Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
BOŽIE SLOVO V MOJOM ŽIVOTE - AKÉ MÁ MIESTO?
Z prameňa, káže dp. Daniel DianZ prameňa, streda po 5. pôstnej nedeli, káže dp. Daniel Dian.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Daniela. Kráľ
Nabuchodonozor povedal: „Je to pravda,
Sidrach, Mizach
- Čítanie z knihy proroka Daniela. Kráľ
- Nabuchodonozor povedal: „Je to pravda, Sidrach, Mizach
- a Abdenago, že neuctievate mojich bohov a neklaniate
- sa zlatej soche, ktorú som postavil.
- Ste ochotní teraz, hneď ako počujete zvuk trúby,
- píšťaly, citary, sambuky, harfy, symfónie a iných
- hudobných nástrojov, padnúť na zem a klaniať sa soche,
- ktorú som urobil?
- Ak sa nebudete klaniať v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece.
- A ktorý boh vás vyslobodí z mojej
- ruky?“ Sidrach, Mizach a Abdenago
- odpovedali Nabuchodonozorovi:
- „Na toto ti nemusíme odpovedať. Totiž či nás náš Boh,
- ktorého uctievame, môže zachrániť z rozpálenej pece
- a či nás vyslobodí z tvojej ruky, kráľ.
- Aj keby to neurobil, vedz, kráľ, že tvojich bohov si
- nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa
- neklaniame.“ Vtedy Nabuchodonozor skypel
- zlosťou a tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Mizacha a
- Abdenaga. Preto rozkázal, aby pec rozpálili
- sedemkrát viac ako zvyčajne a najsilnejším mužom
- zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Mizacha a
- Abdenaga zviazali a hodili do rozpálenej pece.
- Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, rýchle vstal a
- povedal svojim dvoranom:
- „Nehodili sme do ohňa troch poviazaných mužov?“ Oni
- kráľovi odpovedali: „Tak je, kráľ.“ A on
- povedal: „Ja vidím štyroch mužov bez pút, chodia
- uprostred ohňa bez ujmy a štvrtý sa výzorom podobá
- synovi Bohov.“ A Nabuchodonozor vykríkol:
- „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Mizacha a Abdenaga, ktorý
- poslal svojho anjela a vyslobodil svojich služobníkov,
- čo v neho dôverovali, prestúpili kráľov rozkaz a
- obetovali svoje telá, aby nemuseli slúžiť a klaniať sa
- inému Bohu okrem svojho Boha.“
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Chvála ti a sláva naveky. Chvála ti a sláva
- naveky.
- Zvelebený si, Pane Bože našich otcov, hoden chvály a
- vyvýšený naveky. Chvála ti a sláva
- naveky. Zvelebené je tvoje meno slávne a sväté,
- hodno chvály a vyvýšené nad všetky veky.
- Chvála ti a sláva naveky. Zvelebený si v
- chráme tvojej svätej slávy, hoden chvály a slávy nad
- všetky veky. Chvála ti a sláva
- naveky. Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva,
- hoden chvály a vyvýšený nad všetky veky.
- Chvála ti a sláva naveky.
- Zvelebený si, čo prenikáš pohľadom priepasti a tróniš
- nad
- cherubmi, hoden chvály a vyvýšený naveky.
- Chvála ti a sláva naveky. Zvelebený
- si na nebeskej oblohe, hoden chvály a slávy naveky.
- Chvála ti a sláva naveky.
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste. Sláva ti
- a chvála Ježišu Kriste. Blahoslavení sú
- tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a
- šľachetnom
- srdci a z-s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal Židom, ktorí mu uverili: „Ak ostanete v mojom
- slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte
- pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Odpovedali mu:
- „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu
- neotročili. Akože hovoríš: 'Budete
- slobodní?'” Ježiš im povedal: „Veru, veru,
- hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok.
- A otrok neostáva v dome navždy, navždy ostáva syn.
- Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.
- Viem, že ste Abrahámovo potomstvo
- a chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma.
- Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca.
- Aj vy robíte to, čo ste počuli od Otca.“
- Odpovedali mu: „Našim otcom je Abrahám.“ Ježiš im
- povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi,
- robili by ste
- skutky Abrahámove. No vy ma chcete zabiť, človeka,
- ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha.
- To Abrahám nerobil. Vy robíte skutky svojho otca.“
- Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva.
- Máme len jediného Otca, Boha.“ Ježiš im odvetil:
- „Keby bol vaším Otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z
- Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám
- od seba,
- ale on ma poslal.“ Počuli sme
- slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste Ježiš.
- Dóbrani bratia a sestry.
- Uf,
- to, čo hovorím,
- nebude prvoaprílový žart,
- lebo práve v dnešný deň sme si zvykli navzájom zo
- seba uťahovať. Dnes nás tá chuť uťahovať
- si akosi prešla.
- A predsa musíme vedieť na našich tvárach aj v tomto
- kríži vyčarovať úsmev.
- úsmev z toho,
- ako zvláštnym spôsobom,
- keď nechceme my rešpektovať
- to, čo Boh dáva do nášho života ako princíp
- života,
- nás učí
- táto pandémia, ktorá prepukla vo
- svete.
- Áno, možno si poviete, s tej sa nedá vysmievať.
- Áno, ani si z nej nerobím vtipy a žarty.
- Naopak,
- snažím sa byť zodpovedný. Snažím sa zachovať to, čo
- svetská i cirkevná vrchnosť mi hovorí.
- Ak mám predísť tomu, aby som neupadol do osídel
- tohto moru. Žiaľ, mnohí to nerešpektujú.
- Mnohí.
- Už som to aj minule spomínal. Mnohokrát aj lekári
- zanedbajú svoje,
- svoju Hippokratovu prísahu a ohrozia priamo životy iných.
- Ale žiaľ, aj knazská trieda nie vždy je poslušná.
- A neustále čítam, že tam alebo onam sa zhromažďujú
- veriaci v takom počte, v akom by nemali tam byť na tom
- mieste. Ten či onen kňaz sa vyhovára na to či ono,
- že on
- musí rešpektovať kódex a podobne. Nie.
- Toto nie je v zhode ani s tým, čo sme dnes počuli v
- evanjeliu. Keď Ježiš vedie polemiku
- so Židmi,
- keď on hovorí o pravej slobode,
- o slobode, o pravde alebo o slobode, ktorá v
- pravde vyslobodzuje človeka, ktorá robí
- z neho dediča Božieho kráľovstva.
- Lebo ten, kto počúva Ježiša a zachováva jeho slovo,
- stáva sa slobodným.
- A jeho odporcovia mu hovoria: „My sme slobodní, my sme
- Abrahámovo potomstvo.“ Ježiš potom majstrovsky
- rozvíja dialóg, keď poukazuje: „Keby ste boli
- Abrahámovo potomstvo, robili by ste skutky Abraháma, ale vy
- robíte skutky svojho otca.“ Tým otcom myslí
- naozaj toho pozemského otca, ktorí boli takí všelijakí, aj
- zabíjali prorokov. Veď Ježiš to aj vytýkal v jednej svojej
- reči. Zabíjate prorokov, potom vy im
- staviate pomníky a schvaľujete teda tým činy svojich otcov.
- Áno,
- Ježiš chce dosiahnuť jedno, aby si ľudia
- uvedomili,
- že Boh ho posiela ako zvláštneho posla do nášho života, aby
- sme sa naučili vnímať jeho zákon života.
- Tak ako Abrahám.
- Keď Boh volá Abraháma, aby vyšiel z chaldejského Úru,
- Abrahám ide. Ide do neistoty, ale
- verí v Boha a verí Bohu. Keď Boh žiada
- od neho to najcennejšie, čo má,
- obetovanie
- Izáka, Abrahám sa podvoľuje.
- Ide a chce priniesť ako obetu svojho
- jediného syna zrodeného z toho manželského
- zväzku, lebo vieme, že mala i
- syna z Agar, otrokyňou.
- Ale
- Abrahám počúva Boha,
- rešpektuje Boha
- a Boh mu ukazuje, že je ten, ktorý je nad všetkým, a preto
- mu vracia Izáka. Skúšal jeho poslušnosť a tá
- sa prejavila v tej viere,
- že to, čo Boh chce, je správne, je
- dobré a vždy treba počúvať Boha.
- A tak aj dnes,
- keď sme už, dalo by sa povedať pár dní predtým,
- než začíname
- prežívať, než začneme prežívať v takom zvláštnom
- rozpoložení ten Veľký týždeň, ktorý začne Kvetnou
- nedeľou a potom bude mať svoje vyvrcholenie vo
- Veľkonočnej nedeli, tak potrebujeme si uvedomiť jedno.
- Aký je môj osobný vzťah k Bohu a k Ježišovi
- Kristovi, Božiemu synovi?
- Sme schopní prijímať Božie slovo?
- A možno tu je práve to,
- čo som spomínal v úvode,
- že síce je to také istým spôsobom aj humorné, ale aj
- vážne.
- Napríklad naučili sme sa
- alebo vidíme,
- že dá sa prežiť ten zákon zachovania
- sviatočného dňa aj bez toho, aby sme išli do obchodných centier.
- Bola, bola nedeľa, všetko bolo zatvorené a my sme
- fungovali.
- Žili sme a žijeme.
- My potrebujeme dnes, možno aj cez takúto tvrdú výzvu,
- vrátiť sa späť k realizácii, k rešpektovaniu Božieho
- slova v našom živote.
- Božie slovo v mojom živote. Aké má miesto?
- Koľkokrát
- som išiel ako kaplán slúžiť v Nitre svätú omšu na
- Zobor do toho malého kostolíka svätého Urbana.
- A kedykoľvek som išiel, išiel som tak čašie.
- Nemal som predtým svätú omšu
- a išiel som pešo od františkánov na Zobor.
- A vždy som prechádzal okolo istého
- rozostavaného domu
- a vždy každú nedeľu som si vypočul
- takú
- posmešnú invektívu. „No idete slúžiť svojmu Bohu.
- Pozrite sa, ja staviam svoj dom iba v nedeľu.
- No a kdeže je váš Boh, aj so svojím zákonom o svätení
- sviatočného dňa?“ A potom
- v istú nedeľu, keď som išiel, už nebol posmešok na
- adresu Boha. „No vidíte, dôstojnosť.
- O týždeň v nedeľu sa budem sťahovať do nového
- domu.“ A v stredu pred touto
- nedeľou dotyčný pán skonal.
- Pýtam sa kostolničky:
- „Čo sa to stalo?“ Hovorí: „Infarkt.
- A ja som poznamenal:
- "Boh sa vysmievať nedá."
- Možno aj my by sme sa tak mali zastaviť nad tým alebo pri tom
- a uvedomiť si,
- Božie slovo je slovo života.
- A človek, ktorý sa z tohto slova života vysmieva,
- ten človek nemôže očakávať požehnanie.
- Ten človek nemôže
- byť presvedčený o tom,
- že áno, nech si Pán Boh hovorí, čo chce, ja sa zariadim aj tak, ako ja
- chcem.
- Ak som veriaci človek, ak som človek opravdivej viery,
- budem počúvať aj slovo Ježiša Krista.
- Budem ho realizovať
- aj v čase radosti, ale aj v čase krízy.
- Bez rešpektovania a realizácie Božieho slova neprežijeme.
- Všetko sme si spôsobili sami.
- Nemôžeme nikoho obviňovať.
- Čítam rôzne články
- na adresu tohto tragického obdobia.
- Na to, či bol tento mor vyvolaný zámerne, či
- ho niekto rozšíril a podobne.
- Usmievam sa. Je to vecou skúmania tých, ktorí
- sú odborníkmi v tejto oblasti. Ale
- drvivá väčšina z nich hovorí, že je to dôsledok
- nerešpektovania istých noriem, zásad správania
- sa nášho osobného života.
- A preto by sme sa mali zastaviť.
- A v Roku Božieho slova vedieť sa ponoriť do
- počúvania
- Boha,
- do počúvania alebo
- vnášania slo-- jeho slova do nášho vnútra.
- To je veľmi vážna vec.
- Ako sme naraz zistili, bez čoho všetkého vieme žiť.
- Ako sme naraz zistili, že vieme si v rodine sadnúť aj k
- spoločnému
- stolu.
- Ako sme zistili, že musíme vedieť realizovať aj
- úlohy,
- o ktoré sme sa moc nestarali.
- Lebo predsa naše deti majú učiť učitelia.
- Prečo by som sa im ja mal venovať doma? Ja sa venujem svojim koníčkom.
- A dnes zisťujeme,
- že rodičia stoja pred neľahkou úlohou,
- lebo aj pomocou moderných komunikačných
- prostriedkov nie všetko je zrozumiteľné.
- Aj keď ten učiteľ sa snaží pred tou, é, kamerou
- vysvetliť tým žiakom v najpriateľnejšej možnej miere
- to učivo, ktoré majú prebrať. Koľko rodičov je takých,
- čo musia pracne sa sami učiť, aby mohli učiť potom
- svoje deti? Nájsť si čas pre dieťa nás donútil
- koronavírus.
- Lebo my sme deti odkladali v nákupných centrách niekde do toho
- detského kútika.
- Nemali sme čas na to, aby sme s nimi komunikovali a z detí nám
- začali vyrastať sepci, vydierači.
- Lebo poviem mame, že ty si bol hentam a tam a mňa
- si tu nechal. A tak otec dá dieťaťu desať eur,
- len aby dieťa nepovedalo,
- že sa zastavil v krčme a tam popíjal s kamarátmi.
- Miesto toho, aby bol s dieťaťom niekde na prechádzke a
- viedol s ním rozhovor.
- To je realita. A dnes zrazu zisťujeme,
- že to bolo niečo, čo je falošné. A naučíme sa
- alebo učíme sa vytvárať nanovo vzťahy.
- Učíme sa vytvárať znovu spoločenstvo rodiny.
- No tak v tom spoločenstve rodiny
- vytiahnime aj to Sväté písmo a ukážme aj deťom,
- ale aj tomu manželskému partnerovi, mužovi,
- žene, manželovi, manželke,
- že má v sebe
- život, že to slovo je realizovateľné,
- že to slovo vnáša do nášho života pokoj,
- vnútornú radosť aj v tom kríži, ktorý teraz prežívame.
- Možno si potrebujeme uvedomiť, kto sme
- a či naozaj Boh je mojím Otcom.
- Alebo
- som len nejaký povrchný kresťan, ktorý možno ani nepozná
- svoje náboženstvo,
- ktorý na otázku možno zvedavého novinára, ktorý chcel podpichnúť
- jedného politika, aby mu zarecitoval šesť hlavných právd,
- tak ten sa naštval a povedal, že on sa nebude predsa tu
- strápňovať a podobne.
- No keby ich vedel, tak by ich bez problémov povedal.
- Vidíte, toto je tá povrchnosť. Hlásime sa ku kresťanstvu
- a nepoznáme základné pravdy a normy svojho kresťanského života.
- Takže
- je to vážna vec.
- Aj keď by sme chceli dnes byť viac humorne naladení,
- tak sa nám to asi nedá.
- Ale nie je to čas na zúfanie. Je to čas na vstúpenie do
- školy Ježiša Krista. Tá škola má v sebe aj
- veľký kríž, ale má aj veľkú nádej, ak svoj
- život žijeme v láske. Amen.
- [hudba]
