebo teda deti si ich napíšu a možno aj my sme si napísali. A potom, keď už sme sa vyspovedali a vyšli z tej spovedialnice, z toho-- alebo z tej miestnosti, kde sme sa spovedali po tej prvej svätej spovedi, takí plní takého uvoľnenia a plní toho Božieho odpustenia, tie hriechy roztrhali a nejako zničili na tom papieriku alebo zahodili alebo spálili. Viem, že aj teraz niektorí kňazi to tak majú, že vlastne keď pripravujú deti na prvé sväté prijímanie, tak po tej prvej svätej spovedi zoberú tie papieriky s napísanými hriechmi a spália, čo znamená, že tie hriechy sú zničené aj takýmto obrazným spôsobom. To-tomu dieťaťu kňaz chce ukázať, znázorniť, že akoby tie hriechy naše boli spálené v ohni, v tej lásky Božieho milosrdenstva a odpustenia. A hovorím to preto, lebo aj dnešné Božie Slovo nás vedie k takém uvedomeniu si milosrdenstva Boha. Pravda, že nad tým najviac rozjímame alebo rozmýšľame druhú veľkonočnú nedeľu, ktorá je aj Nedeľou Božieho milosrdenstva. Ale dnes to prvé čítanie a potom aj responzóriový žalm, teda ktoré nám prednášala Evička, tiež nás vedú práve k uvedomeniu si Božieho milosrdenstva. My niekedy hovoríme alebo tak vnímame, že starozák-- v Starom zákone Boh je skôr znázorňovaný alebo predstavený ako taký prísny, ktorý všetko potrestá a podobne. Ale vidíme dnes v tom čítaní od proroka z knihy proroka Micheáša, že on hovorí o milosrdenstve Boha. Prorok Micheáš, teda, z ktorého knihy je tento text prvého čítania, vystupuje alebo vystúpil okolo roku 700 pred Kristom. Boli to veľmi ťažké časy, pretože starozákonný ľud odpadol od viery v pravého Boha. Klániali sa modlám, teda bolo tam rozšírené modlárestvo a problém bol, že aj panovníci, králi ich v tom podporovali. A práve tuná prorok Micheáš vystupuje, aby, ako sme počúvali aj v tomto čítaní, aby pozval Boha do tohto národa, pasl svoj ľud svojou berlou, svoje dedičné stádo A potom v závere hovorí o tom, že Boh neprechováva svoj hnev naveky, lebo sa rád zľutúva. A potom hovorí, Jakubovi preukážeš vernosť, Abrahámovi milosrdenstvo, ako si prisahal našim otcom od pradávnych dníTu nachádzame vlastne taký odkaz na Boha, ktorý je milosrdný, ktorý sa zľutúva a ktorý odpúšťa, aj keď človek zablúdi z jeho cesty, aj keď zblúdi z jeho cesty a odvráti sa od tejto pravej cesty. Evanjelium na to akoby odpovedalo práve tým, že kto-- teda vo verši pred evanjeliom Haleluja bolo "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo." Panna Mária, ktorá sa chce stretnúť v Evanjeliu so svojím synom a tak isto, eh, rodina, tak je označená ako tá, ktorá zachováva toto Božie slovo vo svojom srdci. Teda tak nepriamo, keď si to tak vezmeme, ktorá plní Božiu vôľu. No a práve tu, v tom Starom zákone, je ľud, ktorý je odklonený od plnenia Božej vôle, od-- sa odvrátil od tejto cesty Boha. Ale práve prorok Micheáš ohlasuje toto Božie zľutovanie a Božie milosrdenstvo. Môžme aj my, milí bratia a sestry, preto som spomínal tú prvú spoveď, lebo to je taký obraz toho, ako môžeme my naše nedokonalosti, slabosti, hriechy nechať práve utonúť, povedal by som to týmto slovom, utonúť v tom mori Božieho milosrdenstva, nechať ich tam. A práve toto môže byť aj v živote každého veriaceho, každého kresťana takým veľkým posilnením. Ale samozrejme, sme pozvaní k tomu, aby sme aj vedeli byť šíriteľmi milosrdenstva, milosrdenstva Boha. Našimi skutkami milosrdenstva. Pretože nie každý človek a možno aj veriaci nie, môže byť práve takto s Božím odpustením, s Božím milosrdenstvom zjednotený Čítal som také zamyslenie jedného kňaza a som si ho tu priniesol, ktorý opisuje taký vlastne pohľad v duchovnom živote v súvislosti s Božím milosrdenstvom. A on píše takto. Išiel som autom, keď mi Boh dal neuveriteľné videnie. Pred duchovným zrakom sa mi objavilo niečo ako breh z oblakov zavesených šikmo cez oblohu. Nikdy som nevidel také zoskupenie mračien. Pribrzdil som auto, zastavil som na kraji cesty a díval sa úprene na ten obraz. Ale neboli to mračná, ale obrovský plást medu, z ktorého kvapkal med na zástup ľudí pod ním. Niektorí z nich plakali a dvíhali ruky, aby med zachytili a ochutnali. Pozývali ďalších, aby si tiež vzali. Iní zase stáli pokojne a dôstojne sa prizerali a ďalší si tiež brali. No boli medzi nimi takí, čo si hnevlivo stierali med z rúk a nadávali, že sa lepí. Prekvapene som sa na to pozeral a ani som nevedel, že niečo hovorím. „Pane, čo je to?" A počul som, „To je moje milosrdenstvo. Niektorým je požehnaním, iným prekážkou. Mám ho dosť pre každého. Problém však nie je u mňa, ale u človeka. Obrazom medového plástu mi Pán jasne ukázal, že je omnoho silnejší, väčší, než som si ho vedel predtým predstaviť, že i najmenším prejavom viery môžem zakúsiť jeho zľutovanie a milosrdenstvo Je to, milí bratia a sestry, pozvánka pre každého z nás a zároveň možno ešte také uvedomenie si pre našich blížnych, možno tých, nad ktorými sme už mávli rukou, že sa nám zdá, že teda bočia od tejto cesty Božieho odpustenia, od Božiej cesty. Nezabúdajme na nich, aby sme aj im mohli sprostredkovať, priniesť, ohlasovať, zvestovať Božie odpustenie, Božie milosrdenstvo. Niekedy to trvá dlho, ale vkladajme ich do modlitieb, odovzdávajme ich Pánovi, aby mohli zakúsiť, okúsiť Božie milosrdenstvo a odpustenie. Amen Amen. (outro muziky)…