Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
19.12.2024
14:50 min.
Titulky od AI
Zobrazené 73x

CESTA OD ZACHARIÁŠA K PANNE MÁRII

káže dp. Marián Husár, SDB (Lk 1, 5-25)

štvrtok po 3. adventnej nedeli

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1742 slov

(Hríšte)
(vsetci spoločne)
Aleluja, aleluja, aleluja.


  • (Hríšte)
  • (vsetci spoločne)
  • Aleluja, aleluja, aleluja.
  • Výhonok z koreňa Jesseho. Ty stojíš ako znamenie
  • pre národy. Príď a vysloboď nás.
  • Nemeškaj! (vsetci spoločne) Aleluja,
  • aleluja.
  • (Pauza) Pán s vami.
  • (vsetci spoločne) I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
  • (vsetci spoločne) Sláva tebe, Pane.
  • Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom
  • Zachariáš z Abijášovej kňazskej triedy.
  • Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta.
  • Obeja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali
  • všetky Pánove prikázania a ustanovenia.
  • Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v
  • pokročilom veku. Keď raz prišiel rad na jeho triedu a
  • on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského
  • úradu losom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu
  • a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety
  • sa vonku modlilo množstvo ľudu. Tu sa mu zjavil Pánov
  • anjel. Stál na pravej strane kadidlového oltára
  • a keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho
  • hrôza. Ale anjel mu povedal: "Neboj sa,
  • Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba.
  • Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno
  • Ján. Budeš sa radovať a plesať a
  • jeho narodenie poteší mnohých, lebo on bude veľký pred
  • Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v
  • matkinom lone ho naplní Duch Svätý.
  • Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu.
  • Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a
  • mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a
  • neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil
  • Pánovi dokonalý ľud." Zachariáš povedal
  • anjelovi: "Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec
  • a moja manželka je v pokročilom veku." Anjel mu
  • odpovedal: "Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som
  • poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú
  • zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do
  • dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám,
  • ktoré sa splnia v svojom čase." Ľud čakal
  • na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v
  • chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť a
  • oni pochopili, že mal v chráme videnie.
  • Dával im znaky a zostal nemý. Len
  • čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov.
  • Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa
  • päť mesiacov a hovorila: "Toto mi urobil Pán v čase, keď
  • zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi."
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • (vsetci spoločne) Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • stojíme pred veľmi krásnym evanjeliom.
  • Zachariáš
  • má priniesť obetu, obetu v chráme.
  • Celé to evanjelium začína tak vznešene.
  • Je opísané, kto ten Zachariáš je, že to je
  • kňaz. Je presne opísané,
  • ten jeho rod, takisto rod manželky
  • a
  • má urobiť čosi, čo je veľmi dôležité.
  • Čosi, čo je veľmi vzácne, je to obrovská česť, keď
  • kňaz môže priniesť v chráme obetu
  • a túto obetu prinášal práve tu kadidlovú
  • obetu na oltári, ktorý bol pred tou oponou, ktorá
  • oddeľovala Svätyňu svätých, ktorá bola
  • miestom, kde Izraeliti vnímali, že tam
  • prebýva Boh. To bolo to najvzácnejšie, čo človek
  • mohol urobiť. A
  • táto česť pripadla losom. A teda to
  • bolo veľmi zriedkavé. Niekedy raz za
  • život. Veľká vzácna slávnostná chvíľa
  • pre Zachariáša, ktorý v blízkosti Boha prináša
  • obetu. A potom tento kňaz mal,
  • keďže bol v tej blízkosti Božej, prinášal obetu a bol otvorený
  • Bohu. Mal potom preniesť to požehnanie Božie na
  • ľudí vonku. V tých ďalších častiach
  • chrámu čakali veľké zástupy, aby Zachariáš potom,
  • čo sa hlboko stretne s Bohom, mohol priniesť požehnanie
  • pre ľud. Mohol predniesť slová
  • modlitby požehnania.
  • Tento kňaz žije verne svoj život. Miluje
  • svoju manželku. Verne dodržiava
  • prikázania. Žije tak, ako sa
  • má. Žije hlboko a predsa
  • nesie vo svojom srdci veľkú bolesť, veľký
  • nedostatok, veľkú prázdnotu. Nemá
  • potomstvo, nemá potomstvo a to je čosi
  • a tam zvlášť pre starovekého človeka, čo si veľmi bolestné,
  • pretože tam nepokračovať v tej línii
  • ďalej, tak to kdesi sa tak vnímalo
  • veľmi, veľmi ťaživo. A
  • Zachariáš prináša obetu a zažíva svoje
  • zvestovanie. Zažíva to, že k nemu prehovorí
  • anjel. Ale keď sa pozrieme
  • tento úžasný kňaz, tento verný kňaz, ktorý tak krásne
  • žije svoj život,
  • nemá tu dôveru otvoriť sa naplno tomuto
  • zvestovaniu.A tak sa stáva aj kdesi takým
  • obrazom, aj nás niekedy. Keď
  • možno verne, tak žijeme svoj
  • život.
  • Musíme sa všetko dodržiavať.
  • Máme túžbu milovať.
  • A predsa, možno niekedy, môže sa človek dostať do
  • takého stavu, že žije s pocitom, akoby to také
  • dôležité, najdôležitejšie v živote už bolo.
  • Už sa stalo alebo už
  • nebude. Ten postoj toho, že už ma v
  • tom živote nemôže nič hlboko zasiahnuť, už
  • nemôže dôjsť k tej hlbokej premene.
  • Už kdesi človek možno opustil
  • takú vieru v tie najhlbšie ideály alebo
  • tie túžby. Môžeme, bratia a sestry, pozrieť do svojho
  • vnútra a pozerať sa tam na svoje
  • túžby. Pýtať sa, po čom túžim? Po čom som
  • túžil? Kde sú tie moje chvíle
  • rezignácie, znechutenia? Kde sú tie moje
  • chvíle, kde sa mi veľmi ťažko dôveruje?
  • Kde sú tie moje chvíle, kde možno nedokážem zachytiť
  • tie Božie zvestovania? Alebo aj keď ich zachytím,
  • tak si poviem, "Ale Pane, to už nie je pre mňa.
  • Toto som už skúšal. Po tom som už túžil, o to som sa
  • snažil a predsa neprišlo to."
  • Zachariáš ako obraz toho,
  • ktorý, ktorý v tej plnosti už nemá
  • silu otvoriť sa tým vzácnym Božím prísľubom.
  • Je to také zaujímavé, bratia a sestry, ale keď si to porovnáme so
  • zvestovaním Panny Márie, tam hoci tie slová sú veľmi
  • podobné, ako sa to stane, vedia muža nepoznám.
  • Alebo aj Zachariáš tak podobne, kdesi odpovedá, že keď si
  • porovnáte tie odpovede Zachariáša a Panny Márie, sú
  • veľmi podobné. Ale čo je tam veľmi rozdielne,
  • Ten postoj srdca, kde Panna Mária sa vie v plnosti otvoriť
  • Duchu Svätému a tomu posolstvu. Nie je jasné, ako to
  • bude, čo to bude, ako to všetko prebehne, ako
  • je to možné, ale dôveruje a v plnosti sa tak
  • otvorí v tej dôvere a povie: "Staň sa."
  • Zachariáš-- Zachariáš vyriekne tie vety,
  • ale veď moja žena už je v pokročilom
  • veku a ja sme starci.
  • A neuverí. A bratia a sestry, kdesi medzi tými dvoma
  • investovaniami sa pohybuje a osciluje aj
  • náš život. A môžem sa tak pýtať, že, že aký postoj
  • nosím vo svojom srdci? Teraz, v týchto
  • chvíľach, v tomto období, v tejto etape môjho života?
  • Že či ten postoj Zachariáša alebo ten postoj Panny
  • Márie? A kdesi my môžeme vo svojom živote
  • cestu od Zachariáša k Panne
  • Márii. Tú cestu rastu v dôvere.
  • A to je taká veľmi krásna púť. A to je také veľmi pekné
  • dobrodružstvo, prechádzať tú púť od
  • Zachariáša k Panne Márii. A čo je ale také
  • úžasné, že ten Zachariáš, on to bol veľmi taký
  • vzácny človek a taký Boží muž. Aj keď teda na
  • niektoré veci už zrezignoval, tak on postupne
  • tú cestu k tej dôvere Panny Márie prechádza
  • aj sám vo svojom živote. A tá jeho cesta je vlastne
  • tou cestou, keď jeho manželke Alžbete rastie
  • bruško
  • a s tým pokračujúcim tehotenstvom
  • aj jeho dôvera rastie. A to svoje fiat Zachariáš
  • povie, teda povie, napíše v tej chvíli, Ján sa
  • bude volať, aj keď celé okolie je z toho prekvapené,
  • tak nerobí. Má sa volať Zachariáš. Nie.
  • Zachariáš dozrie v tomto momente k tej plnej dôvere v to Božie
  • slovo, v to Božie posolstvo a sa tak úplne
  • odovzdá
  • a povie, povie to svoje "Staň sa tak, ako
  • ty, Bože, si chcel a cez anjela si nám zvestoval."
  • Bratia a sestry, sú chvíle, kedy sa veľmi ťažko otvára
  • Božím zvestovaniam. A na záver by som chcel spomenúť príklad
  • jedného nášho spolubrata saleziána don Ernesta Macáka,
  • ktorý
  • bol jedným z tých zakladateľov podzemnej cirkvi
  • v katakombách, teda toho modelu, že keď v
  • päťdesiatych rokoch všetko bolo zničené, kláštory zabraté,
  • rehole zrušené, tak jemu sa podarilo ujsť koncentračného
  • z Podolinca. A potom začal rozvíjať
  • tajný život, rehole, tajný život
  • cirkvi. A vytvorili celú sieť,
  • dokonca aj tajnú teológiu. Mnoho
  • dobra sa robilo
  • a on mal vlastne kontakty a poznal
  • okolo možno osemdesiat ľudí, ktorí takto boli
  • zapojení do života tajnej cirkvi a po dvoch rokoch
  • takéhoto života v katakombách ho chytili a strašne
  • mučili, pretože vedeli, že je to v úvodzovkách
  • veľká ryba a že im môže prezradiť veľa mien.
  • A tak ho mučili. Rôzne tie metódy používali na neho.
  • A on v tej takej
  • tme toho väzenia, mučenia
  • prežíva taký veľký strach, že či neprezradí tie
  • mená, že či tie páky, ktoré používajú, nespôsobia to, že
  • začne po čase hovoriť. A raz, keď je v
  • cele, zažije to také zvestovanie.
  • A to zvestovanie spočíva v tom, že on vidí malého chrobáčika,
  • podlahe. Chytí ho do rúk
  • a pritom, keď ho chytí do rúk a položí ho, tak zbadá, že
  • ten chrobáčik sa urobí mŕtvym. Proste tie zvieratká to v sebe
  • majú tú ochranu. A...Vtedy mu svitne
  • myšlienka, že aj on skúsi
  • takto hrať tú hru chrobáka, aby
  • zachránil všetkých tých ľudí na slobode.
  • A začne hrať blázna. Keďže predtým študoval aj
  • psychológiu, tak vie presne typ takého tichého
  • blázna skúsi hrať. Vie si vyvolať slzy.
  • Stále opakuje: „Mamička moja, mamička moja." Vyšetrovateľ
  • ostane prekvapený pri jednom z výsluchov, keď to začne
  • robiť. Preruší výsluch, dajú ho odviesť do
  • cely a tam ho pozorujú celé dni a celé týždne.
  • A dávajú k nemu rôznych psychopatov, ktorí ho hryžu, bijú
  • a pozorujú ho neustále, či bude reagovať ako zdravý človek a bude
  • alebo či bude reagovať naozaj ako blázon.
  • Toto trvá tri roky, bratia a sestry.
  • Dvadsaťštyri elektrošokov prežije, ktoré mu
  • dávajú, rôzne typy kadejakých
  • tlakov, ale s pomocou Božou
  • vydrží a potom ho za takých
  • zvláštnych okolností, vlastne na žiadosť rodičov pustia ako
  • takú trosku domov. Ale ďalej ho sledujú
  • eštebáci.
  • A ďalej a on, aby utvrdil to, že naozaj je to
  • realita, čo žije, tak chodí na pole,
  • okopáva tam a po nejakých hodinách odhodí motyku,
  • rozbehne sa preč a
  • proste predvádza také reakcie, aby utvrdzoval všetkých dookola, že je
  • blázon. Jedine rodičia a sestra vedia,
  • že je zdravý a že takto musí chrániť seba
  • aj tých mnohých ľudí, s ktorými vytváral tie spoločenstvá
  • tajnej cirkvi. V noci vzadu v izbičke má taký
  • kufrík, ktorý otvorí a slúži sväté omše
  • sám a píše knihy. A to trvá desať
  • rokov. Plus tie tri roky vo väzeniach, po
  • psychiatriách, elektrošokov, trinásť rokov takého
  • života medzi tridsiatkou a cez štyridsiatku.
  • A ten človek sa nezlomí. A keď sme sa ho pýtali, že ako
  • ste to dokázal, don Ernest? Tak povie: "To
  • nie ja, to milosť." Premodliť sa dá cez všetko,
  • chlapci. To je milosť Božia. Amen.
  • (pozostavovacia melodia)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO