Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ČO NÁS VEDIE NA CINTORÍN - MINULOSŤ ALEBO BUDÚCNOSŤ?
káže dp. Lukáš Uváčiksv. Karola Borromejského, biskupa
Prepis videa
(piano)
(Hudba) Aleluja, aleluja,
aleluja.
- (piano)
- (Hudba) Aleluja, aleluja,
- aleluja.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Kto zachováva
- Kristovo slovo,
- v tom je Božia láska naozaj
- dokonalá.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojím učeníkom:
- "Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho
- obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok.
- Zavolal si ho a povedal mu: „Čo to počúvam o tebe?
- Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej
- šafáriť."
- Správca si povedal: „Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje
- správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa
- hanbím.
- Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu,
- správcovstva."
- Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel
- prvému: „Koľko dlhuješ môjmu pánovi?" On
- povedal: „Sto kadí oleja."
- Vravel mu: „Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš
- päťdesiat."
- Potom povedal inému: „A ty koľko dlhuješ?" On
- vravel: „Sto meríc pšenice." Vravel mu: „Tu máš svoji
- úpis a napíš osemdesiat."
- A Pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal,
- lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom
- predvídavejší ako synovia svetla.
- Počuli sme Slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry,
- v tomto období ešte stále, oveľa častejšie,
- intenzívnejšie smerujú naše kroky na
- cintorín, kde sa modlíme za našich zomrelých.
- Myslím, že do ôsmeho novembra to bude naozaj
- skutočnosť a taká akoby každodenná povinnosť a služba
- lásky pre mnohých.
- Pre väčšinu potom cintorín je navštevovaný už len pri
- nejakých osobitných príležitostiach, na Vianoce, na výročie,
- na meniny zosnulého človeka.
- Priznám sa, že ma tak upúta vždy, keď sledujem životný príbeh
- nejakého človeka.
- Najčastejšie sú to ženy,
- ktoré po smrti niekoho blízkeho manžela
- majú to akoby každodennú cestu,
- že každý deň idú na cintorín.
- Je to vlastne
- vec lásky
- a vernosti tomu človeku, ktorý odišiel.
- Verím, že je to sprevádzané nielen spomienkami,
- A toto je práve to, bratia a sestry, že keď chodíme na cintorín,
- či tam chodíme vzhľadom len na minulosť,
- alebo tam chodíme ako ľudia, ktorí sú orientovaní do budúcnosti.
- Lebo na cintorín sa dá chodiť len s myšlienkou na minulosť, spomínať,
- smútiť,
- prežívať tam bolesť alebo ju tam liečiť.
- Ale človek vlastne stále chodí na cintorín
- orientovaný na minulosť. Ako praví kresťania
- veriaci v Krista,
- vo večný život, v zmŕtvychvstanie by sme mali ísť na
- ako ľudia orientovaní do budúcnosti, teda s opravdivou
- nádejou.
- Myslím, že v mnohých farnostiach na mnohých
- období konala pobožnosť za dušičky.
- A keď sa koná podľa tej knihy, ktorú nazývame modlitebník,
- tam v jednom príhovore kňaza je také krásne vyjadrenie o
- cintoríne, že "Toto je sväté pole.
- Zišli sme sa na tomto svätom poli,"
- kde je vlastne použité zo Svätého písma to podobenstvo,
- že tam na cintoríne ako na svätom poli, kladie
- sa do zeme holé zrno.
- Mŕtve ľudské telá, ktoré raz budú vzkriesené, teda
- vstanú. Je tam nádej, že prinesú úrodu
- zmŕtvychvstania tak, ako vstal z mŕtvych náš Pán Ježiš Kristus.
- Myslím, že mali by sme to prežívať práve v týchto
- inokedy. Chodiť na cintorín ako ľudia viery,
- lásky, ľudia orientovaní na budúcnosť, nielen na
- minulosť.
- A myslím, bratia a sestry, že aj dnešné evanjelium.
- To, čo hovorí Pán Ježiš, dnešné podobenstvo, také vyrušujúce až
- pohoršujúce, môžme pochopiť aj takto, že
- nám pripomína našu orientáciu na
- budúcnosťNaozaj nás to môže
- vyrušiť a pohoršiť. Keď Pán Ježiš má takú odvahu, že hovorí
- o jednom nečestnom chlapovi,
- ktorý si si, ktorý sa spreneveril svojej úlohe byť
- správcom majetku
- a potom ešte v poslednom období, v posledných chvíľach, keď vie, že už
- končí a že sa prišlo na jeho praktiky,
- tak ne--
- jak nezaháľa, ešte naposledy podvádza.
- Ale prečo?
- Preto,
- aby ho prijali inde do domu, teda aby si zabezpečil budúcnosť.
- Ešte na konci používa podvody preto,
- aby mal budúcnosť.
- Môžeme obdivovať odvahu Pána Ježiša, že vyrozpráva takýto príbeh a že
- nám dôveruje, že to správne pochopíme.
- Že nejde o nepoctivosť, ktorú by Pán chválil, ale
- že u tohto človeka si všimne tú jednu vec, že myslí
- na svoju budúcnosť a chce si ju zabezpečiť.
- Toto si všimnime, bratia a sestry,
- a rozmýšľajme nad nami,
- ktorých Pán Ježiš nazýva, že sme synovia svetla.
- Či my myslíme na našu duchovnú budúcnosť?
- Lebo že synovia sveta, tohto sveta, v pozemských veciach v hraniciach
- pozemského sveta dokážu byť predvídavejší a viac myslieť na
- budúcnosť ako my neraz v oblasti duchovnej.
- Keď to povieme v takej maličkosti, každodennej maličkosti, niekedy
- rozmýšľame už odobeda, čo budeme večerať a či nám niečo
- chýba alebo nechýba a čo teda si dáme Ale rozmýšľame niekedy, že čo
- sa budeme večer modliť?
- Akú modlitbu by sme večer mohli uskutočniť a ako sa lepšie
- priblížiť k Bohu?
- Alebo spomeňme niečo väčšie, ako dokáže nás trápiť, že
- čo bude po našej smrti?
- Kto sa postará o náš hrob? Aký budeme mať povnik?
- Alebo kto bude bývať v našom dome, keď sa my pominieme?
- Kto tam z detí zostane?
- Ale rozmýšľame nad duchovnou budúcnosťou.
- Kto sa bude za nás modliť? Bude niekto za nás pre
- nás získavať odpustky a ak to budeme potrebovať ako duše vo
- čistci? Bude niekto, kto za nás dá odslúžiť svätú omšu?
- To je tá naša duchovná budúcnosť, na ktorú by sme mali myslieť.
- Pri tom podobenstve o nepoctivom správcovi, bratia a sestry, skúsme sa
- ešte zastaviť a všimnúť si jeden moment.
- Také vnútorné uvažovanie tohto človeka,
- keď mu Pán oznámí, že ho zbavuje správcovstva a musí odísť,
- prvé, čo sa tohto človeka zmocní, je bezradnosť
- Čo budem robiť?
- A následne v jeho uvažovaní v tejto bezradnosti príde k
- vete:
- "Kopať nevládzem
- a žobrať sa hanbím."
- Je to taká sympatická veta. Pamätám si, keď sme boli ešte v seminári
- ako študenti bohoslovci, tak niektorí tak provokačne, tak
- kruto provokačne nás podpichovali, že čo idete ako za
- kňazov a do seminára, pretože kopať nevládzem a žobrať
- sa hanbím? Bolo to také kruté podpichovanie.
- Ale táto veta predsa v sebe nesie zaujímavé posolstvo.
- Tento človek v bezradnosti
- rozmýšľa nad svojou budúcnosťou a táto veta v týchto dvoch
- významoch vlastne ukazuje jeho strach.
- On sa týchto dvoch vecí bojí.
- Kopať nevládzem,
- žobrať sa hanbím. Ak by mala byť takáto jeho budúcnosť,
- Kopať nevládzem. Jednoducho, je
- si vedomý, že nevládze silnú tvrdú fyzickú
- prácu, tá by ho zničila. Je to jednoducho nad jeho sily.
- Toto nevládze. Ak mala byť takáto jeho budúcnosť, skončí.
- Kopať nevládze
- a žobrať sa hanbím. Pýtať od niekoho a byť závislý na tom,
- sa nado mnou zľutuje a niečo mi dá, byť vydaný na milosť
- niekomu inému, to sa hanbím To je akoby pod moju
- Tento človek, keď uvažuje nad budúcnosťou, tohto sa bojí,
- že bude niečo nad jeho sily
- alebo že niečo bude pre neho nedôstojné.
- Bratia, sestry, a keď hovoríme o našej duchovnej
- nemôžu byť tieto dve veci tiež naším strachom?
- Ťuk. Že niečo myslíme, že je nad naše sily?
- Že to nezvládzeme?
- Keď sa napríklad hovorí o úsilí o svätosť,
- že máme prekonávať naše slabosti, vyliečiť sa
- dokonca aj z ľahkých hriechov a z pripútanosti k ľahkým
- hriechom, tak si neraz povieme, ale to nevládzem.
- To je nad moje sily. Koľkokrát sme chceli poraziť možno jednu
- nešlo to, aké to bolo ťažké? A tak neraz máme tento strach,
- že toto nevládzem.
- Úsilie o svätosť, prísť do neba, stať sa svätým,
- kopať nevládzem.
- Alebo potom sa bojíme aj toho druhého, že
- no veď Pán Boh je milostivý.
- On nám teda odpustí, dá nám večný život, ale že nám to príde také
- nedôstojné, že teda Boh sa nado mnou musí zmilovať
- Že mi to dá akoby takú almužnu. No dobre, tak chudáčik, tak toto
- ti dám.
- A že sa nám to tiež akoby nepozdáva.
- Cítime sa nejak trápne, že Pán Boh sa nad nami musí
- zmilovať. Aj to môže byť neraz náš strach, ktorý nám
- bráni
- prijať od Boha milosť a rozmýšľať nad našou duchovnou
- budúcnosťou. Aké je z toho východisko?
- Bratia a sestry, tým základom je, že veríme v dobrého Boha,
- ktorého nám Pán Ježiš zjavil ako pravú lásku.
- Že Boh pred nás nekladie úlohy, ktoré sú nad naše sily, ktoré
- presahujú naše možnosti.
- Nie, že kopať nevládzem. Máme sa usilovať toľko, koľko vládzeme.
- Boh vníma naše možnosti, aj naše limity.
- Nekladie pred nás nedosiahnuteľné úlohy, niečo, čo by nás zničilo
- a zároveň, čo nám Boh dáva ako milosť, ako dar,
- dáva zo svojho štedrého otcovského srdca.
- To nie je nedôstojná almužna. Boh nám to dáva, pretože nás stvoril.
- Od večnosti nás miluje a chce nás priviesť k sebe.
- Práve dnes, na prvý piatok, oživujeme v sebe vedomie Božej lásky,
- ktorá sa nám zjavila v Ježišovom srdci Áno, toto
- potrebujeme.
- Prežívať Božiu lásku,
- aby sme tak dokázali s pokojom a bez strachu uvažovať o našej duchovnej
- budúcnosti.
- Úsilie o svätosť nie je nad naše sily.
- A čo nám Boh dáva, nedáva ako nedôstojnú almužnu,
- ale ako krásny dar pre svojich milovaných synov a
- dcéry.
- My sa nemusíme báť, keď uvažujeme nad našou duchovnou
- kopať nevládzem a žobrať sa hanbím.
- Naša budúcnosť je v dobrom a láskavom Bohu.
- Amen
- (outro muzika)
