- 7. júla 2026
- Meniny: Oliver
- Utorok 14. týždňa v Cezročnom období...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PÁN PAMÄTÁ NA SVOJU ZMLUVU
Z prameňa, káže dp. Marek Vaňuš SVD.Z prameňa, štvrtok po 5. pôstnej nedeli, káže dp. Marek Vaňuš SVD,
Prepis videa
Čítanie z knihy Genesis:
Abram padol na tvár a Boh mu povedal:
„Hľa, moja zmluva s tebou.
- Čítanie z knihy Genesis:
- Abram padol na tvár a Boh mu povedal:
- „Hľa, moja zmluva s tebou. Budeš otcom mnohých národov
- a už sa nebudeš volať Abram. Budeš sa volať Abraham,
- lebo ťa urobím otcom mnohých národov.
- Dám sa ti rozrásť prenáramne, urobím z teba národy
- a aj králi z teba vzejdú.
- A uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou i medzi tvojim
- potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach, zmluvu
- večnú, že budem Bohom tvojim i tvojho potomstva
- po
- tebe.
- Tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, ktorej si,
- ktorej si ako cudzinec.
- Celú zem Kanaán do večného vlastníctva a budem ich
- Bohom."
- Potom Boh povedal Abrahámovi: „Ale aj ty zachováš moju
- zmluvu, aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých
- pokoleniach."
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Pán večne pamätá na svoju zmluvu. Pán večne
- pamätá na svoju zmluvu. Hľadajte Pána a
- jeho moc. Hľadajte vždy jeho tvár.
- Pamätajte na divy, čo učinil, na jeho znamenia a na
- výroky jeho úst. Pán večne pamätá
- na svoju zmluvu. Vy potomci Abraháma, Pánovho
- služobníka, synovia Jakuba vyvoleného Pánovho.
- On Pán je náš Boh. Jeho rozhodnutia platia po
- celej zemi.
- Pán večne pamätá na svoju zmluvu.
- Večne pamätá na svoju zmluvu, na sľub, ktorý dal
- pokoleniam tisícim, na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
- na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
- Pán večne pamätá na svoju zmluvu.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte
- Pánov hlas. Chvála ti, Kriste, kráľ
- večnej slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal Židom:
- „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí
- smrť naveky."
- Židia mu povedali:
- „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom.
- Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš:
- Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.
- Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel?
- Aj proroci pomreli.
- Kým že sa robíš?"
- Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva
- nestojí za nič.
- Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: On je náš
- Boh
- a nepoznáte ho.
- Ale ja ho poznám.
- A keby som povedal: Nepoznám ho,
- bol by som luhár ako vy.
- Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam.
- Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň.
- I videl a zaradoval sa."
- Židia mu vraveli:
- „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?"
- Ježiš im povedal:
- „Veru, veru, hovorím vám:
- Prv ako bol Abrahám, Ja Som."
- Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho.
- Ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Bratia a sestry,
- neviem ako vám, ale mne sa občas stáva, že niečo zabudnem,
- zabúdam a potom zaznieva to také ospravedlňujúce: „Ach
- prepáč, zabudol som. Vypadlo mi to z pamäti."
- Ktovie, možno je to vekom, že človek zabúda.
- A možno je to niekedy aj tým, že danej veci nepripisuje nejakú zvlášť
- dôležitosť. A tak ľahko to,
- čo nepovažuje za dôležité, vypadne z pamäti.
- Hoci keď nad tým uvažujem, tak sa to nemusí dotýkať len toho
- vyššieho veku,
- ale aj také dieťa,
- é,
- mi prichádza na um, napríklad keď sa niekde stratí a nepamätá
- si cestu domov,
- plače, keď, keď nemá rodičov pri sebe.
- No dnes sme v žalme
- spolu opakovali tie krásne slová:
- Pán večne pamätá na svoju zmluvu.
- Pán nezabúda.
- Možno sa to zdá byť taká samozrejmá vec,
- ale je dobré si uvedomiť, že Pán pamätá a pamätá nie na naše
- viny, na naše poklesky, na naše hriechy.
- To nehovorí Písmo. Písmo hovorí, že Pán pamätá na
- svoju zmluvu,
- na dar.
- Ale predsa nekladieme si niekedy otázku,
- tak vo svojom vnútri
- a možno si to niekedy aj povzdýchnem, povzdýchneme: „Pane,
- nezabudol si náhodou na mňa?"
- Vo chvíľach, keď sa cítime akoby vylúčení z Božieho
- požehnania-
- Keď nám niečo ide ťažko,
- keď sa valia problémy,
- keď možno na nás dolieha strach,
- možno si kladieme tú otázku,
- keď sa nám zdá, že nedostávame toľko vnútornej útechy, ako
- po koľkej by sme túžili.
- A možno aj teraz, v situácii tých rôznych preventívnych
- opatrení pred
- chorobou, ktorá nás máta svojou neviditeľnosťou,
- možno si kladieme tú otázku:
- „Pane, pamätáš na
- mňa?“ A teda keď Pán
- pamätá,
- je dobré si všimnúť, ako sa uistiť o tom, že táto Božia pamäť je
- prítomná.
- Ako ľudský vnímať,
- že Boh naozaj pamätá. A myslím, že v tom zmysle nám niečo hovoria práve
- dnešné
- biblické čítania.
- To prvé nám predstavilo Abraháma v momente, keď mu Boh
- mení meno z Abram na Abrahám a aj dáva
- vysvetlenie: „Urobím ťa otcom mnohých národov.“
- V tej chvíli Abrahám
- je už starý muž, má okolo stovky
- a je bezdetný.
- A Boh mu dáva neuveriteľný prísľub.
- A Boh ho chce ako keby vpísať priamo do jeho identity,
- lebo mu dáva nové meno.
- A je to Boh, ktorý sa zavezuje zmluvou.
- Abrahám nežiada od Pána Boha nejakú prísahu, že to bude pravdivé.
- Robí to Pán z vlastnej iniciatívy.
- A teda Abrahám má vpísanú tú zmluvu do vlastného mena, do
- tej vlastnej identity,
- aby na ňu nezabudol
- a možno, aby aj Pán zakaždým, keď osloví Abraháma, pamätal.
- Je zaujímavé, že neskôr táto zmluva je vpísaná priamo do
- tela Abrahámových
- potomkov cez obriezku, ktorá je znakom tej neviditeľnej
- zmluvy.
- A oni tak nesú na vlastnom tele
- tento znak, im pripomína, že Boh pamätá.
- A Izrael má na to pamätať aj v tých chvíľach, keď sa mu nedarí a keď
- naoko tie vonkajšie okolnosti a situácie akoby
- odporovali práve tej Božej zmluve.
- Nesú znak zmluvy, aby si pripomínali, že Boh pamätá,
- aby aj Pán na nich videl tento znak svojej zmluvy.
- Pre nás tým znakom novej a definitívnej zmluvy, ktorú Boh
- uzatvoril
- už nielen s Abrahámovým potomstvom, ale s celým ľudstvom,
- je obeta kríža,
- ktorá je sprítomnená v každodennom slávení svätej omše.
- A vlastne vždy, keď slávime svätú omšu,
- tak to slávenie nám pripomína, že Boh pamätá.
- Aj preto ju slávime denne, aby sme si to denne pripomínali.
- A aby sme si to pripomínali intenzívne, že Boh nezabúda.
- Možno ani v tejto, v tomto období nútenej izolácie,
- sociálnej vzdialenosti či vonkajšieho odlúčenia sme
- pozvaní byť vnútorne zjednotení.
- Možno aj v tejto Eucharistii tak trochu na diaľku.
- Pripomíname si,
- že krstom, ktorý je znakom tej novej zmluvy,
- sme začlenení do tohto Božieho prísľubu, do Božej pamäte.
- Teda Pán pamätá na svoju zmluvu
- a my slávime,
- aby sme na to nezabúdali, aby nám to nevypadlo z pamäte.
- A vlastne vždy, keď slávime, hovoríme: „Pane, my nezabúdame
- na tvoju zmluvu.
- Hľa, tu je znak tvojej zmluvy."
- Ale Božie slovo, dnešné evanjelium nám hovorí,
- že tá účasť na dare,
- hoci nesieme ten znak krstu, tú neviditeľnú pečať v sebe, má
- určitú podmienku.
- A to bolo v evanjeliu tie slová, ktoré Ježiš povedal hneď na začiatku
- Židom: „Veru,
- veru, hovorím vám, kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky."
- Je to tak slávnostne uvedené tým: „Veru, veru, hovorím vám."
- Zachovať Ježišovo slo-Ježišovo slovo
- značí zostať na ceste života.
- Tam sme počuli, že časť tých poslucháčov to nepochopila
- správne.
- Vzťahovali to len na moment telesnej smrti.
- Ale Ježiš, keď hovorí o živote,
- hovorí o živom vzťahu k Otcovi,
- ktorého milosrdnú tvár prišiel zjaviť.
- Lebo ten skutočný život
- spočíva vo vzťahu,
- najmä vo vzťahu s Otcom, s Bohom. Na inom mieste čítame: „Kto ma
- miluje,
- bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať.
- Prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok."
- Čiže zachovávať Ježišovo slovo znamená prijať Ježiša, vstúpiť do
- toho živého vzťahu s Otcom.
- Toho vzťahu,
- ktorý Boh naznačil už v rozhovore s Abrahámom.
- Aj ty zachováš moju zmluvu. Je tam potrebná tá
- vzájomnosť.
- Život
- spočíva v dialógu vzájomnej vernosti.
- Boh, ktorý nezabúda, ktorý je verný
- a potom my,
- ktorí si potrebujeme tú pamäť obnovovať,
- lebo ľahko zabúdame. Ľahko to vypadáva z našej pamäti.
- Ľahko opúšťame jeho slovo a chytáme sa mnohokrát iných
- istôt domnelých.
- Pán pamätá,
- nezabúda,
- ale záchrana sa neuskutočňuje jednosmerne, iba z Božej
- strany. Je potrebná vzájomnosť. Môžeme to povedať,
- že Boh ako taký láskavý rodič podáva ruku, keď
- ju potrebujem chytiť ja ako dieťa,
- ktoré, keď sa vrátim k tomu príkladu, ktorý som spomenul aj na úvod,
- ktoré si ne-dieťa, ktoré si nepamätá cestu domov a možno
- preto
- zmäteno plače.
- Ale keď kráča so svojím otcom,
- keď má tú svoju ruku v jeho ruke,
- tak sa už nebojí,
- lebo vie, že on tú cestu pozná.
- A práve touto rukou, ktorou nám Boh pomáha ako znak svojej
- pamäti, že na nás stále pamätá, je slovo evanjelia.
- Chytiť sa tejto ruky
- znamená žiť s ním
- a žiť ho, to slovo.
- Tak pripome-pripomínajme si častejšie, možno aj dnes,
- že Pán pamätá. Pán večne pamätá na svoju zmluvu.
- Nie preto, že Pán Boh by zabudol,
- ale preto, že na to občas v tých svojich neistotách
- zabúdame my. Amen.
Mohlo by vás zaujímať:
LEVOČSKÁ PÚŤ
LEVOČSKÁ PÚŤ 2026 - ODPUSTOVÁ SVÄTÁ OMŠA
celebruje kard. Pierbatista Pizzaballa, latinský patriarcha Jeruzalema
05.07.2026
VERTIKÁLY
KOMUNITA KRÁĽOVNEJ POKOJA
23.06.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam z púte do Ostrihomu
27.06.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
